Slovenskí dravci v technológiach

Nárast tržieb vyniesol štyrom slovenským firmám miesta v rebríčku Fast 50 spoločnosti Deloitte pre najrýchlejšie rastúce technologické firmy strednej Európy. Sú to Interway, Eset, Millennium 000 a 2 Ring. Slovensko to do pozície vývojárskeho tigra nestavia. V prvej celoeurópskej päťstovke sme mali len tri spoločnosti, Česi jedenásť. Ale ľahšie než súdiť je inšpirovať sa tými úspešnejšími.

Za podstatné dôvody úspešnosti v rebríčku sú považované produktové technologické inovácie, ako aj schopnosť prispôsobiť sa meniacim potrebám trhu a zákazníkom. Na trh pred časom vstúpila skupina firiem založená prvou generáciou, ktorá mala skúsenosti s internetom. Asi to nebude náhoda, že za najúspešnejšími IT firmami stoja mladí, rozhľadení a odvážni ľudia.

Nemocnica na okraji disku

Niektorí klienti už brzdia rozvojové technologické projekty a financujú tie, ktoré udržujú ich firmy v chode.

Azda najvýraznejší príklad podnikateľského úspechu „z garáže do sveta“ zosobňuje Eset. Ľudia, ktorí si z vírusov urobili biznis, Miroslav Trnka so spoločníkmi Petrom Paškom a Rudolfom Hrubým, založili túto firmu pred šestnástimi rokmi. M. Trnka začal pracovať v Trnavských automobilových závodoch, kde privoňal veľkým podnikovým počítačom.

Mohol tak do detailov vidieť, ako sú konštruované. Na svojom prvom počítači, ktorý mu emigrujúci otec poslal z Holandska, naprogramoval prvú verziu NOD-u – Nemocnice na okraji disku. Metafora podľa známeho seriálu sa stala pod skratkou známa po celom svete.

Prvý raz sa stretol s vírusom ešte za minulého režimu, keď mu kamarát priniesol program, ktorý sa nesprával štandardne. Uvedomil si, že v budúcnosti môžu vírusy znamenať problém. A tak začal vyvíjať produkt, ktorý vírus detekuje, odstráni a ponúkne prevenciu.

Pre firmu bolo kľúčové, keď M. Trnka poslal program do britského časopisu Virus Bulletin, ktorý testuje a recenzuje antivírusové programy. A boli z toho ocenenia, ktoré zraku IT sveta neujdú. Dnes „nody“ chránia milióny počítačov po celom svete a vlajková loď NOD32 patrí k svetovej špičke.

Zvoniť

Iný príbeh ponúkajú šéfovia firmy 2 Ring, ktorá vznikla odčlenením samostatného vývojového tímu firmy Soitron. Aplikácie pre internetovú IP telefóniu, pôvodne vyvíjané pre materskú spoločnosť, začali byť zaujímavé aj komerčne. Rýchlo rastúcemu novému segmentu trhu donedávna chýbalo silné zastúpenie.

S cieľom orientovať sa na rozvoj týchto aplikácií a umožniť ich predaj nielen v Česku a na Slovensku, ale aj po celej Európe či svete ju majitelia vyčlenili do samostatnej spoločnosti. „Trh ponúkal priestor a my sme to rýchlo a včas využili,“ vraví riaditeľ 2 Ring Miroslav Morávek. Dnes už ako samostatná spoločnosť poskytuje produkty a služby cez desiatky partnerov s vyše stovkou koncových zákazníkov po celej Európe.

Ale majitelia ju po odčlenení poslali do sveta, kde partnermi mali byť i jeho konkurenti. „Získať si dôveru partnerov nebolo ľahké, najmä na Slovensku, kde nás spočiatku spájali so Soitronom. Dnes je to už iné a vďaka transparentnej politike nám partneri doma, ako aj v iných krajinách dôverujú.“ „Naši spoloční majitelia od nás nechcú zvýhodňovanie Soitronu, lebo vedia, že úspešní musíme byť i mimo neho,“ tvrdí M. Morávek.

Vo firme panuje kamarátska, neformálna atmosféra bez prísnych hierarchických hodnôt. „Bavíme sa plošne krížom cez hierarchiu, ak je problém, riešime ho komunitne,“ ozrejmuje M. Morávek. V zahraničí im pomáha aj slovná hračka v názve (2ring ako to ring – zvoniť).

Postup vpred

Miroslav Morávek (2 Ring): Naše produkty pomáhajú zákazníkom šetriť a byť pri tom pokrokovo vpredu.

Firmu InterWay založili pred jedenástimi rokmi Peter Weber, jeho brat Richard a Richard Štilicha. Bratia ju výkonne riadia podnes. Ťažiskom portfólia produktov a služieb sú e-biznis riešenia, vývoj aplikácií na kľúč a systémová integrácia.

Zo začiatku sa venovali poskytovaniu internetového pripojenia. Po roku začali pre klientov tvoriť webové stránky, registrovať domény a poskytovať dátový priestor na serveroch. Po štyroch rokoch sa vydali cestou vývoja vlastných aplikácií.

