V súčasnosti je už nevyhnutné, aby sa ľudia zaoberali tým, akú uhlíkovú stopu zanecháva ich podnikanie a spôsob života. Nie je jedno, odkiaľ pochádza elektrická energia, ktorú spotrebúvajú alebo či používajú jednorazové obaly. Energia zo slnka je porovnateľne drahá, prípadne i lacnejšia ako energia z tepelnej elektrárne. Najdrahšia výroba je z jadrových elektrární, hovorí Radoslaw Kedzia, viceprezident spoločnosti Huawei pre strednú, východnú a severnú Európu.
Na nulu emisie nedostaneme, no to ani nie je cieľ
Hovoríte, že súčasná, teda štvrtá priemyselná revolúcia, bude musieť napraviť negatívne dosahy všetkých troch predchádzajúcich. Je to vôbec možné uskutočniť?
V skutočnosti je to tak, že každá z priemyselných revolúcií, ktorá prispela k posunu ľudstva, bola nevyhnutná. Fyzikálne zákony však hovoria, že akcia vyvoláva adekvátnu reakciu a každá z priemyselných revolúcií priniesla aj nežiadúce vedľajšie účinky. Myslím, že sme to začali pociťovať s príchodom parného stroja. Na jeho pohon sa využívalo spaľovanie uhlia, a to znamenalo emisie oxidu uhličitého. To bol začiatok masívneho využívania fosílnych palív. Ľudia si však uvedomovali prínosy, ktoré parný stroj prinášal, a tak ho začali využívať masívne.
Potom sa začali rozvíjať, vlaky, autá, elektrina a vznikla druhá priemyselná revolúcia, ktorá taktiež v prevažnej miere využívala fosílne palivá na výrobu elektriny. Emisie skleníkových plynov začali výrazne narastať.
V súčasnosti žijeme štvrtú industriálnu revolúciu, ktorá sa vyznačuje úplnou konektivitou kombinovanou s využívaním obrovských súborov dát („big data“). Do rúk dostávame nástroje, ktoré nám umožnia nájsť spôsoby, ako zvrátiť nepriaznivé sprievodné javy činnosti ľudstva za uplynulých 200 rokov. Hovoríme teda o období od vynálezu parného stroja. Nestane sa to z večera do rána, no máme v rukách čoraz inteligentnejšie nástroje, ktoré umožnia vrátiť ekosystém do stavu, ktorý bude zvládnuteľný.
Čo to znamená?
Nepodarí sa nám dosiahnuť to, že by sme nevytvárali žiadne emisie skleníkových plynov. Nie je to možné a dokonca ani žiadúce. Rastliny by bez oxidu uhličitého neprežili, potrebujú ho na fotosyntézu. Môžeme sa však dostať do stavu, že objemy oxidu uhličitého budú na zvládnuteľnej úrovni. V súčasnosti potrebujeme vyvíjať veľký tlak na zníženie emisií skleníkových plynov a výsadbu stromov. Musíme tiež znížiť teplotu planéty. Budeme musieť v jednotlivých krokoch nájsť rovnováhu.
Je pre Huawei možné, aby sa stala uhlíkovo neutrálnou? Ktoré ciele v tomto smere spoločnosť má?
Pozeráme sa na viacero dimenzií tejto témy. K výskumu, vývoju aj dizajnu produktov už teraz pristupujeme s ekologickým nastavením mysle. Produkty musia byť vyrobené z komponentov, ktoré smerujú k uhlíkovej neutralite a spotrebúvajú menej energie ako v minulosti. Pri produktoch máme nastavené procesy kontroly efektívnosti spotreby elektrickej energie. Mám radosť, že môžem povedať, že pri produktoch sa nám podarilo v porovnaní s minulosťou znížiť spotrebu 2,7-násobne. Navyše vyvíjame nové, ekologické materiály, aby sme sa ďalej zlepšovali.
Ďalšou dimenziou je logistika, balenie a doručovanie produktov. Snažíme sa ísť zelenou cestou. Je to proces, zatiaľ nie sme perfektní, no robíme kroky, aby sme sa zlepšovali.
A čo ciele v oblasti udržateľnosti, ktoré stanovuje OSN. Ako je na tom spoločnosť v tomto smere?
Je súčasťou iniciatívy o udržateľnom rozvoji. Tieto ciele sa snažíme uplatňovať v každom aspekte práce. Týkajú sa každej línie produktov aj postranných aktivít. Tieto ciele nie sú iba o ochrane prírody, hovoria napríklad aj o boji proti hladu či rodovej nerovnosti. Preto napríklad podporujeme ženy v tom, aby ich v oblasti IT, a všeobecne v technických profesiách, bolo viac.
Ako teda vyzerá pretavenie klimatických cieľov do fungovania spoločnosti?
