Odporcovia patentovania softvéru môžu oslavovať. Európsky parlament minulý týždeň drvivou väčšinou hlasov odmietol kontroverznú smernicu, ktorá mala zjednotiť pravidlá registrácie a uplatňovania softvérových patentov v Európskej únii.
Proti hlasovali aj všetci prítomní slovenskí europoslanci. Rozhodnutie definitívne ukončilo legislatívnu cestu direktívy a pochovalo nádeje jej zástancov.
Odmietnutie legislatívy znamená, že softvérové spoločnosti a vývojári môžu pokračovať v registrácii patentov, ale bez garancie, že sa ich vynálezy dočkajú rovnakej úrovne patentovej ochrany v jednotlivých krajinách únie.
Smernica, ktorá mala harmonizovať odlišné prístupy k patentovaniu softvérových vynálezov v rámci únie, bola niekoľko rokov stredobodom intenzívnej lobistickej kampane. Do najtvrdšej právnej bitky, akú Európa v posledných rokoch zažila, sa zapojili softvérové spoločnosti, lobisti, právnici, akademici a politici.
Vlna odporu
Proti legislatíve bojovali hlavne menšie firmy spolu s akademickou obcou a zástancami open-source softvéru. Obávali sa, že by im smernica skomplikovala alebo úplne znemožnila vývoj nových programov.
Podľa nich totiž mala povoliť aj patentovanie jednoduchých riadkov programového kódu. Menším vývojárom by potom hrozilo, že nebudú môcť pri vývoji nových aplikácií používať bežné algoritmy.
Hoci direktíva podľa predkladateľov takéto patentovanie neumožňovala, kritici oponovali, že jej formulácie sú príliš nejasné, aby hrozbu vylúčili.
Kým odporcovia softvérových patentov vyjadrovali obavy o dusení konkurencie, obhajcovia legislatívy, prevažne z radov veľkých firiem, hovorili naopak o podpore inovácií a ochrane investícií do výskumu a vývoja. Okrem toho spochybňovali tvrdenia, že softvérové patenty slúžia iba veľkým spoločnostiam.
Podľa nich sú dôležité aj pre malých hráčov, napríklad pri získavaní investičného kapitálu. „Šesťdesiat percent malých a stredných podnikov podporovaných európskym rizikovým kapitálom má biznis model, ktorý sa spolieha na patenty,“ vyhlásil prezident Európskej asociácie info-komunikačného priemyslu Mark MacGann. Jej členmi sú veľké spoločnosti, napríklad Microsoft, Nokia, Siemens, SAP, Sony, Philips, Motorola či Intel.
Nečakaný zvrat
Ešte koncom minulého mesiaca sa zdalo, že technologické giganty majú v bitke o softvérové patenty navrch. K ich postoju sa prikláňala Európska komisia aj Rada ministrov EU.
Navyše, výbor parlamentu pre právne záležitosti odmietol pozmeňujúce návrhy, ktoré by mohli skomplikovať získavanie a uplatňovanie patentovej ochrany na softvér. Smernicu mal začiatkom júla spečatiť parlament, ktorý rozhodnutia výborov zvykne podporiť. Tentoraz však po búrlivej diskusii hlasoval proti.
Slovenský europoslanec Sergej Kozlík v rozprave volal po jasnej rozlišovacej čiare medzi patentovateľnými a nepatentovateľnými softvérmi, aby sa predišlo ochrane banálnych algoritmov. „V opačnom prípade nie je možné návrh podporiť,“ skonštatoval.
Írsky europoslanec Brian Crowley vyhlásil, že ak parlament smernicu neprijme, vývojári z USA a Japonska budú patentovať vynálezy svojich európskych konkurentov. „A potom im ich spätne predajú za veľké peniaze,“ dodal. V USA funguje režim patentovej ochrany softvéru už vyše dve desaťročia.
Napokon spokojní všetci
Niektorí kritici smernice o softvérových patentoch by boli radšej, keby legislatíva prešla, ale v pozmenenej podobe. Sú sklamaní, že parlament neprijal dodatok, ktorý mal obmedziť rozsah patentovateľného softvéru. Odmietnutie smernice však považujú na ďaleko lepšiu voľbu ako jej prijatie v predloženej podobe.
S tvrdením, že žiadna smernica je lepšia ako zlá smernica, súhlasia aj niektorí obhajcovia patentovania softvéru. „Umožní nám to vyhnúť sa legislatíve, ktorá by mohla obmedziť rozsah patentovej legislatívy v Európe,“ vyhlásil M. MacGann.
Smernica by totiž po schválení bola pre jednotlivých členov únie záväzná. To znamená, že by ju museli rešpektovať aj krajiny, ktoré by chceli zaviesť na národnej úrovni prísnejšie patentované pravidlá.
Navyše, veľké firmy po niekoľkoročnej vlne protestov cítia odpor verejnosti. A v takej klíme je odmietnutie patentov najlepšie rozhodnutie, pripúšťa M. MacGann.
Definitívny koniec?
Téma softvérových patentov sa v budúcnosti teoreticky môže na pôdu Európskeho parlamentu vrátiť. Ale iba v prepracovanej podobe.
Niektorí europoslanci hneď po hlasovaní o direktíve vyhlásili, že komisia by nielen mala, ale je dokonca povinná predložiť nový návrh. Ďalší poslanci tento názor nezdieľajú.
Odmietnutie smernice parlamentom podľa nich nemá byť pre komisiu výzvou na predloženie nového návrhu, ale naopak signálom, že sa má téme prestať venovať. Eurokomisári viackrát zopakovali, že v prípade zamietnutia predloženej legislatívy už ďalší návrh nepredložia. Muselo by ísť o výslovnú žiadosť parlamentu.
Foto - AFP
