„Kozmická loď Sojuz-1, úspešne zabrzdená z prvej kozmickej rýchlosti, preletela hustými vrstvami atmosféry. Vo výške sedem kilometrov sa skrútili šnúry hlavného padáku a Sojuz-1 dopadol na zem veľkou rýchlosťou. Pri dopade zahynul kozmonaut Vladimir Komarov,“ znelo prvé oficiálne oznámenie katastrofy. Na problémy okolo vývoja Sojuzu pritom už pred štartom upozorňoval sovietske vedenie na čele s Leonidom Brežnevom napríklad prvý kozmonaut sveta Jurij Gagarin, ktorý pri osudnom lete robil V. Komarovovi náhradníka a ktorý bol jeho veľmi blízkym priateľom.
Desaťstranový list výhrad sa ale k L. Brežnevovi nedostal a vtedajší sovietsky vodca sa o tragédii dozvedel v Karlových Varoch, kde sa zúčastnil konferencie komunistických a robotníckych strán o európskej bezpečnosti. Moskovský rodák (narodený 16. marca 1927) V. Komarov sníval od detstva o kariére stíhacieho letca. V roku 1949 vyštudoval vojenské letecké učilište a potom slúžil u stíhacieho letectva. V roku 1952 vstúpil do KSSZ a v roku 1959 ukončil leteckú inžiniersku akadémiu Žukovského.
Vladimir Komarov Zdroj: Flickr
Kozmickú kariéru zahájil v roku 1960 zaradením do prvého oddielu kozmonautov. V roku 1964 úspešne velil misii Voschod-1 s prvou viacčlennou posádkou. Let bol realizovaný na príkaz vtedajšieho sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova, ktorý požadoval vypustenie lodi s troma kozmonautmi najneskôr do osláv VOSR. Keďže sa loď Sojuz ešte len rodila, bol sovietsky hlavný konštruktér a šéf kozmického programu Sergej Koroľov nútený upraviť existujúce loď Vostok. Po úpravách nemala loď žiadny záchranný systém a kozmonauti leteli do vesmíru bez skafandrov.
Prípravy projektu Sojuz sprevádzali od začiatku technické problémy a podľa historikov tiež spory o miesta v posádkach medzi civilnými a vojenskými organizáciami. Plán prvého letu Sojuzu bol taký, že loď sa mala po niekoľkých obletoch Zeme stretnúť sa Sojuzom-2, ktorý mal odštartovať o deň neskôr, a kozmonauti mali prejsť voľným priestorom medzi svojimi plavidlami. Na novej lodi sa údajne vyskytovalo viac ako 200 chýb, ktoré ale sovietske vedenie ignorovalo. Sovietsky zväz začal po počiatočných úspechoch podľa odborníkov oneskorovať v kozmickom „preteku“ s USA a bolo treba vyskúšať novú loď, ktorá mala v budúcnosti slúžiť pre let k Mesiacu.
Sojuz-1 s V. Komarovom odštartoval z Bajkonuru 23. apríla 1967. V. Komarov pozdravil sovietsky ľud a tiež napríklad bojujúci Vietnam, ale ihneď po výstupe na obežnú dráhu začali problémy. Nevyklopil sa solárny panel, systémy mali nedostatok energie, vynechávala klimatizácia a zhoršilo sa spojenie. Horšie ale boli poruchy systému orientácie lode, ktorá začínala rotovať, a V. Komarov ju musel ručne stabilizovať. Bolo rozhodnuté prerušiť let a odvolať štart Sojuzu-2. Loď začala zostup na 19. obehu.
Rotácia pri zostupe ale spôsobila stočenie padákových šnúr, po hlavnom padáku sa zamotali aj záložné a Sojuz-1 sa zrútil okolo siedmej hodiny rannej moskovského času do Orenburskej stepi východne od mesta Orsk. Po náraze začala kabína horieť a V. Komarov, ktorý mesiac pred letom oslávil ešte len štyridsiate narodeniny, zahynul. Ďalší Sojuz sa vydal do vesmíru až o rok a pol neskôr. Komarov bol ženatý, mal dve deti. Jeho pozostatky boli dva dni po havárii uložené pri oficiálnej ceremónii bez účasti Brežneva ku Kremeľskému múru. Je po ňom pomenovaný jeden z asteroidov a kráter na mesiaci a skladateľ Brett Dean napísal o katastrofe symfonickú báseň Komarov's Fall.
