Hrdinovia do 20 rokov
Mladí ľudia sú obľúbená veková skupina. V nejednom dieli Final Fantasy vystupujú 16-, 18- či 19-ročné postavy. Sú mladé, prchké, lomcujú nimi rozličné pocity, sú ideálne pre vnútorne rozpory a veľké romance. Čelia veľkým osudom, zachraňujú svet, môžu robiť chyby. Radia im už väčšinou staršie postavy: každý nad štyridsať je automaticky sensei (učiteľ).
Najmä japonské RPG využívajú svoje typy hrdinov: nebojácny mladík nie je typicky obsadený, často sa do nich dostane charakter s vnútornou dilemou, ktorý objavuje svoj skrytý talent alebo odhaľuje svoju minulosť. Dostáva sa sem aj rivalita, ktorá sa pretaví do súbojov s nepriateľmi. Prchké postavy sa zoceľujú, formujú sa lídri aj podporné postavy a na vývoj slúžia dlhé dialógy, kde sa môže prejaviť japonský aj anglický dabing.
Väčšinou to nie sú krátke hry. Naopak, zaberajú desiatky hodín, vedia byť ukecané či preložené súbojmi a objavovaním sveta. Dej nie je servírovaný iba priamočiaro, hra obsahuje desiatky vedľajších misií a aj tie môžu obsahovať kusy príbehu či pozadia postáv.
Zveriť osud sveta do rúk študentom či dievčatám? V japonských hrách to nie je problém, ale pravidlo. A každá ho využíva po svojom ako tri najnovšie kúsky na PS Vita.
Minirecenzia: Conception II (Atlus)
Conception II nadväzuje na hru, ktorá na Slovensku nikdy nevyšla, ale to nevadí. Je o hrdinovi, ktorého žerú spolužiačky na špeciálnej akadémii, ktorá trénuje mladých ľudí na boj s monštrami. Iba vyvolení sa môžu postaviť do boja a keďže ich je relatívne málo, je potrebné, aby sa mladí ľudia spoznávali, mali spolu deti a ako rodiny dokázali súperiť.
Conception II spája dva žánre. Prvým je simulátor randenia, kde sa snažíte viesť dialógy so svojimi spolužiačkami, ktoré vám dvoria, chcú vás upútať a vy im môžete opätovať náklonnosť, tiež sa rozprávať, kupovať darčeky či tráviť s nimi čas.
Keď sa dáte dokopy, môžete mať spolu deti. Tie majú vlastné povolania, odlišné ako rodičia. Hra ráta s paralelným dvorením: počas jedného môžete mať po boku tri spolužiačky, tým pádom spolu deväť detí a takmer tucet povolaní. To je už slušná variabilita.
Druhá časť hra je už o dungeonoch. Vtrhnete so svojimi rodinami dnu, prechádzate labyrinty, staviate sa súperom. V prvej polovici sú dungeony vcelku originálne, majú pútavý dizajn a sú ešte aj náhodne generované, čo posilňuje pocit z objavovania.
A keď sa vzhľad dungeonov zunuje, potešia súboje. Vďaka rozličným povolaniam a ťahovému systému: fyzické údery, mágia, liečenie a Chain Drive, kde sa spájajú údery a vlastnosti detí. V konečnom zúčtovaní ide o celkom originálnu hru.
Minirecenzia: Mind Zero (Aksys Games)
Mind Zero rozpráva príbeh o svete sužovanom vlnami násilia. Do neho zapadá partia študentov, ktorí sa dostanú do paralelného sveta a zistia, že v ňom existujú tieňové verzie ich osobností – MIND. Od záhadného Gatekeepera dostanú zbrane, ktoré ich charakterizujú, a sú im priradené MIND. S nimi sa vrátia do svojho sveta, aby bojovali so zlom a násilim.
Väčšinu času trávite v japonskom mestečku a okolitých jaskyniach, ale máte čo objavovať počas celých 40 hodín. Civilný svet ponúka predovšetkým dlhočizné dialógy, ktoré občas pripomínajú telenovelu. Sú dobre napísané, no neponúkajú veľké možnosti voľby, skôr pasívne sledovanie. Dej je dosť pútavý, aby vás udržal v strehu a medzi čoraz ťažšími dungeonmi si možno takto radi oddýchnete.
Lebo keď príde čas súbojov, prepneme sa do 3D grafiky a pochodujeme v dlhočizných katakombách, kde treba použiť taktické možnosti a vyhrať súboje. Aj v tejto hre sú ťahové, máte k dispozícii skupinu študentov v boji a zaujímavé elementy: MIND dokážu oveľa silnejšie útočiť, ochrániť vás pred nepriateľmi ako štít, no nemôžete ich používať donekonečna.
Minirecenzia: Monster Monpiece (Idea Factory)
Monster Monpiece sa líši od dvojice vyšších hier hlavnými postavami i herným systémom. V hlavnej roli je skupina študentiek, ktorá sa vydá z akadémie trénovať do iného regiónu, no narazí na zvláštnu postavu, ktorá jednu postavu začaruje na Lost entitu.
To je vstup do príbehu, ktorý postupne odhalí takmer biblické pozadie sveta, postavenia dobra a zla, tvorbu sveta. A monster girls, ktoré mali kedysi chrániť svet, keď sa ľudia vzpriečili, no nakoniec sú schované do kariet.
Aj Monster Monpiece má dlhé dialógy, vynikajúco nadabované japonskými hlasmi. Príbeh sa občas len pomaly posúva vpred, ale po dvadsiatich súbojoch niekedy výmena názorov padne vhod.
Jadrom hry je kartový súbojový systém. Na ploche má každý hráč svoju pevnosť a pred ňou políčka, na ktoré kladie karty. Spočiatku je plocha iba 3x3, neskôr sa rozšíri až na 7x3 políčok. Vy si vyberáte karty (majú svoj typ, vlastnosti, silu) a ukladáte ich. Pri každom kole sa pohnú o jedno políčko k súperovi, takže už pri kladení musíte taktizovať, kam ju zaradiť a ako sa bude dopĺňať s ostatnými. Vyhráva ten, kto porazí pevnosť súpera.
Monster Monpiece sa zapísal do povedomia aj neslávnou minihrou, kde musíte šúchať prstom PS Vita na kartu monster girl, aby ste sa s ňou zblížili a zvýšili level. Je to zvláštne šúchať napríklad kabát či rameno a bez tohto elementu by sa hra obišla, lebo v jadre ide o chytľavú taktickú RPG s kartami.
- Pozrite si aj naše ďalšie recenzie hier.
