Robert Prega, Tatra banka
Slovenská ekonomika by v roku 2015 mala vzrásť asi o 2,5 percenta. Podobne ako v tomto roku by to malo byť vďaka domácemu dopytu. Druhý rok za sebou by sme teda mali zažiť rast, ktorý je „viac cítiť“, ako keď ho ťahá export. Spotrebiteľská inflácia by sa mala dostať z negatívneho teritória do konca roka 2015 k úrovni asi jedného percenta. Nižší rast reálnych miezd ako v roku 2014 nemusí znamenať aj nižšiu ochotu obyvateľstva utrácať. Skutočnosť, že zaznamenávame na pokrízové obdobie veľmi solídny rast reálnych miezd druhý rok za sebou, môže mať silnejší vplyv než mierne nižšia dynamika rastu miezd v porovnaní s rokom 2014. V našich prognózach počítame s tým, že hrozba recesie pre nemeckú ekonomiku sa ukáže ako neopodstatnená a v roku 2015 vzrastie viac ako o jedno percento.
Mária Valachyová, Slovenská sporiteľňa
Očakávame, že slovenská ekonomika bude pokračovať v raste na úrovni okolo dvoch, troch percent. Je to podobné tempo ako v prvých troch štvrťrokoch roku 2014. K takémuto rastu by Slovensku malo dopomôcť oživenie v eurozóne a v Nemecku. Pokračujúce stimuly Európskej centrálnej banky, slabšie euro a rast v USA by mohli podporiť eurozónu, a tým aj Slovensko. Otázne zostáva, ako sa bude vyvíjať domáci dopyt, ktorý sa po viacerých rokoch oživil a nahradil slabnúci dopyt z eurozóny. Spotreba domácností a investície by mohli podporiť rast ekonomik, ktorý by mohol viesť k poklesu nezamestnanosti a miernemu rastu miezd. Aj vzhľadom na nízku infláciu by sa životná úroveň ľudí mohla mierne zvýšiť, predovšetkým tých, ktorí majú prácu. Firmy budú, naopak, čeliť vyšším nákladom pre nové pravidlá odpisovania.
Ľubomír Koršňák, UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia
Aj v roku 2015 bude slovenská ekonomika stále zápasiť najmä s nestabilným externým prostredím. Rast ekonomík eurozóny by sa síce mohol mierne zrýchliť pod vplyvom čiastočného povolenia fiškálnej konsolidácie a slabšieho eura a lacnejšej ropy, ktoré by mohli podporiť vývozy mimo EÚ. Naďalej však bude zaostávať za dlhodobým priemerom. Hrozbou ostáva konflikt na Ukrajine a z toho vyplývajúce napätie v rusko-európskych vzťahoch. Slovenskú ekonomiku by tak mal ťahať najmä domáci dopyt, spotrebu domácností bude stále podporovať rast reálnych miezd, ktorý by mala zvýrazňovať chýbajúca inflácia. Fiškálnu konsolidáciu budú brzdiť blížiace sa voľby, nepopulárne opatrenia sa budú pravdepodobne odkladať na neskôr.
Vladimír Vaňo, hlavný analytik skupiny Sberbank Europe
Ekonomika krajiny sa pohybuje ako povestná námorná loď. Manévrovanie s ňou si vyžaduje dostatočný čas a adekvátnu vzdialenosť, aby kormidlo zvrátilo silu zotrvačnosti v doterajšom smere. Na druhej strane, kým zotrvačnosť v aktuálnom smere úspešne odolá miernym vlnkám, úplne iné je to v prípade vlny cunami. Rok 2015 bude pre Slovensko naďalej rokom zvýšenej neistoty. Mimoriadne úspešný rok 2014, najmä pokiaľ ide o štruktúru rastu, stále má predpoklady pokračovania. Do akej miery a s akým časovým oneskorením môže eskalácia geopolitických rizík podlomiť silu budúcoročného hospodárskeho rastu, bude jasnejšie po inventúre ochladenia z prelomu rokov. Závisieť však bude najmä od faktorov, ktoré nepatria medzi ekonomické otázky.
Marek Arady, VÚB banka
V roku 2015 by slovenská ekonomika mohla rásť podobným tempom ako v roku 2014. Aktuálne riziká pramenia predovšetkým zo zahraničia. Na druhej strane, ekonomiky eurozóny majú z ECB historicky najvyššiu podporu, čo hádam pomôže aj našej exportnej výkonnosti. V základnom scenári tak počítame s vyváženým rastom ťahaným domácim aj zahraničným dopytom. Investičná aktivita by mala pokračovať v napredovaní, no po výraznom oživení v roku 2014 možno budúci rok očakávať mierne utlmenie jej rastu. Výkonnosť ekonomiky by však mala byť dostatočná na to, aby produkovala nové pracovné miesta, aj keď iba v menšej miere ako v roku 2014. Rast cien sa pravdepodobne bude držať na uzde, najmä pre importované ceny energií. Reálne príjmy domácností by tak mali vzrásť.
