AI prenikne až k Saturnu

Finále mohlo byť veľkolepejšie, keby Pluto medzičasom nevyčiarkli z elitnej spoločnosti planét. Začiatkom roku 2006, keď New Horizons štartoval s cieľom dokončiť výskum všetkých planét z bezprostrednej blízkosti, ešte planétou bolo.

Éra veľkých prekvapení

V uplynulých piatich dekádach zamierili kozmické sondy do všetkých kútov slnečnej sústavy. Zmerali parametre planét a ich mesiacov, preskúmali vnútro, mapovali povrch, pozorovali zloženie a vlastnosti ich atmosfér. Prirodzene, v pozadí bolo hľadanie podmienok na mimozemský život. Jeho existencia fascinuje ľudí odpradávna a teraz získali prostriedky, aby si to overili takmer na vlastné oči.

Kozmické misie dokonale zmenili predstavy o susedných planétach. Venuša nie je pokrytá tropickými pralesmi, ako sa verilo ešte v 50. rokoch, ale stelesňuje horúce peklo, kde prší kyselina sírová. Ani na Marse sa nenašli ľadové medvede, je len premrznutou suchou púšťou.

Optimizmus vystriedala skepsa. Lenže keď v 70. a 80. rokoch sondy Pioneer a Voyager dorazili k Jupiteru a Saturnu, čakal vedcov šok – ich obežnice nie sú pusté ľadové gule, ale pod ľadovou kôrou Európy, Ganymeda, Kalisto, Titánu, Ariel či Mirandy sa ukrývajú globálne oceány hlboké desiatky a stovky kilometrov. Vody je všade viac ako na Zemi. A kde je voda, môže byť aj život.

Nová éra objavovania slnečnej sústavy bude závisieť najmä od pokroku umelej inteligencie

Nádej zo Zeme

Rozšírili sa aj poznatky o pozemskom živote. V 90. rokoch biológovia zistili, že dokáže prosperovať aj v extrémnych prostrediach. Gigantické masy baktérií žijú aj v skalách mnoho kilometrov hlboko, bez svetla a kyslíka. Mars mal pred štyrmi miliardami podobné podmienky ako Zem a trvali dosť dlho, aby sa tu stihli rozvinúť jednobunkové organizmy i fotosyntéza. Planéta potom stratila atmosféru i vodu, no život sa mohol zmenám prispôsobiť – na Zemi existuje dosť mikroorganizmov, ktoré by to zvládli.

Objav hydrotermálnych prieduchov na dne pozemských oceánov zasa zvýšil šance ďalekých