Plán Googlu vzbudil odpor u vydavateľov a podali na americkú firmu žalobu. Spor zároveň vyvolal debatu o tom, že na jednej strane existujú práva autorov a vydavateľov, na druhej potenciál obrovského poznania ukrytého v knihách, ktoré sú väčšinou na trhu nedostupné.
Spor sa nakoniec skončil dohodou. Google zverejňovanie skenovaných kníh konzultuje s vydavateľmi, ktorí sú spokojní, pretože úryvky z titulov chránených autorskými právami pomáhajú predajom.
Škodí pirátstvo biznisu?
Fakt, že zverejnenie diela na webe zdarma automaticky nevedie k stratám, objasnil v najnovšej analýze americký ekonóm Koleman Strumpf.
Svoju štúdiu podložil nákladmi a tržbami 150 blockbusterov, ktoré vyšli v priebehu rokov 2003 až 2009. Ekonóm z Kansas School of Business si dal za úlohu zistiť, aký vplyv majú na straty filmových štúdií pirátske kópie.
Detailne pozoroval dáta z BitTorrentu (služby, cez ktorú sa dajú zdieľať súbory) a ceny filmových akcií z Hollywood Stock Exchange (HSX), čo je virtuálna burza, kde sa dá obchodovať s cennými papiermi jednotlivých filmov.
Podľa jeho odhadov vplyv pirátskych kópii spôsobil zníženie príjmov z kín v priemere o 200 miliónov dolárov ročne, čo predstavuje len 0,3 percenta z celkových tržieb, ktoré filmy za rok zarobili. Na porovnanie, štúdiá minuli na rôzne antipirátske kampane za rovnaké obdobie až 500 miliónov dolárov.
Za istých okolností malo nelegálne sťahovanie na tržby filmov dokonca pozitívny vplyv. Šlo o filmy, ktorých pirátske kópie sa na internete objavili v zlej kvalite tesne pred premiérou.
Ak sa k tomu priráta pútavý trailer, tieto aktivity prispeli k lepšiemu predaju. „Jedným z možných vysvetlení je, že takéto úniky na internete pomohli lepšiemu budovaniu povedomia o filme. Je to tiež obdobie najmasívnejšej reklamy,“ vysvetlil K. Strumpf. Najhorší scenár pre filmové štúdiá je naopak kvalitná pirátska verzia - ekonóm spomína film Wolverine. V dobrej kvalite bola v roku 2009 publikovaná celý mesiac pred premiérou. Film aj napriek tomu celosvetovo zarobil 400 miliónov dolárov.
Vplyv úniku pirátskej verzie na cenu virtuálnej akcie na burze Hollywood Stock Exchange
Čím viac ľudí si film sťahuje, tým viac je populárnejší, viac sa o ňom rozpráva a šíri sa povedomie. Príkladom je populárny seriál Game of Thrones - podľa nemeckej firmy Excipio, ktorá ponúka svoje služby v boji proti online pirátom, sa 15 hodín po premiére seriál sťahoval prostredníctvom torrentov z 1,17 milióna unikátnych IP adries. Pri premiére tretej série išlo o 1,15 milióna adries za 24 hodín od odvysielania. Šéfovia HBO si z toho nič zásadné nerobili, pretože pirátstvo im zlepšuje promo a je vraj „lepšie ako Emmy“.
Boj proti pirátom ako boj proti teroristom
V knihe Pirátstvo: Boje o duševné vlastníctvo od Gutenberga po Gatesa autor Adrian Johns pripomína často neviditeľný okamih, keď pirátstvo premieňa spoločnosť. Technológie, ktoré boli predtým v rukách vlád, armád či firiem, prenikli do životov bežných používateľov.
Keď sa v 80. rokoch začali predávať videorekordéry schopné kopírovať pásky, mohol sa zrazu stať pirátom ktokoľvek a ťaženie proti pirátom sa presunulo do súkromnej sféry.
„Domáce nahrávanie sa paradoxne stalo prvým globálnym pirátstvom - a globálnym sa stalo práve a len kvôli svojej domáckosti,“ napísal v knihe A. Johns a varuje, že z vojny proti pirátstvu sa už čoskoro môže stať obdoba vojny proti drogám alebo terorizmu, ktorej fatálne dôsledky pociťuje spoločnosť na každom kroku.
