100 dní vlády: Revolúcia sa nekoná

Pojem „vláda jednej strany“ bude mať na východ od Berlína ešte dlho trpkú príchuť. No poukazovanie na komunistickú éru používaním tejto nálepky v prípade víťaza slovenských marcových parlamentných volieb nie je fér. Smer-SD sa ujal moci v regulárnej súťaži, čo sa o prevrate v roku 1948 povedať nedá. Masívna podpora voličov a väčšina v parlamente zároveň dáva strane Roberta Fica neopakovateľnú príležitosť uskutočniť svoju predstavu o sociálnodemokratickom štáte pokojnou cestou. Stáva sa zo Slovenska prvý ostrov škandinávskeho blahobytu v rozbúrenom stredoeurópskom mori? Prvých sto dní druhej vlády R. Fica dalo odpoveď.

Smrť symbolu

Vysoké dane. Zrejme prvé, čo človeku pri slovách sociálny štát napadne, sú tučné sadzby daní generujúce tučné príjmy štátu. Ktoré sa však na rozdiel od Slovenska nestrácajú v čiernej diere predražených tendrov, plytvaní nemocníc a stratovom hospodárení štátnych podnikov. Smer vyššie dane sľuboval už pred voľbami. No otvorene priznával, že týmto spôsobom chce ratovať verejné financie a nie zvyšovať životný štandard učiteľov či dôchodcov.

Plán začal napĺňať hneď po voľbách. Až tak, že nakoniec bude gro ozdravovania verejných financií ležať práve na príjmovej strane rozpočtu. Bez zbytočného odkladu začala vláda napĺňať sľub o zrušení rovnej dane, hoci zvyšovanie progresivity a tým aj príjmov rozpočtu sa dalo riešiť aj iným spôsobom: manipuláciou s odpočítateľnou položkou, ako to už ukázala prvá vláda R. Fica.

No zrušenie jedinej daňovej sadzby malo hlavne symbolický charakter. Akademické debaty o tom, či sa už vyčerpal potenciál rovnej dane na vábenie investorov, rázne ukončil nový minister financií Peter Kažimír, keď v apríli všetkým vysvetlil, že „rovná daň zomrela cez volebnú noc“. Skon symbolu pravicových reforiem má podobu zavedenia 25-percentnej sadzby z príjmov nad 3 246 eur mesačne a zmeny na strane sociálnych odvodov nenechajú bez postihu ani výplatné pásky s hrubým príjmom o polovicu vyšším, ako je národný priemer. Kým podľa vládnej rétoriky sa vyššou daňou vnúti výraznejšia solidarita zhruba jednému percentu pracujúcich, ďalší odklon od 19-percentnej rovnej dane má plošný charakter. Firmám má totiž daňové zaťaženie stúpnuť o viac ako pätinu, na 23 percent. V regióne to bude po Rakúsku druhé najvyššie zdanenie, no vláda si z vplyvu rastu daní na výkonnosť ekonomiky ťažkú hlavu nerobí.