Veľa somelierov by si prialo, aby sa rizling stal známejším a slávnejším. Ešte stále totiž majú k nemu vrúcnejší vzťah ako spotrebitelia. Čo ho robí v očiach odborníkov takým výnimočným? Je to jeho schopnosť odrážať terroir, teda zjednodušene povedané – podmienky, v ktorých sa hrozno urodilo, a tiež schopnosť vyvíjať sa vekom.
Kvôli jeho citlivosti na pôdu, počasie a ostatné činitele rizling chutí úplne rozlične v závislosti od toho, kde ho vypestovali. Zároveň môže produkovať ohromné množstvo štýlov vína, od ľahkých a suchých až k tým najbohatším, najintenzívnejším a najdlhšie žijúcim bielym vínam na svete. Hoci je veľmi náročné všeobecne opísať, ako by mal rizling voňať a chutiť – každý terroir by si zaslúžil samostatný opis a samostatné hodnotenie. Rizling môže byť napríklad kvetinový, ovocný, minerálny či pikantný.
Aj preto bola ďalšia degustácia, ktorú na pôde Kempinski Hotel River Park zorganizovala Asociácia somelierov SR, venovaná práve rizlingom. Ochutnávalo sa štyridsať vzoriek tejto odrody z Európy vrátane slovenských, najmä rizlingy suché, polosuché a polosladké v cenovej relácii do 20 eur, dostupné na slovenskom trhu.
Zdroj: Maňo Štrauch
Prečo práve rizling
Existuje veľa dôvodov, prečo si obľúbiť práve túto odrodu. Dali by sa zhrnúť do „rizlingového desatora“ 1. Ohúri svojou priamočiarosťou a čistotou – buď je to rizling, alebo nie, nič medzitým. 2. Vzhľad, vôňa a chuť sú v dobrom rizlingu v harmónii, zvyčajne má nižší alkohol a plné telo. 3. Môže byť suchý i sladký, dokonca dva v jednom – niekedy má toľko kyselín, že ťažko uveriť, koľko obsahuje zvyškového cukru. 4. Pokojne ho možno zabudnúť v pivnici, po niekoľkých rokoch bude ešte lepší. 5. Dobrý rizling je možné kúpiť aj do 20 eur, čoho dôkazom je, že najlepšie víno na degustácii dosiahlo 92,75 bodu. 6. Môže sprevádzať celé menu – od šumivého aperitívu cez suchý polosuchý, polosladký až po sladký rizling k dezertom. 7. Rizling má špecifickú vlastnosť, že v staršom dobrom rizlingu sa objavujú petrolejové tóny. Pre mnohých je to však skôr vôňa benzínu. 8. Veľmi sa hodí do gastronómie (údený pstruh, veľké zelené olivy s kôstkou nakladané v olivovom oleji, morské plody, pikantnejšia ázijská kuchyňa, hydina s ovocím, šunka s melónom, kráľovská kombinácia je krab a rak, pri sladších rizlingoch jablková štrúdľa či višňová bublanina. 9. Zvyčajne nevyzrieva v barikových sudoch, preto v ňom možno cítiť hrozno, región, pôdu a počasie v danom roku. 10. Väčšina dobrých rizlingov sa pestuje práve v zemepisnej šírke, v akej sa nachádza aj Slovensko, a preto nie problém dostať sa k nim.
Zdroj: Maňo Štrauch
Kráľ vín
V slepej degustácii sa nakoniec presadili rizlingy z krajiny, ktorá nie je ako „rizlingová“ známa – z Luxemburska. Naopak, veľmi neprekvapuje, že najlepší slovenský rizling medzi suchými vínami, na treťom mieste, pochádza z Chateau Belá. Podľa Dušana Pleška, ktorý sa roky venoval rizlingom v Nemecku, znalcov nemôžu prvé dve miesta luxemburských rizlingov prekvapiť.
„Znovu sa ukázalo, aká môže byť rozmanitá vôňa a chuť v závislosti od terroir, predovšetkým pôdneho zloženia, klímy, ale aj filozofie vinára. V tomto smere je rizling neprekonateľný a je skutočným kráľom vín,“ konštatoval. Somelierka Denisa Tarinová dopĺňa, že Rizling rýnsky je najuniverzálnejšou odrodou pre gastronómiu aj someliera.
