Dohodnutý ranger konečne dorazí a poučí nás, ako sa správať na toku plnom krokodílov a hrochov. Konečne vyrážame na trojhodinovú plavbu po rieke tvoriacej hranicu medzi Botswanou a Namíbiou, ale aj severný okraj rovnomenného národného parku.
S rozlohou vyše pätiny územia Slovenska je treťou najväčšou prírodnou rezerváciou krajiny, ale s najväčšou rozmanitosťou. Zisťujeme to ihneď – na ľavom brehu niečo vyrušilo pijúce impaly a stádo najpočetnejšieho druhu antilop sa dalo na útek. Zvedavé paviány všetko sledujú zo stromov. V korune nad nimi sedí ďalší orliak jasnohlasý s výraznou bielou hlavou. O pár desiatok metrov vkĺzol do vody obrovský varan.
Prvé veľké úlovky
Na pravom brehu už vidíme zblízka stádo byvolov, našu prvú trofej z veľkej päťky afrických zvierat. Patria sem aj slon, lev, leopard a nosorožec. Pôvodne takto päticu zvierat, ktoré je najťažšie a najnebezpečnejšie loviť, pomenovali lovci. Dnes je to najmä marketingový slogan organizátorov safari v jedenástich afrických krajinách, kde všetkých päť druhov žije. Platí, že kto je na safari prvýkrát, fotoaparátom loví práve veľkú päťku. Ak mal šťastie, pri ďalších návštevách sa skôr poteší raritným druhom.
Chobe má najväčšiu populáciu slonov v Afrike Zdroj: Daniel Suchý
Netrvá dlho a vidíme aj prvého slona. Obrovské zviera oddychuje na ostrovčeku v obkľúčení lodí, na ktorých cvakajú fotoaparáty ostošesť. Keď sa nasýtime pohľadov na slona z viacerých strán, našu pozornosť si získa rodinka kudu, jednej z najväčších antilop. Počas plavby pozorujeme rôzne druhy bocianov, pelikány, volavky, marabu, lyžičiare, ibisy, kačky, včeláriky či rybáriky. Chobe je s vyše 460 druhmi jednou z najlepších afrických oblastí na pozorovanie vodného vtáctva.
Nič z tohto diania neujde pozornosti rangera, hoci sa to deje aj dvesto metrov od nás v tieni stromov. Zakaždým upriami našu pozornosť, udá smer podľa ciferníka hodín a poučí nás o živote zvierat. Aj jeho však prekvapí obrovská vodná salva za chrbtom. Okamžite pridá na plný plyn a so smiechom zaskočeným turistom vysvetľuje, že vodca hrošieho stáda nám dal na vedomie, že sme v jeho teritóriu.
Hrochy sú nevyspytateľné, rady prenasledujú lode, dodáva. Až trojtonový kolos vydrží pod hladinou osem minút. Preto zväčša len na chvíľu vidíme vrch hlavy. Napokon narazíme aj na hrošie stádo, ako jeden po druhom pomaly vchádzajú do vody, nevšímajúc si blízke lode. Až na záver plavby stretneme pri brehu aj krokodíly, hoci už predtým sme videli ich charakteristické chrbty.
Zebry sme nedobehli
Po obede v stredisku pri vstupe do národného parku nasadáme do otvoreného safari auta a vyrážame za obyvateľmi savany pri brehu Chobe. Rozsiahle záplavové územie husto porastené mahagónovými, ebenovými či tíkovými stromami, medzi ktorými vyčnievajú prastaré baobaby, je jednou zo štyroch rozdielnych častí parku. Vďaka blízkosti mestečka Kasane s letiskom a Viktóriiných vodopádov v susednom Zimbabwe je najnavštevovanejšou časťou Chobe.
My sme si sem na celý deň odskočili práve z Victoria Falls. Už počas polhodinovej cesty od hraníc sme míňali dopravné značky upozorňujúce na možné stretnutie s antilopami, slonmi či psami hyenovitými. Videli sme však len paviány a žirafy. Zato ihneď, ako sa po piesočnej ceste prederieme cez hustý porast bližšie k rieke, narazíme na početné stádo slonov aj s mláďatami. Keďže zvieratá tu majú prednosť, musíme počkať, kým prejdú cez cestu, aby si mohli dopriať bahenný kúpeľ.
Zatiaľ si vypočujeme rozprávanie rangera, že slony niekedy prídu až k autu a chobotmi preskúmavajú jeho vnútro. Treba zachovať pokoj, byť ticho a nehýbať sa, radí. Nás obišli, ale doobeda sme z lode videli, ako omaciavali tereniak, ktorého posádka predtým napriek zákazu vystúpila.
