V Afrike zažil aj evakuácie. Teraz velí slovenskému Heinekenu

Po Door Plantengovej, ktorá viedla slovenský Heineken v rokoch 2009 až 2014, ste druhým manažérom Heinekenu, ktorý sa na Slovensko posúva z afrických dcér koncernu. Je to náhoda alebo sú africké trhy s pivom tomu slovenskému niečím podobné?

To s Door je skôr náhoda. I keď sme istý čas pred jej príchodom na Slovensko spolu pracovali pre Heineken v Rwande. Zároveň je slovenský trh s pivom v niečom podobný tým africkým. Možno je to prekvapujúce, ale Afričania, rovnako ako Slováci, pivo dosť obľubujú. I keď mnohé africké národy si ho kvôli svojim nižším príjmom nemôžu dovoliť až tak často ako Slováci. Napríklad v Kongu je ročná spotreba piva na osobu len na úrovni štyroch litrov oproti 72 litrom na Slovensku. Život v Afrike na mnohých miestach nie je jednoduchý a oveľa skromnejší ako v Európe, ale Afričania sa radi bavia a radi si dávajú pivo. V tom sú Slovákom podobní. Pivo sa tam pije aj v moslimských krajinách, i keď, prirodzene, nealkoholické. Spoznal som to pri mojej práci v Egypte. Domáci pili nealkoholické. S tradičným alkoholickým pivom sme robili väčšie obraty iba v egyptských turistických centrách.

Know-how na vysoké riziká

Pre Heineken ste pracovali v juhoamerickom Suriname, potom v africkej Rwande, Egypte. Naposledy v Demokratickej republike Kongo. Zažili ste v týchto krajinách aj nejaké rizikovejšie situácie? Ako ste si s nimi poradili?

V Egypte som bol aj s mojou rodinou počas tamojšej Arabskej jari. Narodil sa tam môj najmladší syn. Prežili sme tam aj dosť napäté situácie s protestmi a armádou na uliciach i rabovaním obchodov. Heineken to vtedy vyhodnotil tak, že svojich zahraničných manažérov aj s rodinami radšej z Egypta evakuoval. Z Amsterdamu sme sa vrátili späť, až keď sa situácia stabilizovala. V Rwande som nič nebezpečné nezažil. Dnes je to úplne bezpečná a pokojná krajina. Rovnako ako Surinam.

A čo Kongo? Ešte na prelome milénia tam prebiehal najväčší vojnový konflikt od konca druhej svetovej vojny so skoro štyrmi miliónmi mŕtvych.

Je to tam naozaj už desaťročia napäté. Je to zložitá a chudobná krajina. I keď zároveň to môže byť v budúcnosti pokojne aj jeden z najbohatších štátov Afriky. Má veľké nerastné zdroje v podobe cenných kovov ako koltan [matná čierna ruda, z ktorej sa získava niob a tantal], kobalt či diamanty. Zároveň práve pre toto bohatstvo je krajina v neustálych vojnových konfliktoch. Deje sa tam trebárs to, čo je pre Afriku bežné, že prezident po konci funkčného obdobia nechce odísť z postu. Voľby sa odkladajú, až ľudia potom idú do ulíc.

Zažili ste to?

Aj počas mojej viac ako trojročnej práce tam na uliciach prišlo k viacerým vážnejším násilnostiam so streľbou zo strany polície i protestantov. Boli tam obete. Vtedy sme museli ostať zavretí doma a nemohli sme nikam chodiť. Pre nás manažérov bola vtedy najväčšia výzva udržať v bezpečí našich zamestnancov i naše závody. V Kongu pritom pre Heineken pracuje až dvetisíc ľudí a máme tam štyri pivovary. Zahraničných manažérov nás tam bolo tridsať. S rodinami nejakých 80 cudzincov. Rýchlu evakuáciu naspäť do Holandska sme tam počas môjho pôsobenia našťastie nemuseli robiť ani raz. No dvakrát sme si pri vypätejších situáciách aspoň naplánovali a vybrali celozávodne dovolenky. Tri roky v Kongu ma síce obohatili, ale bolo to také intenzívne a dalo mi to tak zabrať, že som sa potešil ponuke ísť späť do Európy.

Aký bol vlastne konžský trh s pivom z pohľadu, že ide o jednu z najľudnatejších krajín Afriky s vyše 80 miliónmi obyvateľov?

Biznis sa tam nerobí