Dýka nie je najväčšia zbraň...

Thief využíval ako jedna z prvých hier vo výbornej miere engine na prácu so svetlom. Hrdina sa väčšinu času pohyboval v tme a interface obsahoval aj ukazovateľ svetelnosti. Ak ste kráčali pod pouličnou lampou alebo po osvetlenom námestí, žiaril naplno. Ale keď ste sa presunuli do tieňa alebo kompletnej tmy, už sa pekne porúčal do tmavších farieb. Hrdina Garrett sa väčšinu času pohybuje v tmavých priestoroch, zátiší a nechce byť spozorovaný. Druhým ukazovateľom bol zvuk – Thief bola jedna z hier, kde sa kvalitnejšia zvuková karta vyplatila. Kroky nepriateľa, strážcov alebo netušiacich obetí bolo možné spozorovať najmä pri načúvaní k reproduktoru a vždy sa vyplatilo mať orientáciu v priestore vďaka zvuku. Je to prirodzené, keď ste väčšinu času trávili v tieni alebo tme, museli ste prešaltovať pozornosť na úplne iný zmysel. 

No hra na zlodeja prináša aj zaujímavú dilemu morálnych rozhodnutí. Hráte za povolanie, ktoré apriori nie je v očiach zákona korektné a koncom 90. rokov ešte neboli videoherní hrdinovia západných hier prevedení do ambivalentných podôb. 

Z hľadiska hrateľnosti je Thief stealth hra: presúvať sa v tichosti je základ, hrdina nie je silný bojovník. Občas vyjde do boja, ale budete prekvapení, že hra neráta s priamymi súbojmi. Zopár zbraní síce nájde svoje využitie, ale nepriatelia sú často silní alebo kráčajú aj dvaja súčasne a s nimi sa už súperí ťažšie. Navyše prvý Thief bola aj hra s relatívne otvoreným mestom pre plnenie rozličných úloh a vzdala sa linearity. 

Trilógia spred dekády

V sérii Thief vyšli postupne tri hry. Debut z konca roka 1998 vyšiel aj v zlatej edícii s niekoľkými novými levelmi a rozšíril dejovú líniu. Druhý diel Thief II: The Metal Age (2000) pritlačil na pílu a hráči sa do boja radšej nepúšťali, ale ostali iba pri kradnutí bohatých občanov. S malými rozdielmi však pripomínal rozšírenie jednotky a svet, štruktúru a prechod v misiách veľmi nemenil.

Tretí diel (2004) už vytvorilo iné štúdio, tak je na hre cítiť viaceré zmeny. Predovšetkým sa uvoľnili opraty pre putovanie v hre. Príbehová línia a misie síce existujú, ale tvorcovia chcú hráčom doprať aj voľný čas, kedy sa sami túlajú po svete, sledujú životy ľudí a okrádajú aj postavy mimo misií a zadaných úloh. Súčasne však hra rešpektuje základnú kampaň a vedľajšie misie. Prekvapením nového engine je aj možnosť pohľadu na svet dvojakým spôsobom: popri first-party pohľade sa núka aj third-party pohľad s postavou.

Minirecenzia: Thief (2014)

Desať rokov trvalo, kým sa v Eidose (a dnes už Square-Enix) odhodlali k reštartu, resp. štvrtej časti série. Po Deus Ex: Human Revolution a Tomb Raider ide o ďalšiu klasiku z prelomu tisícročí, ktorú sa snaží Square-Enix reštartovať v novej dobe. V praxi to znamená zmeniť niektoré pravidlá, štýl, prístup k hráčovi. 

Dobrým riešením je posun v čase. Nový Thief sa odohráva niekoľko stoviek rokov po minulých dieloch, tak sa noví hráči nemusia obávať straty orientácie v príbehu a znalcov zase potešia viaceré odkazy. Opäť je v centre záujmu veľké mesto a vzácne predmety na ukradnutie. Mesto má skvelú architektúru a nejasný čas v histórii – tradične už mieša viktoriánsku dobu a steampunk. Do toho mesta (príznačne nazvaného The City) sa vracia Garrett a zistí, ako je zmietané tyraniou muža menom The Baron. Navyše mesto trápi aj mor, bohatí si užívajú majetok v izolácii a chudobní ostali napospas osudu. Kto videl vlani sci-fi Elysium alebo podobné vízie, môže si nového Thiefa predstaviť podobne, akurát vo viktoriánsko-gotickom prevedení. 