Zvieratá majú prednosť Zdroj: Daniel Suchý
Chobe má najväčšiu populáciu slonov v Afrike. Odhady sa pohybujú od 55-tisíc až do 120-tisíc jedincov. Ich veľký počet už spôsobuje problémy, najmä v období sucha váľajú stromy, aby dosiahli na nedostupné zelené listy. A niekedy prevrátia aj zariadenie kempov.
Národný park je známy aj množstvom byvolov, levov a plazov. Okolo rieky je najživšie práve v čase našej októbrovej návštevy, ku koncu obdobia sucha, keď je vzdialenejšia časť parku vyprahnutá. Vďaka tomu vidíme stovky antilop rôznych druhov, žirafy, prasatá bradavičnaté aj pakone. A napokon aj elegantné zebry, ktoré však prebehli cez cestu zablokovanú ďalšími autami a ušli nám zo záberu. African back, so smiechom komentuje náš sprievodca najčastejší záber amatérskych fotografov.
Vidieť aj ochutnať
Zvieratá žijúce v Chobe pustia ľudí veľmi blízko k sebe. Návštevníci za to vďačia prísnemu zákazu lovu, ktorý platí od roku 1932. Už vtedy sa prvýkrát objavila myšlienka vytvoriť v oblasti národný park. Zákaz lovu sa spočiatku týkal územia s rozlohou 24-tisíc štvorcových kilometrov. Neskôr sa rozšírilo ešte o polovicu. Prírodná rezervácia na ochranu divej zveri však vznikla až o tridsať rokov, hoci na menšej ploche. Národným parkom s rozlohou 11-tisíc km2 je od roku 1967.
Odvtedy sa Chobe stal jedným z najnavštevovanejších afrických národných parkov s vybudovaným turistickým ruchom. Na výber je veľká ponuka rôznych typov safari – na lodi, aute, letecky. Organizujú sa špeciálne fotografické safari, napríklad aj na lodiach so zabudovanými statívmi.
Ubytovanie je možné v meste Kasane alebo v kempoch priamo uprostred parku. Na rozdiel od Krugerovho národného parku v Juhoafrickej republike nie je Chobe tak prísne riadený. Vďaka tomu, že nie je oplotený, umožňuje prirodzený pohyb zvierat. Napríklad slony sa presúvajú až na vzdialenosť dvesto kilometrov.
V Krugerovom národnom parku žije asi 33-tisíc zebier. Zdroj: Daniel Suchý
Len kúsok od národného parku, na hraniciach Botswany, Namíbie a Zimbabwe, sa rieka Chobe vlieva do veľtoku Zambezi. Na ňom sú o ďalších zhruba päťdesiat kilometrov Viktóriine vodopády. Práve tu sme si dali na večeru pred návštevou Chobe v reštaurácii s príznačným názvom Carnivore africké ochutnávkové menu.
Ako predjedlo sme dostali krokodílí burger s červami mopani. Po tekvicovej polievke začala obsluha v rýchlom slede nosiť ďalšie chody: steaky z kudu, lesoňa, antilopy losej, pakoňa, zebry, divého prasaťa a guláš zo žirafy. Už v predchádzajúcich dňoch v Kapskom Meste a Pretórii sme ochutnali aj steak z impaly či panafrické carpaccio so šunkami z pštrosa, krokodíla a antilopy skákavej.
Ak bol zámer dopriať nám ochutnať miestne dobroty, kým nám nebude ľúto zvierat, ktoré sme videli naživo, nevyšiel. Zvíťazil cynický humor slovensko-českej partie. „Aha, impala! Aká je krásna. A aká je dobrá!“ komentovali poniektorí pohľad na zvieratá.
Levia odmena
O niekoľko dní vyrážame do Krugerovho národného parku s jasným zámerom uloviť zábery šeliem. Pri bráne sa registrujeme za svitania, aby sme využili celé otváracie hodiny od šiestej do osemnástej. Šanca vidieť šelmy je totiž skoro ráno alebo podvečer najväčšia. Úloha je o to ťažšia, že jazdíme vlastným autom odkázaní iba na svoje oči.
„Ako zbadáme leva?“ posmeľuje nás sprievodca. „Bude okolo neho veľa áut,“ objasňuje. Kruger je dvakrát taký veľký ako Chobe a spolu so susediacimi Národným parkom Limpopo v Mozambiku a Gonarezhou v Zimbabwe je najväčšou rezerváciou divých zvierat na svete.