Zaujímavosťou degustácie je vysoké bodové ohodnotenie posudzovaných vín: prvé tri medzi suchými a víťaz medzi polosuchými a polosladkými sa dostali nad 90 bodov. To je naozaj svetová extratrieda, keďže už vína, ktoré dostanú napr. 86 bodov, sa v zahraničí považujú za veľmi kvalitné.
Celkovo degustátori hodnotili sladší štýl rizlingu bodovo vyššie kvôli vyváženejšiemu pomeru cukru a kyselinky. Cukor bez kyselinky je totiž fádny, kyselinka bez cukru zas ostrá a pichľavá.
Zdroj: Maňo Štrauch
Na Slovensku sú spotrebitelia zvyknutí piť vína veľmi mladé, či už biele alebo červené. Ale práve rizling je jedna z mála bielych odrôd, ktorá archiváciou naberá na zaujímavosti a kvalite. Na druhej strane, koľko zo slovenských rizlingov znesie toto dozrievanie a vekom sa zlepší? Je možné nájsť päť či šesť vinárov, u ktorých možno zažiť nezabudnuteľnú vertikálnu degustáciu (degustácia jednej odrody z rôznych ročníkov). Nie náhodou sú práve ich vína medzi najlepšími z degustácie.
Najlepšie rizlingy
SUCHÉ
1. Riesling, Chateau de Schengen, Moselle, DomaineThill, 2009 Luxembursko, 92,75 bodu
2. Riesling, Clos des Rochers, Grand Premier Cru, Moselle,2009 Luxembursko, 91,5 bodu
3. Rizling rýnsky, výber z hrozna, Chateau Belá, 2012, 90,75 bodu
Rizling rýnsky, Kamenný vrch, VOC Znojmo, Znovín Znojmo, 2009, Česko, 89,75 bodu
Rizling rýnsky, výber z hrozna, Rariga, 2012, 89 bodov
Zdroj: Maňo Štrauch
POLOSUCHÉ A POLOSLADKÉ
1. Rizling rýnsky, bobuľový výber, Karpatská perla, 2012, 91,3 bodu
2. Rizling rýnsky, výber z hrozna, Chateau Belá, 2011, 89 bodov
3. Riesling, Bernkasteler Lay, Mosel, Ernst Loosen, Nemecko, 2012 88,6 bodu
Riesling, Dr. L., Mosel, Ernst Loosen, 2013, Nemecko, 88,6 bodu
Riesling, Ollwiller, Grand Cru, Alsace, Wolfberger, 2011, Francúzsko, 88,3 bodu
Odporúčania somelierov
MICHAELA STRÝČKOVÁ
• V suchých vínach ma najviac zaujalo víťazné víno, ročník 2009, Château Schengen. Vôňa korešpondovala s chuťou, plné, extraktívne víno, dobre zakomponované kyselinky, v chuti karamel, oblé s dlhou dochuťou. Veľmi sa mi páčilo aj víno z Chateau Belá, 2012, oslovilo ma svojou mineralitou a šťavnatosťou. Toto víno vyvoláva chuť na ďalší dúšok. V kategórii polosladkých vín mi najviac chutilo víno od Karpatskej perly, ročník 2012.
DENISA TARINOVÁ
• Degustácia 40 rizlingov z piatich ročníkov a siedmich krajín ponúkla niekoľko rôznych a zaujímavých štýlov. Z ročníka 2013 sa mi páčili dve vína. Fundus Regius (barrel sample) a Thanisch – Riesling Alte Reben R, Lieserer Niederberg Helden – plná, bohatá a harmonická chuť, ktorá je daná miestom, odkiaľ pochádzajú, a filozofiou oboch vinárov. Zo starších ročníkov ma najviac zaujal Riesling, Terra Montosa od Georga Breuera, 2007. V hodnotení mi chýbali rizlingy z Austrálie, Nového Zélandu, ktoré sa dostávajú do popredia.
DUŠAN PLEŠKO
• Víťazné luxemburské vína boli brilantné v chuti i vôni, veľmi vyvážené, elegantné a predovšetkým nebolo poznať, že sú z ročníka 2009 – stále sú svieže, bez typických tónov starších mokov a ešte stále majú potenciál. Prijemným prekvapením je tretie miesto rizlingu od slovenského vinára Mira Petrecha.