U nás sa debaty viedli v súvislosti s pristúpením k zmluve ACTA, ktorá mala umožniť polícii prístup do súkromných dát uložených na počítačoch. Aj vďaka tlaku verejnosti Európsky parlament zmluvu v júli 2012 odmietol.
V apríli tohto roku ale padlo kľúčové rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Súd v Luxemburgu vydal verdikt, že sťahovanie autorských diel z nelegálnych zdrojov, ktoré sa dovtedy ticho akceptovali na osobnú potrebu (nie na ďalší predaj), poškodzuje trh a zvyšuje obeh pirátskych kópií.
Ktokoľvek si dnes stiahne film alebo album, môže byť trestne stíhaný. Rozhodnutie súdneho dvora nemá nijaký vplyv na sťahovanie pomocou torrentov, tie boli totiž na Slovensku nelegálne aj predtým.
Pri nich používateľ dielo nielen sťahuje, ale súčasne aj odosiela, čím sa stáva jeho (nelegálnym) šíriteľom.
Trh požaduje niečo lepšie
České Hospodářské noviny v lete minulého roka priniesli rozhovor s Fredom von Lohmanom, ktorý vedie v spoločnosti Google celosvetový tím pre oblasť copyrightu. Redaktor sa ho spýtal, či má ešte ochrana autorských práv zmysel.
„Pirátstvo je problém zlyhania ponuky. Jediný spôsob, ako ho riešiť, je umožniť používateľom rovnako komfortné sťahovanie obsahu legálne. Môžete mať toľko autorskej ochrany, koľko chcete, ale kým nebudete mať plnohodnotnú a ešte príťažlivejšie alternatívu, tak to nepomôže,“ reagoval šéf Google pre autorské práva.
To je, pochopiteľne, reakcia firmy, ktorá sa „priživuje“ na cudzom obsahu – reklamné formáty Googlu môžu byť rozmiestnené kdekoľvek, firma reaguje až dodatočne na sťažnosti týkajúce sa nelegálneho obsahu, napríklad na videoserveri YouTube. No fakt je, že samotný filmový či hudobný biznis sám od seba veľmi pomaly reaguje na nové technológie a s tým súvisiace zmenené používateľské návyky.
Hlavne v škandinávskych krajinách sa napríklad ukázalo, že po spustení služby na prehrávanie hudby Spotify sa miera pirátstva hudby radikálne znížila. Čísla z Nórska: kým v roku 2008 Nóri nelegálne stiahli 1,2 miliardy skladieb, o štyri roky neskôr toto číslo kleslo len na 210 miliónov pesničiek, čo je 17,5 percenta pôvodného objemu.
Vývoj nelegálnych sťahovaní v Nórsku Zdroj: aftenposten.no
V prieskume sa ukázalo, že až polovica pirátov presedlala na legálnu službu Spotify. Ak sa chce biznis vysporiadať s pirátstvom, musí teda ponúknuť niečo lepšie. Keď za rozumnú cenu umožní ľuďom sledovať filmy a seriály, kedykoľvek majú chuť a na akomkoľvek zariadení, stanú sa z mnohých dnešných pirátov zákazníci, ktorí si film radšej kúpia, než aby ho ukradli.
Zaplaťte a vyrobíme seriál
Jednou z možných foriem je aj spoluúčasť používateľov prostredníctvom crowdfundingu. Minulý mesiac BitTorrent prezradil, že chce v decembri 170 miliónom používateľov ponúknuť prvý diel sci-fi seriálu Children of The Machine. Či sa však vyrobí ďalší diel, bude závisieť od divákov – osem dielov sa vyprodukuje len vtedy, ak aspoň štvrť milióna používateľov zaplatí desať dolárov.
O televíznych seriáloch aj možnostiach legálneho príjmu sa dočítate v letnom dvojčísle týždenníka TREND/29-30, kde sa Patrik Garaj a Tomáš Czwitkovics venujú téme: Prečo sme posadnutí seriálmi? Prečo došlo v uplynulých rokoch k posunu v seriálovej tvorbe a prečo uspel Netflix?
Súčasťou témy je aj skvelý rozhovor s mediálnym expertom Svenom Gramppom, ktorý vysvetľuje, čo zdedil seriál House of Cards od Dallasu. V predaji už od štvrtka 24. júla v obchodoch a digitálnych kioskoch.