Najhoršími katastrofami vesmírnych letov boli pády ratekotplánov
Najznámejšie tragické nehody, ktoré sprevádzali vesmírne lety:
27. januára 1967 (Apollo 1) - Počas simulácie štartu kozmickej lode v dôsledku skratu na elektrickej inštalácii vzplanula kabína. K tragickej bilancii požiaru, pri ktorom zhoreli traja astronauti Virgil Ivan Grisomm, Roger Chaffee a Edward White, prispelo to, že kabína bola naplnená čistým kyslíkom a nevhodná konštrukcia vstupného otvoru neumožňovala rýchlu evakuáciu.
24. apríla 1967 (Sojuz 1) - Pristávací padák modulu sa nešťastnou náhodou omotal okolo kabíny, ktorá následne dopadla plnou rýchlosťou na zem. Vladimir Komarov sa stal vôbec prvým kozmonautom na svete, ktorý zahynul pri kozmickom lete.
30. júna 1971 (Sojuz 11) - Pri pristávaní sa predčasne otvoril vetrací ventil a v kabíne sa udusili traja sovietski kozmonauti Georgij Dobrovolskij, Vladislav Volkov a Viktor Pacajev.
Posádka raketoplánu Challenger Zdroj: Profimedia
28. januára 1986 (Challenger) - Krátko po štarte vo výške asi 14 kilometrov vybuchla hlavná nádrž raketoplánu, ktorá bola poškodená chybným pomocným motorom na pevné palivo. Celá posádka - sedem astronautov, z toho dve ženy - zahynula (Francis Scobee, Michael Smith, Judith Arlene Resniková, Ronald McNair, Ellison Onizuka, Gregory Jarvisd, Christa McAuliffeová).
1. februára 2003 (Columbia) - Pri prelete atmosférou počas pristávacieho manévru zlyhal tepelný štít lode, ktorá sa následne rozpadla. Tepelnú ochranu narušil náraz úlomku izolačnej peny počas štartu. Všetkých sedem členov posádky (šesť Američanov - Rick Husband, William Cameron McCool, Michael Philip Anderson, Kalpana Chawlaová, David McDowell Brown, Laurel Blair Clarková - a prvý Izraelčan vo vesmíre Ilan Ramon) zahynulo.
Ďalšie tragické udalosti spojené s dobíjaním kozmu:
24. októbra 1960 - Krátko pred prvým pokusným štartom vojenskej medzikontinentálne rakety R-16 (SS-7) vypukol na kozmodróme Bajkonur požiar, následne explodoval motor a palivovej nádrže s kyselinou dusičnou; upálených a udusenia bolo asi 200 ľudí, okrem iného vrchný veliteľ raketových vojsk ZSSR maršal Mitrofan Nedelin; oznámené s dvadsaťročným oneskorením.
23. marca 1961 - Po požiari v pretlakovej komore zahynul člen prvého sovietskeho oddielu kozmonautov Valentin Bondarenko.
31. januára 1967 - Pri požiari makety kozmickej kabíny na leteckej základni v San Antoniu v USA zahynuli dvaja astronauti.
2. apríla 1994 - V čínskom kozmickom stredisku v Si-čchang vybuchla pred štartom nosná raketa s meteorologickou družicou; zabitých bolo podľa niektorých zdrojov až 23 ľudí.
26. januára 1995 - Čínska kozmická raketa Dlhý pochod-2, ktorá mala na obežnú dráhu vyniesť telekomunikačnú družicu Apstar-2, vybuchla minútu po štarte z kozmodrómu v Si-Čchang; úlomky rakety dopadli v okruhu siedmich kilometrov od odpaľovacej rampy, zranili 23 ľudí, šesť osôb prišlo o život.
14. februára 1996 - Nosná raketa Dlhý pochod-3B, ktorá mala vyniesť na obežnú dráhu družicu Intelsat, sa 20 sekúnd po štarte z kozmodrómu Si-čchang v Číne zrútila a vybuchla; následkom pádu sa uvoľnili jedovaté plyny a nešťastie si vyžiadalo minimálne štyroch mŕtvych a 100 ranených.
22. augusta 2003 - Explózia brazílskej nosnej rakety VLS-3 na raketovej základni Alcantara si vyžiadala 21 obetí a 20 zranených najmä medzi technickým personálom. Príčinou bolo, že sa z neznámych príčin vznietila jedna zo štyroch hlavných pohonných jednotiek rakety.
Trosky SpaceShipTwo Zdroj: Profimedia
31. októbra 2014 - Súkromná vesmírna loď SpaceShipTwo spoločnosti Virgin Galactic pri testovacom lete explodovala po zážihu motorov a spadla v Mohavskej púšti. Vedľajší pilot stroja zomrel a hlavný pilot, ktorý sa katapultoval, bol zranený.
