V roku 1918 ich jeden z prvých zákonov mladej Československej republiky zbavil šľachtických titulov a o dva roky pri pozemkovej reforme prišli o časť majetkov. Seriál hovoril o príbuzenských väzbách, podnikateľských i politických ambíciách aj o tom, ako staré rody dvanásť dní pred podpisom Mníchovskej dohody deklarovali prezidentovi Benešovi vernosť štátu a vôľu zabrániť porušeniu starých hraníc.

Hovoril aj o nacistickej, aj komunistickej perzekúcii, emigrácii veľkej časti šľachty do krajín od západnej Európy až po severnú či Južnú Ameriku, habaní, devastácii a rozkrádaní ich majetkov, ničení historických pamiatok i vzácnych zbierok. Aspoň deti časti emigrantov, ktorým sa chcelo opustiť pohodlie nových povojnových domovov, sa po novembri 1989 vrátili a so štátom zvádzali dlhé právnické spory o vrátenie majetkov. Neraz sa samy seba pýtali, či má zmysel venovať toľko času, financií a energie do náprav škôd, a mnohí Česi boli prekvapení, prečo sa na to dali.

Sedemdesiatjedenročný František Kinský, plným menom Maria František Jan Emanuel Sylvestr Alfons Kinský, gróf zo staročeského rytierskeho, potom panského šľachtického rodu Kinských z Vchynic a Tetova s koreňmi v 13. storočí, uznáva, že prvé reakcie miestnych neboli vždy priaznivé. Viacerí si mohli myslieť, že šľachta dostáva späť majetky a bezprácne zbohatne. Ale pojem majetok bol nadnesený. To, čo štát vrátil, bolo v zúfalom stave. Staronoví majitelia však často dokázali vrátiť svojim zámkom pôvodnú krásu a otvoriť ich pre verejnosť.

„To, čo dávame prácne do poriadku, považujeme za svoj domov,“ vysvetľoval František Kinský v magazíne Profit. „Aj tí, čo sa tam už nenarodili, pristupujú k rodinnému majetku zodpovedne. Nik ho nepovažuje za svoj, ale za majetok rodiny, ktorý na istý čas spravuje a ktorý je povinný odovzdať potomkom v patričnom stave.“

Od 5. septembra vysiela ČT2 druhú osemdielnu sériu Modrej krvi. Rovnako ako v prvej je František Kinský sprievodcom kľukatými osudmi tejto časti českého národa. Na nakrúcanie druhej série si vzal na svojom pracovisku riadnu dovolenku. A rád. Napriek dôchodkovému veku je tento dynamický muž nielen zanieteným dokumentaristom histórie českej šľachty, ale aj primátorom mesta Kostelec nad Orlicí v okrese Rychnov nad Kněžnou v Královohradeckom kraji.

12 kilometrov, 4 zámky a 2 hrady: Divoká Orlice je českou Loirou

Nový zámok v Kostelci Zdroj: Ján Blažej

Vízia Františka Kinského

Napodiv však ani jeden zo stálych profesionálnych webových diskutérov a hundrošov nechcel polemizovať s predrevolučným ani porevolučným manažérom v reklame, spolumajiteľom tehelne, podnikateľom v ťažbe štrkopieskov pre betonárne na zreštituovaných pozemkoch, majiteľom pôdy, rybníkov i dosť prerúbaného tritisíchektárového lesa, staviteľom, galeristom, krajským i miestnym komunálnym politikom a mužom nečakaných nápadov. Hoci František Kinský projektom Zámky na Orlici šokoval.

Samozrejme, poznal menšie rozmery, ale význam zámkov na Orlici pre Česko prirovnával k francúzskym zámkom na Loire zo Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. V tisíckilometrovom povodí najväčšej francúzskej rieky je vyše stodvadsať nádherných a mimoriadne navštevovaných gotických, renesančných a barokových zámkov, pevností, letných sídel či poľovníckych zámočkov, kým český náhrdelník s výnimočnou koncentráciou kultúrnych pamiatok a ich príbehov má na dvanástich kilometroch nádhernej prírody pri rieke Divoká Orlice zámky štyri a hrady dva.

12 kilometrov, 4 zámky a 2 hrady: Divoká Orlice je českou Loirou

Renesančný zámok grófky Franzisky Zdroj: Ján Blažej

Trom z nich

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa