Popularita rokmi neklesá
Prečo je Wolfenstein 3D taký populárny okrem toho, že bol jedným z prvých zástupcov tohto typu? Je totiž výborne postavený, mal zaujímavý distribučný model a zaujímavú ideu. Pokiaľ ide o distribúciu, tretina hry bola zdarma – v rámci tzv. shareware modelu autori vydali prvú epizódu s 10 levelmi bez poplatkov a tú hrali všetci. Celá hra mala tri také epizódy a tie si museli hráči kúpiť, aby získali celok.
Atraktívne bolo aj prostredie i hrdina. Agent William B.J. Blazkowicz, spojenecký špión, sa snaží ujsť z nacistickej väznice Castle Wolfenstein. To bolo prostredie plné svastík a najmä pripomínalo väznicu. Jednoduchá grafika (múry, mreže, lekárničky, jedlo ako kuriatka), zaujímavý dizajn (bez problémov sa dalo stratiť, ale bolo umenie sa z labyrintov vymotať), kvalitné zbrane, silní nepriatelia (pokiaľ ste na nich vyzreli, padli ste k zemi aj tucetkrát, nehovoriac o podpásovkách typu rozzúrené psy) a bossovia na čele s Hitlerom, to boli hlavné devízy pamätnej strieľačky.
Wolfenstein 3D bol vynikajúci, na svoju dobu skombinoval všetko do zábavného kompaktného celku. Trvalo až deväť rokov, kým vyšiel Return to Castle Wolfenstein, najprv na PC, neskôr na PS2 a Xbox s menšími obmenami. Hra slúžila ako reštart pôvodnej hry, hráči sa opäť vrátili do nemeckej väznice a popri snahe ujsť vyšetrovali aj rozličné pokusy na oživených mŕtvolách, biotechnológie, tajné zbrane – v tejto hre sa nacistická armáda celkom činila. Hra si odniesla solídne kritiky a udržala sériu nažive.
Na ďalšiu hru v sérii sme čakali ďalších osem rokov. Wolfstein z roka 2009 pôsobí inak, vrátil hráčom hrdinu B.J. Blazkowicza, odohráva sa však ešte počas druhej svetovej vojny v mestečku Isenstadt (1943), kde má nacistická skupina pomocou kryštálov získať prístup do inej dimenzie, odkiaľ začnú prúdiť nadprirodzené bytosti. Hra využila výborne mestské prostredie a slúži ako odklon od série, hoci si odniesla slabšie kritiky, ostáva dobrým dielom série.
Minirecenzia: Wolfstein – New Order (PS4)
Aj keď sa môže zdať, že na aktuálneho Wolfensteina sme čakali strašne dlho, je to iba päť rokov od posledného dielu a paradoxne je prestávka najkratšia. Wolfenstein: New Order bol vo vývoji niekoľko rokov, autori však počkali na generáciu nových konzol a prispôsobili jej svoj nový idTech 5 engine, ktorý v hre miestami cítiť – megatextúry, detaily postáv a iné finesy pôsobia vo FullHD impozantne. Podľa prvých čísel to bol dobrý krok: dve tretiny kópií sa za prvý týždeň predali na PS4 a Xbox One.
Aj Wolfenstein: New Order sa líši od minulých hier: nie ste zavretí v nacistickej väznici, od začiatku sa zúčastníte parádnej obrovskej akcie, kde agent B.J. Blazkowicz už v prvej hodine stihne na lietadle zvládnuť niekoľko úloh: čosi opraviť, odľahčiť lietajúci koráb o ťažký náklad, páliť po nepriateľských letúňoch, skákať na iné lietadlo, havarovať. Je to rozhodne zaujímavý úvod a slúži lepšie ako zdĺhavý tutoriál v iných hrách. Neskôr sa pustíte do boja proti mechanickým psom, užijete si prvé minúty v zákopoch i bunkroch, putujete nahor, aby ste sa postavili presile nepriateľov a zbavili obrovských diel vo vyšších častiach pevnosti. A potom pomaly špiónskym štýlom Jamesa Bonda utekali po stene pevnosti nahor a dolapili kľúčového dôstojníka.
Vyšší popis patrí iba prvej kapitole, hra ich obsahuje viac ako tucet a čakajú vás zaujímavé prostredia i časové obdobia. Prvá časť sa odohráva v júli 1946 a neskôr sa presunieme do roka 1960, kedy Nemci vyhrali druhú svetovú vojnu (USA sa im vzdali) a B.J. Blazkowicz sa postupne dostane do viacerých metropolol ako Berlín a Londýn, kde odhaľuje ďalšie plány nemeckej armády a bojuje v rozličných misiách. Je tu nabitý scenár a hra plynule prechádza z treskúcej akcie do špičkových medziscén.
Nový Wolfenstein je parádne dynamický a kým nedohráte kapitolu, nechce sa vám isť ani spať. Je tu navyše aj old-school systém zraniteľnosti, kde ste nútení nie čakať, kým sa obrazovka z červenej vráti späť na normálnu, aby ste pokračovali ďalej – tu si musíte po starom hľadať lekárničky, občas sa nimi napumpovať aj nad hranicu 100 a paralelne zbierať brnenie, ktoré dokáže zastaviť paľbu nepriateľov.
Pretože nepriatelia sa vrhajú na vás v skupinách, svorkách, tlupách a zriedka si užijete sólo deštrukciu. Je to však hra prispôsobená väčším akciám, svedčí o tom aj bohatý arzenál (nábojov je dosť, ale treba si ich zbierať a zbrane nabíjať) či efektná možnosť od začiatku mať dve zbrane a striedavo páliť z jednej či druhej, pričom na každú máte dedikované samostatné tlačidlo L1 a R1. Autori vám radia používať aj systém krytia, čo je dobrý nápad v neskorších fázach hry, kedy si užijete aj lepšiu výbavu: raketomet, laser a iné špecialitky po oponentoch.
Celkovo je pri Wolfenstein: New Order cítiť inú hrateľnosť ako v moderných strieľačkách: rovnako sa síce spolieha na niektoré bombastické scény a chce ohúriť, no keď sa chopíte zbrane, vnáša sem aj kopu starých prvkov, ktoré môžu osloviť starších hráčov.
Perlička pre záujemcov o digitálnu verziu: na PS4 hra zaberá viac ako 52 GB, na stiahnutie potrebujete dosť času i miesta na pevnom disku.
Wolfenstein: New Order vyšiel 20.mája 2014 na PS4, Xbox One, Xbox 360, PS3 a PC.
