V krajine je dostatok šikovných ľudí, ktorí sa snažia držať krok s vývojom vo svete, a tak vznikajú projekty ako skCUBE či GRBAlpha. To sú vlastne nanosatelity. Aký majú význam pre vedu a ako je to s financovaním a podporou takýchto projektov slovenskými politikmi TRENDu vysvetlil Miroslav Šmelko z Katedry leteckej technickej prípravy na Leteckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach.
Čím sa vyznačujú nanosatelity? Na aké účely sa využívajú?
Nanosatelity predstavujú kategóriu družíc s hmotnosťou v rozpätí od 1 kg do 10 kg. V súčasnosti tejto triede dominujú najmä družice typu CubeSat, teda normalizované družice s rovnakými vonkajšími rozmermi a približne rovnakou hmotnosťou. Táto normalizácia umožnila zavedenie normalizovaných vypúšťacích kontajnerov, čo neskôr spôsobilo výrazné zníženie cien štartu. Za vypustenie základného modulu, teda družice s rozmerom 1U (100 x 100 x 113,5 mm) zaplatíte približne 40-tisíc až 60-tisíc eur, v závislosti na zvolenej orbite a nosnej rakete.
Využitím týchto družíc boli spočiatku vzdelávacie účely. Ich staviteľmi boli najmä veľké univerzity, ktoré takto umožnili svojim študentom získať nové zručnosti a umiestniť na obežnú dráhu vlastný vedecký experiment. Veľmi rýchlo sa v tomto segmente vytvorila komerčná vrstva firiem, ktoré využívajú ich možnosti pre svoje technologické experimenty, ponúkajú pre svojich zákazníkov komponenty družíc či celé misie.
Dnes sú využívané na rádioamatérske služby, vedecké experimenty ako naša GRBAlpha, pre propagačné účely a technologické demonštrácie ako bol skCUBE, pre marketingové kampane, komerčné služby prieskumu povrchu Zeme a mnohé iné účely.
Zdá sa, že Slovensko sa vo sfére nanosatelitov angažuje úspešne. Akým spôsobom sa v tejto oblasti zapája vaša univerzita?
Naša univerzita sa najmä prostredníctvom Leteckej fakulty podieľa na vývoji nanosatelitov od roku 2014, kedy sme sa stali partnermi projektu skCUBE. V rámci projektu sme zastrešovali vývoj niekoľkých kľúčových komponentov satelitu. Šlo o návrh antény pre 2,4 GHz pásmo, návrh algoritmu určenia polohy satelitu na obežnej dráhe fúziou údajov z palubných senzorov, návrh kalibračnej metódy pre kalibráciu palubných magnetometrov a návrh elektromagnetických aktuátorov na riadenie polohy satelitu.
Zároveň sme sa po štarte družice pustili do budovania pozemnej stanice na komunikáciu so satelitmi. V období po projekte skCUBE sme naďalej zdokonaľovali kalibračnú metódu palubných magnetometrov. Pri pozemnej stanici vznikol rádio amatérsky klub OM3KSI, ktorý sa zameriava na komunikáciu so satelitmi a naďalej sme zdokonaľovali elektromagnetické aktuátory.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?