Po prvé, všetky naše zariadenia sú dizajnované so zelenou DNA, zelený výskum a vývoj, zelený dizajn a výroba, a taktiež zelené doručenie klientom. Po druhé, máme oddelenú divíziu, ktorá sa sústreďuje na vytvorenie technológií, ktoré sú schopné generovať zelenú energiu. Spomenúť môžem fotovoltaické úložiská či smart systémy, ktoré optimalizujú prácu s energiou. Spotreba aj výroba elektrickej energie môže byť s pomocou umelej inteligencie riadená lepšie. Pokiaľ ide o úložiská, tie sa môžu používať napríklad pri smart nabíjaní.
Technológie sú kľúčové
Ako Huawei prispieva k digitalizácii v Európe?
Spoločnosť má v Európe doslova tisícky partnerov, ktorí predávajú technológiu koncovým zákazníkom, tí tak majú prístup k produktom jednej z najinovatívnejších spoločností na svete. To samozrejme nehovorím ja, skôr sumarizujem závery inštitúcií, ktoré Huawei takto označujú.
Okrem toho zdieľame know-how o tom, ako technológie používať tým najlepším spôsobom. Investujeme aj do vzdelávania, pretože v každej krajine, v ktorej pôsobíme, spolupracujeme s univerzitami a ponúkame svoje znalosti. Rešpektujeme akademické kruhy, no ako jeden z popredných inovátorov cítime, že máme čím prispieť. Študenti môžu získať najčerstvejšie technologické poznatky, ktore môžu nadobudnúť v rámci programu Seeds for the Futre, máme vlastné akadémie, IKT Akademia, poskytujeme tréningy či štipendiá a pre tých najlepších máme aj zaujímavé pracovné ponuky. Okrem toho podporujeme startupové projekty, ktoré sa venujú oblastiam, ktoré považujeme za dôležité. Môžem spomenúť ekológiu či boj za dostupnosť technológií pre každého.
Ako v tomto smere vyhodnocujete vlastnú úspešnosť?
V tomto prípade je ťažké úspech vôbec definovať. Sme globálna spoločnosť a považujeme za prirodzené, že máme spoločenskú zodpovednosť všade, kde pôsobíme. Ciele v tejto oblasti si však explicitne nestanovujeme, no v každej krajine vytvárame určitý rozpočet na tieto aktivity, venujeme sa konkrétnym projektom a postupne ich vyhodnocujeme. Hodnotíme, ktoré projekty stoja za to či ktoré aktivity majú najzásadnejší dosah na život konkrétnej komunity.
Skúste byť konkrétnejší.
Osobne za jeden z najvýznamnejších považujem projekt ochrany proti živelným požiarom v Grécku. Ak sa nám podarí predchádzať požiarom, ochránime miestny ekosystém, vyhneme sa emisiám, ktoré požiar vytvára a zachránime ľudské životy. V rámci ochrany životného prostredia máme dlhodobú iniciatívu TECH4ALL a niekoľko úspešných projektov na ochranu prírody. Zo všetkých spomeniem tri, zamerané na ochranu biodiverzity, ktoré sme spoločne s partnermi podporili a nasadili do nich naše technológie. Jeden projekt je záchrana lososa atlantického v Nórsku, kde zberom obrázkov a videí je možné zabrániť invázií lososa obyčajného a ochrániť lososa atlantického. Druhým projektom je ochrana voľne žijúcich živočíchov v Grécku, kde zvyšovaním nezákonnej ťažby a pytliakov ohrozuje prežitie balkánskeho kamzíka a iných voľne žijúcich živočíchov. A tretím je projekt zo susedného Rakúska na známom Neusiedler See, v ktorom sú inteligentné technológie a umelá inteligencia využívané na zber, analýzu a výskum dát pre vhodné ochranné opatrenia životného prostredia národného parku pre vtáky a iné tvory.
Ako do snahy o zelenšie fungovanie vstupuje cirkulárna ekonomika? Ako sa prejavuje v podnikaní spoločnosti Huawei?
Sme spoločnosť, ktorá má na technologickom trhu jedno z najširších produktových portfólií. Od jednoduchších zariadení cez nositeľnú elektroniku, smartfóny, tablety, počítače až po servery a zariadenia, ktoré spracúvajú veľké dáta. Snažíme sa cirkulárnu ekonomiku podporovať. Opäť nás to vracia k logistike a baleniu produktov. Nemôžeme mať materiály, ktoré sú stopercentne ekologické, no musíme byť schopní používať ich opakovane. Hovoríme o papierových krabiciach, pokúšame sa nepoužívať plasty, a to je len základ.
Druhý aspekt je opäť skrytý v spolupráci s univerzitami. Podporujeme výskum, ktorý by mal viesť k poznatkom, ako dôslednejšie a lepšie uplatňovať princípy cirkulárnej ekonomiky.
