Hračkársky gigant Mattel predáva rozprávajúcu Barbie už roky. V novembri sa ale na pulty predajní dostane prvá plastová blondína podporujúca umelú inteligenciu. Dá sa povedať, že ide o niečo podobné virtuálnej asistentke Siri či Cortane v tele bábiky.

Edícia Hello Barbie zatiaľ dizajnovo v ničom nevyčnieva. Bežné trendy oblečenie dopĺňa opasok s výraznou sponou, ktorý funguje ako hlavné a vlastne jediné tlačidlo. Bábika je vybavená mikrofónom aj reproduktorom. Ale hlavne Wi-fi modulom, ktorý jej dovoľuje pripojiť sa cez internet do cloudu a následne využívať systém rozoznávania reči a jeho inteligentné spracovanie a vyhľadanie správnej reakcie.

O systém umelej inteligencie v cloude pre Barbie sa stará spoločnosť ToyTalk. Zároveň je jeho tvorcom.

Bábika po bezdrôtovom pripojení na server služby dokáže viesť jednoduchý, ale pomerne zmysluplný, dialóg. Ovláda 8-tisíc viet, ktoré podľa potreby kombinuje.

A ako správna umelá inteligencia, dokáže sa aj učiť. Časom pozná charakter svojho majiteľa (či skôr majiteľky) a pamätá si ho. Vie potom napríklad reagovať na otázku podľa informácií z minulých rozhovorov. Alebo sa štýlom a slovnou zásobou prispôsobí tomu, či sa rozpráva so štvorročným alebo osemročným dieťaťom.

Ako citlivý je systém rozoznávania reči aj veľmi mladých diskutérov zatiaľ nie je známe. Prvé ukážky ale vyzerajú presvedčivo. Barbie dokáže dávať rady alebo si ich naopak pýta, vie rozprávať príbehy alebo vtipy. Podľa výkonného riaditeľa ToyTalk Orena Jacoba je algoritmus postavený na takzvanom decision engine. Teda niečo ako algoritmus na tvorbu rozhodnutí. Veľmi podobnú technológiu používa Microsoft pri jeho vyhľadávači Bing.

Nová Barbie so sebou priniesla aj obavy ohľadom súkromia. Všetky nahrané dialógy sa ukladajú na serveroch ToyTalk kvôli analýze reči a zlepšovaní jej rozoznávania. Firma sa bráni, že nahrávky budú k dispozícii rodičom, ktorí si ich budú môcť vypočuť, zdieľať alebo zmazať.  

Hello Barbie je takzvaná Narrow alebo Weak A.I., teda úzkoprofilová alebo slabá umelá inteligencia. Je schopná reagovať na externé podnety a učiť sa. Ale vždy len v okruhu oblastí, na ktoré bola projektovaná. Ako napríklad Siri alebo samojazdiace Google autá.