15 top udalostí vo svete médií a reklamy v uplynulom roku

Na jednej strane ide o hru o vplyv, do ktorej sa opäť špinavým spôsobom zapojila vláda Roberta Fica. Mediálny biznis zároveň čaká prerod – televízia, tlač, online médiá aj rádiá hľadajú nový spôsob, ako monetizovať svoj obsah. Prečítajte si Top 15 udalostí, ktoré sa stali na trhu za uplynulých dvanásť mesiacov z ročenky TREND Top v reklame a médiách, ktorá je aktuálne v predaji v stánkoch, v archíve TREND.sk a digitálnych kioskoch pre iOS a Android.

1. Pentamedia

Udalosťou roka na trhu médií nemôže byť nič iné ako vstup skupiny Penta do mediálneho biznisu. Investori kúpili vydavateľa týždenníka TREND a dvojtýždenníka Profit a druhé najväčšie vydavateľstvo na slovenskom trhu Spoločnosť 7 Plus, ktorá zas rok predtým kúpila internetovú skupinu Centrum Holdings (Atlas.sk, Centrum.sk). Penta sa tak stala druhým najväčším vydavateľom na trhu po zoskupení Ringier Axel Springer.

To bude aj najväčšia výzva na nasledujúce roky – nájsť potenciál na ďalší rast. Predchádzajúci investor Centrumu, investičný holding Warburg Pincus, totiž portály pri hľadaní kupca zanedbal a investície ostali na bode mrazu. Aj denník Plus Jeden Deň má polovičnú predajnosť Nového Času, podobne ako návštevnosť spravodajského portálu Pluska.sk oproti Čas.sk. Budovaním novej skupiny News and Media Holding poverila Penta dlhoročného manažéra z Ringieru Petra Mertusa, ktorý si zo svojho pôvodného pracoviska so sebou doniesol do tímu viacerých ľudí (šéfovia marketingu, výroby, distribúcie).

Zdroj: Maňo Štrauch

Vstup Penty do médií, pochopiteľne, vyvolal obavy o možných tlakoch nových investorov na obsah médií. Kým vstup do médií, ktoré Penta kúpila (viac či menej) napriamo, prebehol hladko, oveľa problematickejšia bola snaha kúpiť polovičný podiel vo vydavateľstve Petit Press (Sme) od predchádzajúcich nemeckých akcionárov Rheinisch-Bergische. Druhý akcionár, slovenský podnikateľ Peter Vajda, nedokázal zaplatiť také peniaze, aké ponúkla Penta cez SITA.

Redakcia denníka Sme zaujala nekompromisný postoj a nesúhlasila s novým spolumajiteľom pod žiadnou podmienkou. Ani keď Penta navrhla, že by v Petit Presse vlastnila len menšinový podiel. Napriek apelom na Nemcov Rhenisch-Bergische svoj podiel predala a zo slovenského trhu sa definitívne stiahla. Dcérska firma SITA NAMAV, ktorú financuje Penta, získala napokon 45-percentný podiel.

To nezabránilo tomu, aby vyše 40 redaktorov do konca minulého roka dalo v Sme výpoveď a prešlo do nového projektu. Odchod redaktorov a štart Denníka N zrejme ublížil predajnosti denníka Sme, ktorá sa od novembra 2014 trvalo pohybuje pod hranicou 40-tisíc výtlačkov (v marci išlo o medziročný pokles o 10-tisíc výtlačkov na 32-tisíc). Naopak, server Sme.sk si udržal svoju silu so stabilnou dvojmiliónovou návštevnosťou za mesiac.

Vedenie News and Media Holdingu v prvom polroku fungovania okrem vytvárania manažmentu začalo aj s prvými zmenami v portfóliu titulov – tento rok bol zrušený mesačník Zázračný svet. Vďaka užšej spolupráci s Petit Pressom bude Plus Jeden Deň zrejme už čoskoro tlačený v tlačiarni Petit Pressu namiesto tlačiarne Versus patriacej do skupiny Grafobal. Investori z Penty od začiatku hovorili, že prvými akvizíciami sa vstup do mediálneho biznisu neskončil. Na Slovensku by mohli do portfólia pribudnúť ešte niektoré existujúce weby, investície väčšieho charakteru sú pravdepodobné na českom trhu.

2. Protireakcia N

Reakciou na príchod Penty do vlastníckych štruktúr Petit Pressu bol najprv odchod vedúcich redaktorov, ktorí začali okamžite pracovať na vzniku nového titulu, pracovne nazvaného Projekt N. Ešte pred štartom média boli predstavené možnosti predplatného, z ktorého redakcia vyzbierala za prvé mesiace 380-tisíc eur. Denníkový projekt so 40-členným osadenstvom je však nákladný podnik, ktorý potreboval investora. Vstupnú injekciu vo výške vyše milióna eur poskytli spolumajitelia softvérovej firmy Eset. Ústupok redakcie za to bol, že investori získali väčšinový 51-percentný podiel, spoliehajúc sa, že „eseťáci“, ktorí založili aj protikorupčnú nadáciu Zastavme korupciu, budú lepší majitelia ako Penta.

Zdroj: DenníkN

Denník N sa rozbehol na webe v januári, prvé printové vydanie vyšlo na konci mesiaca. Redakcia Denníka N nevytvorila úplnú kópiu Sme. Tlačené noviny boli spočiatku koncipované skôr ako intelektuálny týždenník. Na webe má Denník N užší záber na politiku, publicistiku a kultúru. Blogeri, ktorí v pilotnej fáze tvorili veľkú časť obsahu, majú medzi článkami prominentné miesto. Aktuálne spravodajstvo je vytiahnuté na titulnej stránke v sekcii Minúta po minúte a nevyžaduje od čitateľov, aby na čokoľvek klikali.

