100 dní v prvej línii. Aké bolo vládnutie Igora Matoviča v tieni korony?

Žiadna vláda v 30-ročnej histórii Slovenska nepreberala moc za takých dramatických okolností ako kabinet Igora Matoviča. Azda len okrem prvých vlád krátko po revolúcii. V Európe prudko stúpali denné prírastky nakazených, ekonomika sa na niekoľko týždňov takmer úplne zastavila a ekonómovia varovali pred najväčšou hospodárskou krízou za poslednú storočnicu. Matovičova vláda preto nedostala prvých sto dní na rozbeh. Od prvého dňa musela riešiť jeden problém za druhým a ani médiá ju pri tom vôbec nešetrili. Popritom prijala (minimálne svojou dĺžkou) veľmi ambiciózne programové vyhlásenie, ktoré v parlamente podporila ústavná väčšina. Ak k tomu pridáme zdecimovanú opozíciu, vláda má napriek koronakríze jedinečnú príležitosť zásadne posunúť Slovensko dopredu. V niektorých oblastiach už aj podnikla prvé kroky, ale nie všetko dopadlo dobre.

TREND vybral a zhodnotil najdôležitejšie aktivity novej vlády počas prvých 100 dní.

(+) Najlepšie čísla v Európe

Ak môžeme vládu za niečo pochváliť, tak to bolo zvládnutie pandémie zo zdravotnej stránky.

Dôkazom sú najnižšie čísla nakazených a úmrtí v prepočte na počet obyvateľov v celej Európe. Tieto čísla pritiahli pozornosť zahraničných médií, a tak sme si po dlhom čase mohli opäť prečítať pozitívne správy o našej krajine na stránkach najprestížnejších svetových denníkov a magazínov. Zásluhy však na tom nemá len Matovič, ale aj jeho predchodca Peter Pellegrini.

Experti sa zhodujú v tom, že Slovensku pomohli rýchle opatrenia, ktoré dramaticky znížili mobilitu obyvateľov. Krajinu sme zavreli ešte predtým, ako sa stihli vytvoriť veľké ohniská nákazy. To bol hlavný rozdiel v porovnaní so západnou Európou, kam vírus dorazil skôr. A nakoniec sa ukázalo, že nám napriek počiatočnému skepticizmu, hlavne zo západu, pomohlo povinné nosenie rúšok.

Firmy sa k záchrannému kolesu prepracovávali zdĺhavo a chaoticky

Oceniť treba aj to, že vláde sa podarilo zvýšiť kapacity testovania. Súčasné kapacity by mali byť na úrovni štyritisíc testov denne len vo verejných inštitúciách, so súkromnými je to ešte o niekoľko tisíc viac. Okrem toho sa slovenským vedcom podarilo vyvinúť vlastný PCR test, ktorý vieme v dostatočnom množstve aj vyrábať. Po počiatočných rozpakoch sa napokon podarilo zvládnuť systém domácej karantény, aj keď ostal povinný len niekoľko dní.

Horšie je to s budovaním takzvanej inteligentnej karantény. Stále sme nezačali používať systém spomienkovej mapy vytvorenej z dát od mobilných operátorov, ktorá by mala hygienikom uľahčovať spätné vyhľadávanie kontaktov nakazených. Dočasne sa zastavil tiež vývoj aplikácie Covid-19 Zostaň zdravý, ktorá by mala občanov informovať o tom, či boli v blízkosti pozitívne testovaných. Tieto nástroje v súčasnosti pomáhajú v iných štátoch rýchlo identifikovať a izolovať nakazených.

„Nie sme stopercentne pripravení. Ale sme neporovnateľne lepšie pripravení, ako sme boli na prvú vlnu,“ skonštatoval na margo pripravenosti Slovenska na prípadnú druhú vlnu člen už rozpusteného permanentného krízového štábu Ján Bučkuliak. Prvú vlnu pandémie sme síce zvládli zo zdravotného hľadiska dobre, ale veľkú zásluhu na tom malo šťastie. Pri druhej vlne nám už môže chýbať.