Čistý vzduch je vzácna komodita. Viac ako tri milióny ľudí ročne zomrie predčasne v dôsledku znečisteného vzduchu. Predpokladá sa, že do roku 2050 sa počet obetí zdvojnásobí, upozorňuje britský portál The Guardian.
Ako odpoveď na čoraz závažnejší problém otvorili v Rotterdame prvú stavbu, sedemmetrovú kovovú vežu, ktorá ako veľký vysávač nasáva znečistený vzduch, následne ho filtruje a zo spodných častí konštrukcie ho vypúšťa do prostredia čistejší.
Podľa autorov stavby dokáže veža vyčistiť 30-tisíc kubických metrov vzduchu za hodinu. Vďaka použitej technológii je vzduch o 60 percent čistejší. Ak by sa rovnaká technológia používala vo vnútorných priestoroch, efekt je ešte významnejší. „Nainštalovali sme to aj do garáží v Holandsku, kde sa stal vzduch čistejší o 70 percent,“ tvrdia autori.
Smog-free Project
Za prvou antismogovou vežou stoja holandský dizajnér Daan Roosegaarde a expert na nanočastice z Delft University of Technology Bob Ursem v spolupráci so spoločnosťou European Nano Solutions. Holandská veža má byť len jednou súčasťou z rozsiahlejšieho plánu, z takzvaného „Smog-Free Project“.
„Nie je to len lokálne riešenie, ktoré vytvára čisté parky a detské ihriská. Je to tiež zmyslový zážitok z čistej budúcnosti, miesto, kde ľudia môžu zažiť čistý vzduch,“ vysvetľuje D. Roosegaarde pre The Guardian.
Projektu sa úspešne darí aj na Kickstarteri. V súčasnosti len prostredníctvom crowdfunding platformy podporuje stavbu filtračných veží viac ako 1 500 prispievateľov a nazbieralo sa viac ako 110-tisíc eur.
Náklady na vybudovanie smogových lapačov samozrejme závisia od veľkosti veže. Môžu sa pohybovať od 1 600 až do 118-tisíc eur.
Smog-Free Tower (6) Zdroj: www.studioroosegaarde.net
Veže, ktoré potrebuje najmä Ázia
Podľa World Air Quality Index však nepatrí holandská metropola k mestám, ktoré by takéto veže výsostne potrebovali. Väčšina veľkých miest západnej Európy má relatívne čistý vzduch. Výnimkou je Londýn, kde je kvalita ovzdušia klasifikovaná ako mierna.
Skutočný dopyt po očisťujúcich budovách by mal pochádzať najmä z krajín Ázie, Číny, Malajzie či Indie, kde je kvalita ovzdušia označovaná za veľmi nezdravú.
Mestá ako Bombaj, Mexico City, Peking či Paríž, teda mestá, ktorými bol projekt priamo inšpirovaný, majú po rozhovoroch s autormi veže záujem vybudovať niečo podobné aj v ich mestách.
Viacerí analytici však upozorňujú, že antismogové veže neriešia príčinu, ale sú odpoveďou len na následky v lokálnom meradle. Iní sa zasa obávajú, že veže nebudú jednoducho dostatočne účinné a problém vidia aj v logistike. „Ako často sa bude musieť niečo takéto čistiť?“ poukazuje na problém portál Wired.
Aj samotní autori priznávajú, že nejde o konečné riešenie pre čistý vzduch v mestách. Na druhej strane naznačujú, že je nutné urobiť prvý krok, ktorý popoženie a inšpiruje ostatných.
