Vedci z nemeckého výskumného centra DLR (Deutsches Zentrum für Luft- und Raumfahrt) vyvinuli metódu, ktorá robotom umožňuje vnímať ľudský dotyk bez potreby drahých senzorov alebo syntetickej kože. Táto inovácia otvára nové možnosti v interakcii medzi človekom a robotom, ktoré môžu byť využité v priemysle, zdravotníctve a ďalších oblastiach.
Namiesto tradičného prístupu, založeného na pridávaní externých senzorov, využili výskumníci existujúce senzory sily a krútiaceho momentu, ktoré sú už bežne zabudované v robotoch na riadenie pohybu. V kombinácii s algoritmami hlbokého učenia tieto senzory umožňujú robotovi rozpoznať a interpretovať ľudský dotyk s vysokou presnosťou.
Živá koža na robotoch. Výskum, ktorý posúva Terminátora od sci-fi k dokumentu
Nová technológia robotom umožňuje reagovať na rôzne formy dotyku, od rozpoznávania písaných číslic a písmen až po vykonávanie príkazov prostredníctvom virtuálnych tlačidiel na ich povrchu. Ide o zásadný krok vpred v oblasti interakcie medzi človekom a robotom, ktorá môže byť nielen oveľa efektívnejšia, ale aj bezpečnejšia. Včasná detekcia nečakaného dotyku napríklad s robotickým ramenom vo výrobe môže totiž predísť mnohým nehodám.
Doterajšie metódy, spoliehajúce sa na externé senzory alebo syntetickú kožu, boli často nákladné, zložité na implementáciu a obmedzené z hľadiska pokrytia a odolnosti. Nový prístup vyvinutý v DLR tieto prekážky prekonáva a ponúka efektívnejšie a flexibilnejšie riešenie. Využitie môže priniesť výhody nielen v zjavných oblastiach ako zdravotníctvo, ale aj pri humanoidných robotoch ako Tesla Optimus, ktorí majú už čoskoro začať slúžiť ako náhrada za chýbajúcu ľudskú pracovnú silu. Uplatniť sa môže aj v robotoch, ktorí by sa mali v najbližších rokoch využívať ako asistenti v domácnostiach.