29. augusta 1997 sa aktivoval superpočítač Skynet. Vyvinula ho firma Cyberdyne Systems, ktorá mala zaviesť plne automatizovaný softvér na kontrolu vojenského hardvéru a systémov, bezpilotných lietadiel a jadrového arzenálu. Stratégiou bolo obmedziť prirodzené chyby človeka a zabezpečiť okamžitú reakciu na útok nepriateľa.

Keď bol aktivovaný, dokázal sa učiť extrémne rýchlo a dospel až do štádia, že sa stal samostatne mysliacou entitou. Keď operátori Skynetu zistili, že sa vymanil spod kontroly, spanikárili. Pokúšali sa ho deaktivovať, čo Skynet vyhodnotil ako útok na systém a začala sa krvavá vojna medzi ľudstvom a strojmi. Základná dejová línia filmovej série Terminátor so svalnáčom Arnoldom Schwarzeneggerom.

Vízie prvého filmu z roku 1984, ktoré rátali s tým, že o dekádu neskôr budú stroje rozmýšľať samostatne, takmer ako ľudia, sa nenaplnili. Vrchol umelej inteligencie je šachový počítač od IBM, ktorý už raz (tiež v roku 1997) porazil ľudského súpera Garryho Kasparova. Jeho novšia verzia bola schopná vyhodnotiť 200 miliónov herných variantov za sekundu.

Roboty rýchlejšie ako Bolt

Rozvoj robotiky však napreduje exponenciálnou rýchlosťou a nad vývojom robotov začínajú preberať kontrolu medzinárodné giganty typu Google. Ten vlani v decembri kúpil napríklad spoločnosť Boston Dynamics, ktorá vyvinula špeciálne mobilné výskumné roboty BigDog, WildCat alebo Petman. Medzi jej zákazníkov patrí americký Pentagon.

Tieto stroje akoby vystrihnuté zo sci-fi filmov dokážu udržať rovnováhu a bežať rýchlejšie ako Usain Bolt. Majú neskutočnú obratnosť a pripomínajú zvieratá, ktoré dokážu chodiť po nestabilnom povrchu, nepošmyknúť sa a niektoré roboty vedia liezť po stromoch a stenách. Využiť sa majú na vojenské účely.

Akvizícia Boston Dynamics bola vtedy podľa denníka The New York Times už o ôsma za posledný polrok. Vyvoláva tak špekulácie o tom, čo ich ovládnutím Google zamýšľa. Všetky firmy má pod kontrolou Andy Rubin. Ten šéfuje v Google oddeleniu, ktoré sa zaoberá vývojom softvéru Android.

Špekuluje sa, že Google chystá vytvoriť stroje, ktoré by mohli robiť čokoľvek, od práce v sklade až po zabalenie tovaru, a tým minimalizovať monotónnu prácu ľudí. Tento trend potvrdzuje aj ďalšia internetová spoločnosť Amanzon, ktorá nedávno oznámila, že testuje doručovanie zásielok pomocou bezpilotných lietajúcich dronov.

Boston Dynamics nepredáva produkty na komerčné účely, ale vyrába ich na objednávku výskumnej agentúry amerického ministerstva obrany Darpa. Zúčastňuje sa s robotmi Atlas aj súťaže Darpa Robotics Chalenge, kde možno vyhrať dva milióny dolárov. Cieľom je zostrojiť robota, ktorý môže pracovať v prostredí, kde sa stala nejaká prírodná katastrofa, ako napríklad vo Fukušime v Japonsku.

Algoritmy v samoučiacich sa robotoch

Len pred týždňom Google kúpil za pol miliardy dolárov ďalšiu veľkú rybu v sektore vývoja umelej inteligencie – DeepMind. Londýnska firma funguje na trhu len tri roky, ale experimentuje v oblasti pokročilej neurónovej vedy, teda vyvíja samoučiace sa algoritmy pre programy v simulátoroch alebo v hrách. Google tieto vychytávky môže použiť v projektoch podobných samoriadiacemu sa autu. S neurónovou sieťou Google experimentuje už niekoľko rokov.

Pred rokom 2012 nechal špeciálny server sledovať videá na YouTube, ktorý mal identifikovať, čo je v klipoch. Bol to prvý väčší experiment, ktorý dokázal identifikovať ľudské tváre s vyše 80-percentnou presnosťou.

Jednotlivé procesory sa podľa portálu Wired.com správali ako nervové bunky v ľudskom mozgu, len ich bolo oveľa menej. Všetkých 16-tisíc jadier servera dokázalo realizovať miliardu spojení (synapsií). Mozog dospelého človeka môže dosahovať až 100 biliónov spojení, takže z tohto hľadiska ide len o začiatok celého procesu.

