Agroexpert OECD: Bez dotácií by sa nič katastrofické nedialo

V Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) už vyše dvoch desaťročí analyzuje efektívnosť agrárnych politík nielen jej členských krajín, ale aj mnohých iných štátov sveta. Václav Vojtěch.

Pomohol či ublížil slovenským farmárom vstup do EÚ? Lebo od roku 2004 sa síce po poberaní vyšších európskych dotácií ich hospodárske výsledky zlepšili, no pretože konkurenti z bohatších krajín Únie poberajú od svojich vlád vyššie dotácie, na Slovensku stále klesajú počty hospodárskych zvierat. A čoraz menšie je aj zastúpenie slovenských potravín v obchodoch.

Na túto otázku nie je jednoznačná odpoveď. Niektoré slovenské podniky, čo sa chytili nových šancí, sú na tom lepšie, iné zasa nie. Je to individuálne. Ale dôležité je aj to, že v transformačnom období po zmene plánovanej socialistickej ekonomiky na voľný trh sa živočíšna výroba slovenského agrosektora znižovala ešte oveľa radikálnejším tempom ako po vstupe do EÚ.

Transformačný šok z 90. rokov bol oveľa väčší ako vstup na otvorený trh EÚ. Zatiaľ čo v rokoch 1989 až 2004 Slovensko prišlo o vyše poldruha milióna prasiat a vyše milióna kráv, tak od vstupu do Únie sa jeho stavy prasiat znížili už len o pol milióna kusov a stavy dobytka dokonca len o necelých stotisíc kusov. Navyše aj to, v akej kondícii je dnes agrárny sektor tej- -ktorej novej členskej krajiny EÚ, nie je len o tom, že bohatšie štáty Únie dávajú farmárom vyššie dodatočné národné dotácie, ale aj o pripravenosti a schopnostiach stredoeurópskych farmárov využiť príležitosti spoločného trhu.

Václav Vojtěch Zdroj: Maňo Štrauch

Kumšt nad dotácie

Viac to teda celé stojí na podnikateľskej a obchodníckej šikovnosti farmárov ako na tom, kto poberá koľko dotácií?

Jednoznačne, v prvom rade rozhoduje podnikateľský kumšt. Teda dobre zvolená štruktúra výroby a kvalita pracovnej sily. Veľa farmárov môže povedať, že ak má nejaký iný farmár vyššie dotácie, je tento môj pohľad naivný, ale naozaj je to o šikovnosti v biznise. To, že niekto poberá vyššie dotácie ho konzervuje na nejakom stave a nejde ďalej, nezlepšuje sa.

Naši farmári často hovoria, že ak majú byť v EÚ rozdielne dotácie, tak nech radšej nie sú pre nikoho žiadne. Čo by ale naozaj vyvolal v Európe koniec dotovania agrárneho sektora? Mali by sme sa obávať hromadných krachov fariem a zásadného zvýšenia cien potravín alebo nič hrozivé by sa nedialo?

Ja sa za poľnohospodárstvo bez dotácií podpíšem kedykoľvek. Európske agrárne dotácie v dnešnej podobe priamych platieb boli vytvorené v 90. rokoch ako odpoveď na pokles agrárnych cien po vtedajších dohodách vo Svetovej obchodnej organizácii o širšom uvoľnení medzinárodného obchodu. No dnes už všeobecné dotácie, ktoré farmár dostáva len za to, že je farmárom, sú prežité. A čo tu nastane bez dotácií? No keď slovenská výroba potravín prežila 90. roky s nástupom voľného trhu a oveľa nižšími dotáciami, koniec európskeho dotovania by prežila tiež. Navyše máme príklady, že po odbúraní dotácií poľnohospodárstvo nezaniká a dochádza iba k jeho reštrukturalizácii.