Kradnúť teda už nie je iba cnosť, ale nutnosť vzhľadom na vzniknutú situáciu. Garrett chce kradnúť bohatým a z ich pozície v hre (dobre strážená izolácia) vzniká dobrá videoherná výzva. Opäť sa musíte predierať tmou, tieňmi a používať metódy nenápadného postupu – násilie a fyzický útok je až posledná možnosť. Oproti minulým hrám mám pocit, že AI nepriateľov išla solídne nahor a každý pokus je trestaný: začnú vás naháňať, snažia sa vás zahlušiť a vymámiť od vás aj tajné miesta, kde sa schovávate. 

Mesto je rozsiahle a najmä nováčikom pomôže tzv. Focus mód, kde sa im zvýrazní Garretova optika okolia: tu sú sviečky, ktoré treba radšej zhasnúť, tu rebríky či rúry, po ktorých sa možno štverať nahor. Podobne ako séria Assassin’s Creed, aj Thief sa už častejšie púšťa do vertikálnych misií a prepadov v prostredí. Pritom hra chce ostať stále prístupná staršiemu publiku (ktoré môže reptať, že obtiažnosť sa predsa len rokmi znížila) a zároveň osloviť aj nováčikov, ktorí určite pôvodný diel nehrali. Zbrane či predmety sú k dispozícii, ale nečakajte veľký arzenál. Občas luk, predmet na omráčenie nepriateľa a hák na zachytávanie sa o steny.

Z popisu znie hra podobne ako tri predchádzajúce, ale po čase si uvedomíte odlišné momenty v jadre. Je predsa len lineárnejšia ako trio spred desiatich rokov. Misie na seba tesne nadväzujú, hra vás rada vedie k jasným momentom a snaží sa vás skôr držať v strehu príbehovej línie. No základný dej je prekvapivo kratší ako v roku 1998 či 2000 a fanúšikom môžu pripadať skôr ako repríza niečoho povedomého. Našťastie sa viete utrhnúť z reťaze sami a užiť si mesto po svojom – a najmä vychytať mimoriadne zaujímavé vedľajšie úlohy alebo lúpiť po svojom, čo má svoje čaro. Čo nie je nadiktované alebo spontánne, to si vychutnáte.

Oproti iným dielom sa príliš autori nesústreďujú ani na boj – je to skôr z núdze cnosť ako prepracovaná fáza hry. Mnohí hráči, ktorí pôjdu iba po stealth ceste si nedostatky v boji ani nevšimnú – tí, čo sa pokúsia ešte aj bojovať zistia, že tadiaľ cesta často nevedie. Metódou pokus-omyl sa budú pokúšať zdolať nepriateľa, no ani to im nemusí stačiť a väčšinou neuspejú. Podobná výčitka platí aj na niektoré príliš lineárne misie a body, cez ktoré sa nováčikovia budú ťažšie predierať. Nie sú to vyslovene patové situácie, ale keď idete cez jednu pasáž už piaty raz v domnienke, že všetko robíte správne a predsa skončíte neúspešne, zamrzí to. 

Nový Thief si ponechal dobrý nápad, atmosférické mesto a herný mechanizmus, ale oproti minulým hrám trošku dopláca na zbrklý príbeh a tesnejšie mesto. Ako by vás autori chceli držať iba pri príbehu a voľnosť prichádza až na druhom mieste. Ešteže si viete postaviť hlavu – zlodejovi predsa nemožno rozkázať čo má robiť, toto nie je tradičné povolanie v zabehnutom systéme, ale vyžaduje si charakter a improvizáciu.

Thief vyšiel 28. februára 2014 na Xbox One, PS4, PS3, X360 a PC.