Následky však zanechali aj ďalšie typy útokov, ktorých cieľom bolo okrem iného ukradnúť alebo zničiť citlivé dáta, dostať sa k finančnej hotovosti, ovplyvniť vývoj kryptomeny či rôzne kyberšpionážne činnosti.
Aktivity kyberzločincov boli zamerané ako na firmy, tak aj na bežných používateľov. K hlavným kybernetickým momentom roka patrili ransomvérové útoky Wanna Cry, Ex Petr a Bad Rabbit.
Predpokladá sa, že za útokmi Wanna Cry stojí skupina Lazarus, ktorej sa podarilo zasiahnuť okolo 700-tisíc obetí po celom svete. Ex Petr bol oproti tomu viac cielený – zameriaval sa na veľké spoločnosti a organizácie, do ktorých prenikol pomocou infikovaného biznis softvéru.
Len v prípade firmy Maersk, najväčšieho výrobcu kontajnerových lodí a zásobovacích plavidiel, spôsobil škody vo výške stoviek miliónov amerických dolárov.
Rušno bolo aj v oblasti kyberšpionážnych aktivít, kde tí najväčší aktéri pokračovali vo svojej činnosti, pričom používali čoraz ťažšie detekovateľné nástroje a spôsoby. Bolo tiež možné sledovať oživenie cielených útokov s úmyslom ukradnúť, ale najmä zničiť dáta, ako to bolo v prípade útokov Shamoon 2.0 a Stone Drill.
Vlani naďalej rástol počet útokov zameraných na bankomaty. Hackeri sa v tomto prípade snažili prostredníctvom sofistikovaných malvérových súborov a iných pokročilých techník infikovať bankové infraštruktúry a platobné systémy. Na sklonku roka bol odhalený útok na prevažne ruské banky, ale aj ďalšie finančné inštitúcie z Malajzie a Arménska.