Honba za pageviews sa N-ku celkovo vytknúť nedá, fokus je na nerušený čitateľský zážitok, kvalitnú žurnalistiku bez znásilňovania klikov. Denník N nie je odvážny len osamostatnením sa redakcie mimo silného vydavateľstva, ale hlavne biznis modelom postavenom prevažne na platbách od čitateľov. To je riskantný krok. Podiel platiacich čitateľov v zamknutých médiách oproti celkovej návštevnosti sa často pohybuje v jednotkách percent. V prípade Denníka N sa mesačná návštevnosť od štartu nepohla smerom nahor – pohybuje sa stabilne tesne pod pol miliónom reálnych používateľov, teda štyrikrát menej, ako má Sme.sk. N-ko vo februári hlásilo 5 900 predplatiteľov printového vydania a ďalších 6 700 pre webové vydanie.

Predplatné síce môže rásť smerom nahor, no ak má reklamný trh svoje limity, peňazí od čitateľov je ešte menej. Inšpiráciou môže byť napríklad New York Times, kde tržby z predplatného prekročili inzertné už v roku 2013. No takýchto príkladov je minimum. Napríklad švajčiarsky Ringier Axel Springer úplne zavrhol politiku plateného obsahu pre väčšinu svojich titulov, pretože v nej nevidí perspektívu. „Mám pochybnosti o tom, či je digitalizácia záchranou žurnalistiky. S výnimkou zopár médií v angličtine nezarába s digitálnym obsahom nikto,“ povedal nedávno pre Handelsblatt Michael Ringier.

3. Fico vs. Denník N

Zdroj: SITA

Robert Fico zrejme vie, že medzi čitateľmi Denníka N nemá veľa voličov. Spolu s celou garnitúrou sa na jar rozhodol, že prestane odpovedať na otázky redakcie. Nejde o novinku. R. Fico redaktorom už v čase ich pôsobenia v Sme odmietol poskytovať rozhovory. Aktuálny prístup je však ešte extrémnejší – informácie odmietajú poskytovať aj tlačové oddelenia ministerstiev, čo už je jasná diskriminácia jedného médiá oproti ostatným, nehovoriac o porušovaní tlačového zákona. Ten verejným činiteľom ukladá povinnosť odpovedať na novinárske otázky.

No keďže sankcie v prípade odmietnutia nehrozia, politici majú úplnú slobodu, ktorému médiu poskytnú aké stanovisko. Premiéra Fica rozhorčili nálepky s jeho podobizňou v Denníku N, na ktorých bol preoblečený za zlodeja. Marketingová aktivita už možno prekračuje hranice, ako by médium malo prejaviť svoj názor, no to nedáva politikom právo ignorovať akékoľvek médium. Denník N už podal voči postupu vlády ústavnú sťažnosť. Rozhodnutie súdu by mohlo byť jedným z najdôležitejších precedensov v otázke získavania informácií od politikov a úradníkov. V súčasnosti je jediná páka zdĺhavá žiadosť prostredníctvom infozákona.

4. Slovenské stanice už len za peniaze

Zdroj: SITA/AP

Slovenské komerčné televízie si presadili u káblových operátorov novú obchodnú politiku. Za vysielanie vo vysokom rozlíšení a využívanie ich obsahu v rámci videoarchívov začalo veľa kábloviek platiť. Ceny sa pohybujú v centoch na zákazníka, takže telekomunikačné firmy by to nemalo zruinovať. No perspektívne ide o trvalú zmenu biznis modelu, ktorý pre televízie znamená nový zdroj tržieb. Väčšina zákazníkov zatiaľ zmenu nepocítila. Archívy televízií mnohí operátori tak či tak symbolicky spoplatňujú. A v prípade HD vysielania by sa im zrejme ani neoplatilo vytvárať špeciálne HD balíčky so slovenskými stanicami. Vzhľadom na dobrú kvalitu štandardného rozlíšenia by bol dopyt minimálny a operátori by prišli o marketingový benefit v podobe množstva „bezplatných“ HD staníc v základnom balíku.

5. Vlna na vlnách Vivy

Zdroj: Rádio Vlna

V utorok 13. januára začalo vysielať nové rádio Vlna. Stanica musela dlho čakať na svoj vznik vzhľadom na frekvencie, na ktorých vysiela. Vlna je totiž nástupcom rádia Viva, ktorého prevádzkovatelia ešte v roku 2012 nedokázali vo výberovom konaní obhájiť svoje kmitočty. Po mnohých súdnych prieťahoch pôvodní majitelia Vivy museli boj vzdať. Licenčná rada opätovne pridelila frekvencie neznámej spoločnosti Corporate Legal (s indíciami o prepojení na J&T), ktorá začiatkom tohto roka spustila projekt Vlna – formátovo veľmi podobný Vive. Pôvodní vlastníci Vivy sa pokúsili vzkriesiť značku v spolupráci so spoločnosťou Intersonic, ktorá má rozhlasové frekvencie v oblasti Bratislavy. Rádio Viva Metropol sa dostalo do éteru začiatkom minulého roka. Viváci však opäť majú problémy. Stanica vysiela v súčasnosti v obmedzenom režime, viacerí zamestnanci sa sťažovali na nevyplatené mzdy. Viac o vývoji na rozhlasovom trhu sa dočítate na strane 30.

Ďalších 10 udalostí spolu s tabuľkami a grafmi o výkonnosti médií a agentúr v ročenke TREND Top v reklame a médiách, ktorá je súčasťou nového TRENDU 23 / 2015