Okrem toho sme rozbehli startupové programy, ktoré sú na cirkulárnej ekonomike založené. Tieto aktivity fungujú dobre napríklad vo Fínsku a v Poľsku. Môžem spomenúť však aj aktivity v Česku, kde sme napríklad podporili fungovanie bezobalových obchodov.
Fosílne palivá končia
Sú technológie samé o sebe schopné prispieť k ochrane životného prostredia?
Technológie samé o sebe nedokážu chrániť životné prostredie, no sú nástrojom na to, aby to bolo možné. Sú v podstate najlepším nástrojom, ktorý sa dá v prospech ochrany životného prostredia použiť. Poskytujú cenné údaje o tom, aké sú dosahy konkrétnych činností na životné prostredie a pomáhajú hľadať riešenia.
Je pre bežných ľudí v súčasnosti jednoduchšie chrániť životné prostredie ako povedzme pred dvadsiatimi rokmi?
Áno aj nie. V lepšej situácii sú ľudia preto, lebo viac rozumejú tomu, aké dosahy má ich činnosť na životné prostredie. No na druhej strane, nie všade v Európe ľuďom pomáha legislatíva, aby žili udržateľnejšie. Platí jednoduché pravidlo: ak sa dá niečo ľahko dosiahnuť a považujeme to za prospešné, pravdepodobne to budeme robiť. No ak je niečo prospešné, no ťažko dosiahnuteľné, môže sa stať, že tieto činnosti budeme odkladať na neskôr. Zodpovednosťou verejných orgánov teda je nielen ľudí vzdelávať, ale aj zjednodušovať ich pozíciu, a práve na toto sú technológie skvelým nástrojom.
Problém však môže byť v tom, že potom bude všetko o niečo drahšie.
Záleží to od uhla pohľadu. Ľudia majú pocit, že výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov je drahšia ako energia získana tradičnou cestou z fosilných palív. Už to nie je pravda. Energia získaná zo slnka je v súčasnosti cenovo porovnateľná, prípadne i lacnejšia. Aktuálne je najdrahšia výroba z jadrových elektrární. Dôvodom je, že je potrebné jadrové palivo a zároveň celý proces musí byť skutočne veľmi dobre zabezpečený, vrátane starostlivosti o vyhoreté jadrové palivo. Výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov sa stane v krátkom čase ekologicky aj ekonomicky nevyhnutná. Vietor a slnečné žiarenie je zadarmo, zaplatiť treba za infraštruktúru. Čím viac sa budú tieto riešenia využívať, tým menšie budú jednotkové náklady.
Hovoríte o úsporách, no nie sme ešte len niekde na začiatku?
Na začiatku sme boli pred desiatimi rokmi. V súčasnosti sa určite dostávame z fázy vývoja a testovania do fázy masívneho zavádzania technológie. Krajiny a firmy, ktoré to dokážu využiť vo vlastný prospech, majú pred sebou udržateľnú budúcnosť. Prognózy EÚ ukazujú, že do roku 2050 sa bude najviac energie generovať z vetra a zo slnka. Až potom bude v poradí jadrová energia, keďže je drahšia.
Definitívne teda predpovedáte koniec éry fosílnych palív?
Stane sa tak v najbližších tridsiatich až päťdesiatich rokoch. Fosílne palivá budú jednoducho pridrahé. Pred sto rokmi ste mohli ropu nájsť tesne pod povrchom zeme, v súčasnosti je potrebné robiť hĺbkové vrty do stoviek metrov pod povrchom. Získavanie nerastných surovín sa s pokračujúcou ťažbou predražuje.
Čo bude ďalšia „veľká vec“ v ochrane životného prostredia?
Ďalší veľký krok, ktorý bude potrebné urobiť, je nájsť riešenie, ktoré by námornej a leteckej doprave umožnilo fungovať bez fosílnych palív, pričom s leteckou dopravou bude podľa mňa väčší problém a vyžiada si aj viac času. Riešiť budeme aj uhlíkovú stopu pri produkcii potravín.
Ste optimista?
Áno, no nežijem v ilúzii. Vyžiada si to veľa práce.
- Radoslaw Kedzia
Radoslaw Kedzia bol do pozície viceprezidenta spoločnosti Huawei pre strednú, východnú a severnú Európu menovaný v roku 2019. Je prvým Európanom, ktorý takúto pozíciu v rámci spoločnosti Huawei zastáva. Predtým v rámci spoločnosti Huawei pôsobil okrem iného v Afrike.
Pred príchodom do spoločnosti Huawei pôsobil napríklad v spoločnostiach Ericsson, Safaricom a Siemens. Získal skúsenosti z viacerých krajín pôsobil v Keni, v Izraeli, vo Veľkej Británii, tiež v Španielsku a v Českej republike.
Tento článok označený We know how vznikol v spolupráci s komerčným partnerom. Redakcia nie je jeho autorom, ale obsah článku považuje za prínosný pre čitateľa.