Neurónovým počítačom patrí budúcnosť. Potenciál majú pri zlepšení vyhľadávania, hlasovom rozpoznávaní, a tým aj pri preklade jazykov v reálnom čase, pretože sa budú prirodzene prispôsobovať ľuďom.

Už v súčasnosti Google vyvíja systémy, ktoré majú odhadnúť, čo bude zákazník potrebovať v budúcnosti. Ide napríklad o službu Google Now, ktorá sleduje návyky ľudí. Príkladom je situácia, keď si kúpite letenku, potvrdenie dostanete mailom na Gmail a v deň odletu sa blížite k terminálu letiska. Cez GPS dokáže služba identifikovať možné otázky, kde je check-in letiska, kedy a kde vám lietadlo odlieta. Potom z informácií z Gmailu, polohách cez Google Earth, kontakty v smartfóne vytvára databázu, vďaka ktorej dokáže na základe ďalších faktorov predpovedať, čo kedy daný človek bude robiť.

O spomínanú firmu DeepMind mala pred dvoma mesiacmi záujem aj firma Marka Zuckerberga Facebook. Vlani v decembri firma najala experta Yanna LeCuna, ktorému Facebook poskytol novo vybavené laboratórium na vývoj umelej inteligencie.

Odborník z New York University sa snaží vytvoriť algoritmus, ktorý sa dokáže sám učiť metódou „deep learningu“ simulujúcou hierarchický proces učenia mozgu. Facebook by chcel využiť nový algoritmus na identifikáciu fotografií, ktoré používatelia pridávajú na sociálnu sieť. Softvér na rozpoznávanie obrazu ho analyzuje po vrstvách.

Prvá vrstva identifikuje vizuálne elementy, ďalšia vrstva sa snaží vytvoriť z rozoznaných hrán konkrétny tvar. Ďalšia vrstva vytvorí z tvarov objekt, ktorý porovná so stovkami filtrov, ktoré má uložené v databáze. Algoritmus takýmto spôsobom dokáže spoznať človeka, psa alebo strom.

Hranica nesmrteľnosti

Ďalšieho experta na umelú inteligenciu Raymonda Kurzweila si najala ešte v roku 2011 spoločnosť Google. „Tempo pokroku je neuveriteľne stabilné, či už je kríza alebo rozmach, vojna alebo mier, počítačový výkon nezadržateľne a exponenciálne rastie,“ povedal vedec pred tromi rokmi v profilovom článku časopisu Time. Cieľom futurológa je v budúcnosti vložiť všetky svoje myšlienky a vedomosti do výkonného počítača. Je presvedčený, že do roku 2030 budú počítače disponovať inteligenciou, ktorá sa vyrovná ľudskej.

V roku 2045 podľa R. Kurzweila dôjde k takzvanej singularite, keď výpočtová a inteligenčná kapacita počítačov a robotov presiahne miliardkrát kapacitu ľudského mozgu. Do počítačov by sme tak mohli nahrať celé svoje vedomie. Vedec venuje nemalú časť svojho dňa tomu, aby si udržal pevné zdravie do sto rokov – dovtedy, kým bude podľa odhadov môcť nahrať obsah mozgu do počítača a dotknúť sa tak hranice nesmrteľnosti.

Konzola a smartfón ako superpočítače

Exponenciálnym rastom významu počítačov sa zaoberá aj knižná novinka The Second Machine Age od vedcov Andrewa McAfeeho a Erika Brynjolfssona z Harvard University.

Nový vek počítačov je podľa nich „digitálny, exponenciálny a kombinatorický“. Keď je tovar digitálny, môže byť rozširovaný v mimoriadnej kvalite s takmer nulovými nákladmi. Môže byť dopravený k zákazníkovi takmer okamžite. Počítače sú zároveň stále lepšie a rýchlejšie ako čokoľvek predtým.

„Dnes je detský PlayStation výkonnejší ako vojenský superpočítač v roku 1996,“ ilustrujú vedci v knihe. Ľudský mozog je prirodzene naučený akceptovať lineárny svet. V dôsledku toho nás exponenciálne trendy prekvapujú.

Autori pracujú aj s pojmom kombinatorický digitálny svet. Ten znamená, že každá inovácia vytvára základy pre oveľa viac ďalších inovácií – sú základnou doskou pre budovanie vyšších poschodí a nových vylepšení. Príkladom je superpočítač Watson, ktorý vyvinula spoločnosť IBM a v súčasnosti sa uchádza o uplatnenie v bankovníctve a medicíne. Dokáže sa učiť sám a sám získava informácie z internetu.

