Agrodotačná realita

Len ťažko mohla Európska únia v uplynulých dňoch naservírovať občanom nových členských štátov lepší dôkaz, že zmluvy EÚ nemajú väčšiu cenu než trhací kalendár. Na pozadí začínajúcich debát o budúcej podobe rozpočtu európskej dvadsaťsedmičky sa totiž konečne na pretras dostali aj zásadné črty reformy únijnej poľnohospodárskej politiky. Slovenských, ale aj ďalších farmárov z nových krajín bude nepochybne zaujímať, či EÚ dodrží slovo a začne im od roku 2013, teda deväť rokov od vstupu, konečne vyplácať rovnaké dotácie ako ich kolegom zo starých členských štátov. Odpoveď, bohužiaľ, znie, že šanca je len veľmi malá.

Francúzsko si v roku 2002 vymohlo, že poľnohospodári z nových členských krajín získajú v únii druhoradé postavenie. Nižšie dotácie pre nováčikov boli hlavnou podmienkou Paríža, že s rozšírením EÚ bude súhlasiť. Základné pravidlá nového systému financovania politici stanovili na summite v Kodani, ale názory na vtedajšie pohnútky Francúzov sa líšia. Veľkú rolu iste zohral strach z konkurencie, ale niektorí experti trvajú na tom, že by po rozšírení nebolo možné spoločnú poľnohospodársku politiku už financovať. Obzvlášť po tom, čo sa novým členom únie stalo aj Poľsko, kde poľnohospodárstvo stále tvorí v porovnaní s ostatnými štátmi veľkú časť ekonomiky.