Slovenská vláda za licencie softvérových produktov spoločnosti Microsoft v rokoch 2009-2011 zaplatila necelých 53,3 milióna eur s DPH. Je to o tridsať percent viac, ako Ministerstvo financií (MF) SR, vedené Jánom Počiatkom (Smer-SD), koncom roka 2008 predpokladalo v návrhu na predĺženie zmluvy (lanské zvýšenie DPH o jeden percentný bod na to malo veľmi limitovaný vplyv). Teraz ten istý rezort, manažovaný Ivanom Miklošom (SDKÚ-DS), očakáva, že výdavky, ktoré naplánoval pre ďalšiu trojročnicu - 52,6 milióna eur -, budú konečné a nebudú sa ďalej zvyšovať.
O nárast výdavkoch za Windowsy, Officy a ďalší microsoftovský softvér oproti plánu sa v rokoch 2009-2011 postaralo zvýšenie počtu licencií. Na začiatku tohto obdobia sa počítalo s tým, že štátu bude stačiť 62 600 licencií. Na jeho konci ich bolo reálne nakúpených o desaťtisíc viac. Ďalším, čiastkovým faktorom bola štruktúra licenčného portfólia, keďže sa dokupovali najmä licencie za drahšiu verziu softvérového balíka.
MF SR v materiáli, ktorý minulý týždeň predložilo do medzirezortného pripomienkovania, sľubuje zavedenie mechanizmu na posudzovanie požiadaviek jednotlivých štátnych inštitúcií na nákup softvéru. Formou auditu chce preverovať reálne potreby a počty licencií. Generálny riaditeľ sekcie informatizácie spoločnosti Miloš Molnár pre eTREND uvádza, že „finančne motivujú jednotlivé rozpočtové kapitoly k znižovaniu počtu licencií“.
Fakt je, že zmluva s Microsoftom ráta s možnosťou zvýšenia počtu licencií, prípadne upgradu z nižšieho balíka softvérov na vyšší, pri každom výročí jej podpisu. Naopak, v materiáli MF SR chýba zmienka o tom, či a ako zmluva vyrieši prípadné zníženie počtu licencií, hovorí len o tom, že existuje možnosť presunu licencií medzi organizáciami, zastrešenými zmluvou. Podľa dostupných informácií a bežných zvyklostí sa teda zdá, že ak sa niektoré počítače vyradia, alebo sa na nich preinštaluje napríklad konkurenčný Linux a OpenOffice, štát za windowsové licencie aj tak zaplatí - zbytočne.
Na rok 2012 MF SR eviduje požiadavky na 82 400 licencií. To, že ich počet sa oproti predchádzajúcemu obdobiu opäť zvýši, no výdavky sa mierne znížia, možno vnímať ako úsporu - ako sa to snaží interpretovať ministerstvo. No v otázke, či by eventuálne výberové konanie nemohlo výdavky ešte viac skresať, má M. Molnár jasno: „V prípade produktu, ktorý má jediného dodávateľa, nemá význam robiť výberové konanie.“ Šéf informatizácie zároveň tvrdí, že diskutovať o alternatívach význam má: „Je to téma, ktorú ministerstvo financií malo a má snahu otvárať.“
Fakt je, že hoci už pred troma rokmi ministerstvo vedelo, kedy sa končí aktuálne zmluvné obdobie, nestihlo návrh predĺženia kontraktu pripraviť v takom termíne, aby nemusel ísť do skráteného medzirezortného pripomienkovania.
Foto na titulke - Flickr.com