Máme sa teda nových učenlivých technológií báť? Autori knihy, ktorí v prvej publikácii Race Against the Machine tvrdili, že nové technológie zoberú ľuďom prácu a niektoré profesie úplne zaniknú, v knižnom pokračovaní optimisticky tvrdia, že obavy nie sú na mieste.

Produktivita práce z globálneho hľadiska je na historickom vrchole, ale zamestnaných je menej ľudí a príjmy väčšiny pracujúcich reálne klesli. Ide o zásadný rozdiel vo vývoji medzi produktivitou a zamestnanosťou.

„Technológie idú vpred, ale zanechávajú za sebou stále viac a viac ľudí. Dnes môžeme vykonávať rutinné práce tým, že ich zakódujeme do súborov inštrukcií, ktoré počítač prečíta a v priebehu niekoľkých sekúnd miliónkrát zopakuje,“ vraví E. Brynjolfsson na prednáške TEDx. Množstvo ľudí bojuje proti strojom, ale svoj boj prehrávajú.

Čo by sme podľa vedcov mali urobiť? Rozhodne by sme sa nemali snažiť spomaliť vývoj. Namiesto boja proti strojom by sme sa mali naučiť, ako ich využiť k spolupráci. „Nový vek strojov sa zrodil pred 16 rokmi, keď G. Kasparov prehral šachový súboj s počítačom Deep Blue. Stroj vtedy vyhral, ale dnes aj šachový program v mobilnom telefóne dokáže poraziť veľmajstra v šachu,“ pokračuje E. Brynjolfsson.

G. Kasparov zorganizoval medzitým ďalšie súťaže, kde medzi sebou súťažili tímy ľudí a počítačov spoločne. Víťazný tím nemal žiadneho šachového majstra a nedisponoval ani žiadnym superpočítačom. Vyhral tím ľudí a počítača, ktorý predviedol lepšiu tímovú robotu.

Digitálna doba superboháčov

Z inovácií budú prosperovať ľudia kvalitnejšími službami za pár centov. Medzi víťazmi sú aj majitelia inovatívnych firiem, ktorí ziskali konkurenčnú výhodu. Napríklad Instagram je jednoduchá aplikácia, ktorá umožnila 130 miliónom používateľov, aby zdieľali na webe už 16 miliárd fotografií.

Do 15 mesiacov od založenia bol Instagram predaný Facebooku za miliardu dolárov. Len pár mesiacov predtým požiadal o ochranu pred veriteľmi výrobca klasických fotoaparátov Kodak, v roku 2001 skončil konkurenčný Polaroid. Porovnanie medzi Instagramom a Kodakom je veľmi trefné. Súčasná hodnota Facebooku a Instagramu je niekoľkokrát vyššia ako Kodaku v dobe rozmachu.

Facebook, Instagram a iné podobné spoločnosti vytvorili novú triedu superboháčov, ktorí zamestnávajú pár tisíc zamestnancov. Instagram v čase fúzie zamestnával len 14 ľudí, teraz spolu s Facebookom dáva živobytie 4 600 ľuďom. V čase, keď bol Kodak na vrchole, dával prácu až 145-tisíc zamestnancom.

Keď Kodak expandoval, rástla zároveň produktivita práce, zamestnanosť a aj mediánový príjem. V digitálnej ekonomike to už neplatí. Produktivita práce síce rastie, ale mzdy a zamestnanosť klesajú. Podľa autorov na to nemá dosah ani legislatíva v oblasti daní alebo pracovného práva, ale podstata digitálnej doby, v ktorej je súbor služieb a tovarov poskytnutý nekonečnému počtu zákazníkov v rovnakom čase a za cenu blízku nule.

Veľké technologické firmy tak vedú podľa autorov k príjmovej nerovnosti a zvyšovaniu nezamestnanosti. Nový digitálny vek je skôr o vedomostiach a nápadoch, ako len o fyzickej produkcii. To ale vytvára problém pre štandardné meranie HDP, pretože získavame stále viac a viac vecí zadarmo, ktoré sa do vzorca na výpočet produkcie cez HDP nerátajú. Príkladom je Wikipedia, Google, Skype alebo Facebook.

Nulová cena znamená nulový podiel aj v štatistikách HDP. Príkladom je hudobný priemysel, ktorý je objemovo o polovicu menší ako pred desiatimi rokmi, ale napriek tomu počúvame hudbu častejšie ako v minulosti. E. Brynjolfsson odhadol, že len v americkom HDP chýba kvôli expanzii internetových služieb ročne 300 miliárd dolárov. Kým školstvo nezmení pohľad z klasického ponímania ekonomiky ako priemyselného a fyzického sveta produkcie na IT a matematiku, udržať krok s technológiami bude mať problém čoraz väčšia masa ľudí.