Corwin je slovenský developer, ktorý sa to snaží zmeniť a rozhodol sa stavať udržateľné projekty lepšie pre našu planétu. Či už je to Blumental, Einpark a momentálne pracujú na projekte Guthaus. O ich filozofii a téme udržateľnosti sme sa rozprávali s predsedom predstavenstva Mariánom Hlavačkom.
Ako vnímate tému udržateľnosti a ekológie v stavebníctve?
Mám pocit, že to je téma, ktorej na Slovensku nikto nerozumie. Nikto presne nevie zadefinovať, čo to udržateľnosť je. Obzvlášť to platí v stavebníctve, pretože trvalá udržateľnosť v stavbách je absolútne nepopísaná téma, ktorej sa venuje mikroskopická časť trhu.
Ak mám priblížiť náš pohľad, musíme sa pozrieť na históriu Corwinu a na naše projekty. Tým prvým viditeľným a pre laikov zrozumiteľným príspevkom do tejto témy boli takzvané vegetačné strechy, ktoré sme začali robiť na všetkých našich projektoch. To je však len podmnožina toho, čo by malo tvoriť koncept udržateľnosti, ktorá má výrazne širší rozsah.
Prečo ste sa vôbec začali angažovať v tejto téme a zvýšili dôraz na ochranu životného prostredia?
Bolo to naše iniciatívne rozhodnutie, ktoré sa postupne ďalej rozvíja. V podstate nás nikto nikdy nemotivoval ani stále nemotivuje. Začali sme pracovať na projekte s názvom Záhrady Devín, ktorý tvorilo 22 víl, pričom v každej boli tri byty. Keď sme mali vymyslený základný koncept, tvary domov, pôdorysy atď., prišla myšlienka obohatiť ich o vegetačnú strechu. Spočiatku sme sa obávali vysokých nákladov, preto sme na jednom dome optimalizovali štvorcové metre a na streche vytvorili logo Corwinu zo štrku, zvyšok tvorila zeleň. Tak sme to aj prezentovali klientom.
Následne sme sa na internej projektovej porade rozhodovali, ako bude vyzerať zvyšných 21 domov. Navrhol som, aby sme to nerobili takto napoly, ale na zvyšné vily spravili zelenú celú strechu. Má totiž viacero výhod, od pozitívneho vplyvu na manažment tepla v dome až po nespochybniteľný estetický efekt. Priznávam, nie všetci boli nadšení touto myšlienkou, no rozhodli sme sa ju zrealizovať a, možno trochu pateticky povedané, urobiť niečo, čo bude pre blaho všetkých, ktorí bývajú v tejto zóne. Tu sa to v Corwine celé začalo.
Zdroj: Corwin
Zmenil sa odvtedy pohľad pochybovačov na túto tému?
V Corwine určite. Odvtedy sme svoj zelený príspevok posunuli do úplne iných dimenzií a v úplne iných riešeniach. Pozitívne to vnímajú aj ostatní – od developerov až po projektantov. Je to prvok, ktorí vedia prezentovať na internete aj v reálnom živote. Téma udržateľnosti v stavebníctve je však stále ešte len v plienkach. V podstate na Slovensku nie je žiadna externá motivácia robiť zelené riešenia. Nemáme ako developer, ale ani naši klienti napríklad žiadnu daňovú úľavu – či už v podobe zníženej DPH, nižšej dane z nehnuteľnosti, alebo akýkoľvek iných benefitov, ktoré by motivovali navrhovať a robiť trvalo udržateľné riešenia.
Je trvalá udržateľnosť v prípade budov zaujímavá pre klientov?
Určite áno. Špeciálne v Bratislave(no nielen tu) je klientela, ktorá chce žiť zdravo. Chápe, že keď sa nasťahuje do domu, kde sa energia vyrába z tepelného čerpadla, sú tam zelené vegetačné strechy a všetky dažďové vody vsakujú späť do pôdy, je to pre nich pozitívne. Na naše stavby používame recyklované materiály, neimportujeme drahý kameň z Brazílie, ale preferujeme lokálne zdroje. Klienti to registrujú, veď aj na Slovensku už existuje časť obyvateľstva, ktorá si tento aspekt uvedomuje, či dokonca ho považuje za dôležitý. Aj preto máme s našimi projektmi úspech. Na druhej strane je to vykúpené obrovskou snahou a množstvom edukačných aktivít. Snažíme sa vzdelávať všetkých od klientov až po projektantov a vysvetliť im, že to, čo robíme, je správne a je to náš dobrovoľný príspevok.
Premieta sa váš udržateľný prístup aj do firemnej kultúry a na pracovisko medzi zamestnancov?
Áno. Vytvorili sme ekotím, čo je skupina zamestnancov, ktorí sa ekológii cielene venujú. Od januára sme napríklad spustili koncept zero-waste a myslím, že sme prvý developer na Slovensku, ktorý niečo také robí. Zo dňa na deň sme zobrali z kancelárií smetné koše. Nahradili ich dve miesta, kde zamestnanci odnášajú odpad na separovanie. Plastový prostriedok na umývanie riadu nahradil dávkovač, enormné množstvo plastových pier, ktoré sme používali, nahradili kompostovateľné a pod. Postupne, zo dňa na deň, sa snažíme pridávať a zlepšovať naše pracovisko.
Vďaka tomu je každý zamestnanec nútený rozmýšľať. Vie, že pracuje vo firme, ktorej záleží na životnom prostredí. Všetkých sa snažíme interne edukovať – nielen tých, ktorí pracujú na projektoch. Nedávno sme robili prieskum, ktorý dopadol veľmi dobre, naši ľudia túto snahu vnímajú pozitívne. Chcú sa vzdelávať, chcú byť informovaní a vedieť o tom, ako znížiť svoju ekologickú stopu. A, samozrejme, plánujeme to v strednodobom horizonte preniesť aj do našich projektov, aby boli aj tie zero-waste.
Aký je podľa vás najväčší problém na Slovensku v oblasti udržateľnosti?
Ako som už spomínal, absentuje motivácia pre firmy, aby sa viac zaujímali o trvalú udržateľnosť a ekológiu. Aj my to robíme len z vlastnej iniciatívy. No ak chceme zmeniť Slovensko na trvalo udržateľnú krajinu, nestačí že si Corwin povie: „Som zodpovedný developer a chcem stavať projekty, ktoré budú trvalo udržateľné.“ Niečo zásadné sa musí zmeniť, aby boli všetci developeri motivovaní dbať na životné prostredie. Takže to musí riešiť legislatíva, ktorá povie, že vy dostanete rýchlejšie stavebné povolenie, budete mať nižšiu daň alebo iný druh dotácie, ak postavíte „zelenú“ budovu. Tých riešení je veľa, len ich treba podporiť.
