8 vecí, ktoré by ste mali vedieť o trestoch za zbabrané eurofondy

Vicepremiér tvrdí, že porovnanie krajín v správe OLAF-u nie je založené na objektívnych dátach. A že médiá ju okrem toho ešte aj zle interpretovali. Slovensko podľa neho čerpalo EÚ fondy nadpriemerne. Závažná téma sa tak dostala do dvoch rôznych mediálnych realít – jednej ružovej, druhej čiernej. Zorientovať sa v nich dá cez odpovede na základné otázky, postavené na faktoch.

1. Naozaj sme prišli o toľko peňazí z EÚ?

Nie, aspoň zatiaľ. Ku koncu marca Slovensko vyčerpalo 97 percent z celkovej alokácie 11,48 miliardy eur. Suma, ktorá by mala prepadnúť, je dnes zhruba 300 miliónov eur. Čierne scenáre, podľa ktorých mala prepadnúť miliarda či dokonca dve miliardy eur, sa teda nenaplnili. A zrejme sa už ani nenaplnia, keďže minulé programové obdobie sa pred pol rokom skončilo.

Spomínaných 13 percent predstavuje celkovú sumu projektov, ktoré slovenské úrady nahlásili OLAF-u, lebo im boli z nejakého dôvodu podozrivé. Toto číslo vysoko prevyšuje ostatné štáty Únie. Rovnako to bolo aj v roku 2015. Pellegriniho úrad to zdôvodňuje tým, že Slovensko bolo aktívnejšie v hlásení nezrovnalostí.

Aj OLAF v jednej zo svojich správ prízvukuje, že tieto čísla nehovoria o tom, ako sa v jednotlivých krajinách podvádza, ale aké aktívne sú úrady pri hlásení nezrovnalostí. Podľa úradu vicepremiéra toto porovnanie navyše nie je postavené na objektívnych dátach. Slovensko použilo inú metodiku ako ostatné krajiny. Slovensko hlásilo hodnotu celého projektu, v ktorom videlo nezrovnalosti, iné štáty hlásili len hodnotu jednej aktivity, nie celého projektu.

Ako sme využili eurofondy 1/2
(čerpanie operačných programov, %, 2007–2013)