RASTISLAV ŠUTÁK
• Rizling je jedinečná odroda. Vína z nej môžu byť skutočne nádherné. Navyše za prijateľnú cenu, čo potvrdilo aj hodnotenie. Ponúka veľa jemných odlišností, ktoré sa vyzrievaním zvýrazňujú. Rizling, Steiner Hund, Stagard, Kremstal 2012, trošku uzavreté víno, ale s fenomenálnym potenciálom. Rarigov Rizling 2007 (hon Lorencár – Modra), vyzreté, veľkolepé, zážitkové. K pstruhovi z Jelky odporúčam suchý, harmonický a delikátny Schloss Johannisberg, Gelblack, Rheingau 2012.
BEÁTA VLNKOVÁ
• Očarili ma víťazné vzorky z Luxemburgu. Obidve ma prekvapili plným telom, rovnováhou medzi cukrom a kyselinkami a dlhou dochuťou. Zo slovenských som najvyššie hodnotila Mirov Petrechov rizling – teda z Chateau Belá. Bol šťavnatý s dominujúcou arómou ringloty. Zo sladších vín to bol jednoznačne bobuľový výber z Karpatskej perly, ročník 2012.
Kráľ Ludwig začal
Riesling údajne vznikol v Porýní z divého viniča Vitis vinifera silvestris a ako prvý ho dal vysadiť na brehoch Rýna kráľ Ludwig (843 – 876.) Hovorí sa, že na jar pozoroval strmé svahy nad Rýnom a kde sa sneh topil ako prvý, tam rozkázal vysadiť vinič. Podľa iného zdroja vznikol Riesling krížením odrôd Heunisch a Tramín v okolí horného toku Rýna. Prvá písomná zmienka sa datuje z 13. marca 1435, keď záznam z inventúry skladu šľachtica Johanna IV. Z Katzenelnbongen v Rüsselsheime hovorí o 22 šilingov za sadenice Riesslingen do vinohradu. Modernejšie hláskovanie bolo prvýkrát zdokumentované v roku 1552, keď ho spomenul Hieronymus Bock vo svojom latinskom herbári.
Vône rizlingu
ARÓMY Z HROZNA
Jablková: tak ako rizling, aj jablko má svoju prirodzenú šťavnatosť so sviežou kyselinou. Mladé a jednoduché rizlingy nám určite budú pripomínať zelené jablko odrody Granny Smith. Citrónová: jemná, ovocná aróma citrónu je tiež základnou charakteristikou mnohých rizlingov. Táto vôňa sa vyskytuje viac v mladých, sviežich rizlingoch. Broskyňa: rozoznať ich skôr v rizlingoch z chladnejších oblastí a v skorom štádiu vývoja. Okrem toho môžeme často zacítiť arómu marhule, duly, maracuje, ruže, čerstvej trávy, hrozienok i karamelu.
ARÓMY Z FERMENTÁCIE
Kvasinky, arktické svieže cukríky, ananás.
ARÓMY Z DOZRIEVANIA
Med, pomarančová kôra, petrolej a vlašské orechy.
Pestovateľské oblasti
Rizling sa podľa štatistík pestuje vo svete na rozlohe vyše 50-tisíc hektárov. Najväčším producentom je Nemecko – až 45 percent z celkovej rozlohy svetového rizlingu pripadá totiž na túto krajinu. Na druhom mieste, čo sa týka rozlohy viníc, sú USA s necelými desiatimi percentami, nasleduje Austrália, Francúzsko a pre niekoho asi prekvapujúco Ukrajina. V prvej desiatke pestovateľov sú ešte Rakúsko, Moldavsko, Maďarsko, Česká republika a Nový Zéland. V Nemecku sa rizling najviac pestuje v Porýní-Vestfálsku, najväčší podiel má ako odroda vo vinohradoch v oblasti Mosely. V Rakúsku sú najznámejšie rizlingy z Wachau, ale pestuje sa aj v Kremstali, Kamptali, Traisentali a vo Viedni. Vo Francúzsku je ho dovolené pestovať len v Alsasku. V USA sú najznámejšie oblasti v regióne Fingerlake na východe a na západe v Kalifornii a Oregone.