Mladé psy hyenovité bojujú o korisť. Zdroj: Daniel Suchý
V Krugeri žije zhruba dvetisíc levov a rovnaký počet hyen, tisícka leopardov, pár stoviek gepardov a psov hyenovitých. Ročne spolu podľa odhadov správy parku zabijú 76-tisíc väčších zvierat. Ako prvé však vidíme zebry, ktoré nám stoja priamo v ceste. Keď nás pustia, zbadáme zriedkavú antilopu vraniu s obrovskými zahnutými rohami a rovnako vzácnu nyalu.
Slony, byvoly, žirafy, pakone, prasatá, krokodíly, hrochy, pštrosy, supy ani orly nás už tak nevzrušujú. A potom narazíme na hyeny s mláďatami a nálada v aute ožije. Skutočná bitka áut o pozície nastane o chvíľu a hneď dvakrát. Svorka psov hyenovitých oddychuje pod stromom a kúsok od cesty sa prechádza levica.
Počas nasledujúcich hodín nás viackrát zabávajú hodujúce slony, máme šťastie aj na kriticky ohrozeného nosorožca bieleho. Stále dúfame v poslednú chýbajúcu trofej z veľkej päťky – leoparda.
Slnko už klesá k obzoru, čím sa zvyšuje šanca, zároveň sa neúprosne kráti čas. Ak nestihneme opustiť park do šiestej, neminie nás mastná pokuta. Blížime sa k bráne, keď pred sebou zbadáme rad áut. Obdivujú poriadneho leva, náš sprievodca však len pribrzdí. Zo záberu nebude nič, šomreme. Ale len chvíľu, o pár stoviek metrov zbadáme rovnakého kráľa zvierat a máme ho sami pre seba. Ešte nám aj na rozlúčku zareve.
Stabilná Botswana
Bývalá britská kolónia oslavuje tento rok 50. výročie nezávislosti, o čom svedčia nápisy a transparenty pri cestách aj na budovách. Botswana je odvtedy stabilnou parlamentnou demokraciou a jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík. Vďaka obrovským ložiskám diamantov je jedným z ich najväčších vývozcov na svete, dnes patrí k najbohatším africkým krajinám. Vyváža aj čierne uhlie a hovädzí dobytok.
Dôležitým odvetvím je turizmus. Okrem Chobe láka najmä vnútrozemská delta rieky Okavango, ale aj ďalšie rezervácie. Na rozsiahlom území žijú len dva milióny obyvateľov, až 70 percent krajiny zaberá púšť Kalahari. Menou je botswanská pula, dá sa platiť aj juhoafrickými randmi alebo dolármi. Slovensko má s Botswanou bezvízový styk.
Dym, ktorý hrmí, tak nazývajú domorodci Viktóriine vodopády. Zdroj: Daniel Suchý
Viktóriine vodopády
Jedny z troch najväčších a najznámejších vodopádov na svete sú častým východiskom pre safari v Národnom parku Chobe. Ležia na rieke Zambezi v Zimbabwe, na hraniciach so Zambiou. Domorodci im hovoria Mosi-oa-tunya, teda dym, ktorý hrmí. V porovnaní s Niagarskými vodopádmi a Iguacú sú so 107 metrami najvyššie a druhé najširšie s 1 737 metrami, majú však najmenší priemerný prietok vody.
Počas roka sa veľmi výrazne menia. V období dažďov vrcholiacom v máji a júni cez oblak kvapôčok vodopády takmer nevidno. V období sucha niektoré časti úplne vyschnú. Priamo pri meste Victoria Falls je medzinárodné letisko, na ktoré sa lieta z Juhoafrickej republiky, Botswany, Namíbie a Zambie. Víza sa kupujú na letisku alebo hraniciach, stoja 45 USD. Atrakciou Zimbabwe je tento rok zrušená domáca mena. Na trhoviskách sa dá od priekupníkov kúpiť stobiliónová bankovka – najväčšia nominálna hodnota, aká bola na svete vydaná.
Kedy cestovať
V južnej Afrike sú ročné obdobia naopak ako na Slovensku. Safari je v každom ročnom období iné, ale vždy zaujímavé. Najlepší čas na návštevu je medzi neskorým letom a jarou – od apríla do septembra. V zimných mesiacoch jún – júl je vegetácia najchudobnejšia, vďaka tomu vidno zvieratá najlepšie. Na pozorovanie vtákov sú najlepšie letné mesiace január a február, keď prilietajú sťahovavé vtáky. Dôležitým argumentom môže byť aj riziko malárie. Najväčšie je v letnom období dažďov od novembra do apríla, keď sa odporúča brať preventívne antimalariká. Pri ceste do juhoafrických krajín nie sú žiadne povinné očkovania, oddelenie cudzokrajných chorôb odporúča vakcíny proti hepatitíde a brušnému týfusu.
