Tepelné čerpadlo predstavuje osamostatnenie od ruského plynu a zníženie emisií

Tepelná energia, ktorú čerpadlo získava, môže pochádzať zo zeme, z vody aj zo vzduchu a môže byť využitá na vykurovanie aj na chladenie. Okrem výhody v podobe šetrenia na zdroji ide o relatívne ekologické a nezávislé získavanie tepelnej energie. Pohon kompresora je však elektrický, takže odpadáva iba priame spaľovanie fosílneho paliva v zariadení. To je ale v súčasnej ekonomickej a politickej situácii dôležitejšie, ako kedykoľvek predtým.

Navyše, nie je žiadnou výnimkou kombinácia tepelného čerpadla a solárnych panelov, ktoré dodajú kompresoru potrebnú energiu z obnoviteľného slnečného žiarenia. Pomer spotrebovanej elektrickej energie a vyprodukovanej tepelnej energie je 1 kWh na 3 až 6 kWh tepla.

Vojna ovplyvňuje aj plány EÚ

Vojenský konflikt na Ukrajine urýchľuje snahy Európskej únie o intenzívnejšie využitie tepelných čerpadiel na vykurovanie budov. Základný princíp je ekologickejší ako spaľovanie fosílnych palív a môže výrazne prispieť k naplneniu cieľa v podobe 55-percentného zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 (v porovnaní s úrovňou v roku 1990).

Iniciatíva REPowerEU, ktorú organizácia predstavila iba nedávno, očakáva zdvojnásobenie počtu tepelných čerpadiel v priebehu piatich rokov, a to hlavne v záujme osamostatnenia sa od dodávok ruského paliva. Zemný plyn v EÚ pochádza v 90 percentách z dovozu, z toho je 40 percent z Ruska. Množstvo inštalácií tepelných čerpadiel v Európe stúpa aj vďaka dotáciám a podpore zo strany niektorých štátov, no z celkovej chladiacej a vykurovacej kapacity EÚ je to zatiaľ iba dva a pol percenta.

História tepelných čerpadiel

Vynález tohto zariadenia má niekoľko súvislostí so Slovenskom. Peter von Rittinger, ktorý sa narodil v Česku, študoval v Banskej Štiavnici a svoj život dožil v Rakúsku, zostrojil v rokoch 1855-1857 prvé tepelné čerpadlo. Využil pritom teórie a vedomosti o chladení, ktoré boli známe od 18. storočia.

Tieto prvé prístroje boli do roku 1875 založené na princípe odparovania kompresiou pár v soľných závodoch, kde sa pomocou nich šetrilo drevo a uhlie. To boli takzvané otvorené tepelné čerpadlá, no v roku 1928 zostrojil slovenský fyzik, technik a profesor Aurel Stodola, ktorý bol tiež zakladateľom teórie parných a plynových turbín, tepelné čerpadlo s uzavretým okruhom.

Jeho vynález, ktorý čerpá energiu z vody v jazere, dodnes vykuruje ženevskú radnicu vo Švajčiarsku, v ktorom A. Stodola dožil svoj život.

Odborník na tepelné čerpadlá Richard Lowes z nezávislej organizácie Regulatory Assistance Project zdôraznil, že Európa doteraz podceňovala situáciu a ignorovala fakt, že sa závislosť na ruských palivách zvyšovala po celé dekády. Podľa neho sú nielen celé štáty a firmy, ale aj samotní koncoví zákazníci zvyknutí na plynové vykurovanie a je na tom postavený celý systém závislosti, ktorú treba prekonať.

Prekonanie závislosti nie je ľahké

Pred začiatkom ukrajinského konfliktu sa počítalo s tým, že tepelné čerpadlá znížia do konca desaťročia spotrebu zemného plynu o 40 percent. To by znamenalo úspory v objeme 60 miliárd eur na dovoze plynu. Teraz sa začalo o tepelných čerpadlách často hovoriť, no treba povedať, že ich implementácia do už existujúcich budov nebude jednoduchý ani lacný proces. Tento problém sa týka takmer polovice európskej populácie a potenciálnych komplikácií je viacero.