Od roku 2004 sa zaoberajú vývojom elektronického obchodu eSpace, ktorý je nasadený pre niekoľkých popredných slovenských predajcov s vlastnou sieťou kamenných obchodov.

Rok 2004 bol pre firmu najvýznamnejší, čo súviselo s majetkovým prepojením so spoločnosťou BGS Distribution. Výhody partnerstva sa ukázali zintenzívnením vývoja vlastných aplikácií. Dva roky prevádzkujú aj vlastný elektronický obchod s výpočtovou technikou.

Od hudby k biznisu

Ako metalistov ich dal dohromady koncert. Vtedy neuvažovali nad založením firmy, skôr kam pôjdu na ďalší. Predstaviť si úspešných mladých zakladateľov Millennia 000 striedať sa pri práci za jedným počítačom, vyznieva dnes zábavne. Pred desiatimi rokmi to bola realita. Kým sa veci „nevymkli z rúk“.

Na začiatku si nedávali platy. Všetok obrat išiel nazad do firmy, aby si mohli kúpiť ďalšie počítače. Minulý rok už spoločnosť utŕžila zhruba sto miliónov s približne dvadsaťpercentným čistým ziskom. Rozvíjať sa začali v čase, keď kulminovala internetová kríza, bublina dot-com, ktorá na Západe potopila veľa „progresívnych“ firiem v oblasti webu.

„Slovenska sa však nedotkla. Nebolo tu ani pol milióna používateľov, mnohí tomu nerozumeli, v podstate to ešte nebol trh,“ ozrejmuje riaditeľ Millennia 000 Radoslav Balajka. S vlastnými projektmi prišli dva roky pred miléniom, serióznejšie podnikanie rozbehli v roku 2000, keď „Slovensko pochopilo, čo je internet“. Firma odštartovala ako kreatívna internetová agentúra, ktorá nabehla na vlnu firemných investícii do internetu, rebrandingov a nových webových stránok.

Zmenená situácia

Miroslav Trnka (Eset): Uvedomil som si, že v budúcnosti môžu počítačové vírusy spôsobovať veľký problém.

Stavali na zelenej lúke, bez skúseností a v nerozvinutom odbore. Firmu pritom zakladali z omnoho prozaickejším zámerom. Traja kamaráti z „mokrej štvrte“ štvrtého Miroslava Krempaského „pojali“ na metalovom koncerte. „Vážim si, že i po desiatich rokoch sme sa nerozhádali, zostali sme my štyria spolu. Na práci je to vidieť a klient stabilitu cíti,“ tvrdí R. Balajka.

Po ťažkých začiatkoch však prišla satisfakcia. „Naši spolužiaci nám vtedy rozprávali svoje zážitky z korporátnych firiem, o svojich pozíciách, čo tam všetko robili a my sme len počúvali. V jednom bode sa to však zlomilo a kým oni ešte stále hovoria to isté, my máme za sebou vlastnú firmu,“ spomínajú. Mnohé zo svojich firemných vzorov zo svojich začiatkov prerástli.

Rovnako kamarátsky, ale aj strategicky majú podelené riadenie. M. Krempaský je technický riaditeľ, Martin Ševček má na starosti realizáciu projektov, Ján Simon kontroluje finančné toky a R. Balajka je riaditeľ a zároveň šéf obchodu, ktorý sa stará o zákazky a komunikáciu s klientmi.

Začiatok milénia

Nezostali však len pri reklame a tvorbe webov. Potrebovali sa posunúť ďalej. Uvedomili si, že pridaná hodnota je v náročnejších a dlhodobejších projektoch. Žiadal si to trh a aj ich klienti požadovali náročnejšie veci ako len kreatívne bannery. Najbližšie boli intranetové riešenia na mieru.

„Ak sme sa s klientom zblížili pri vývoji webu, nemal problém nám posunúť ďalšie požiadavky a tým sme sa dostali k vývoju aplikácii,“ opisuje M. Krempaský. V súčasnosti poskytujú aj komplexné e-biznis či CRM riešenia, v portfóliu majú i softvér na manažment úverov pre banky.

Výstavnou skriňou Millennia 000 je web pre SkyEurope, kde zrealizovali i rezervačný systém. „V kustomizácii rezervačných systémov pre nízkonákladové letecké spoločnosti máme know-how v európskom meradle,“ tvrdí M. Krempaský. Do oblasti sa už rozšírili i ako biznis konzultanti.

Na prelome rokov pripravovali spustenie nového webu pre Národnú banku Slovenska. Majú na čom stavať. „Pri webových riešeniach pre peňažné ústavy máme tiež slušné know-how. Máme v portfóliu päť bánk a keď prídeme do šiestej, nemajú nás čím zaskočiť. Naopak, už vieme zákazníka usmerňovať. Naši kolegovia k nim idú s istotou,“ tvrdí M. Krempaský.

Neúspechy

Millennium 000 (zľava M. Krempaský, M. Ševček, J. Simon, a R. Balajka).

Ale ako všetci úspešní obchodníci si prešli i povinnou krížovou cestou. Majú za sebou napríklad i viaceré neúspešné výberové konania, ktoré ich mrzia. „Ak by sme vyhrali tender od celoeurópskej centrály Greenpeace, zrejme by sme už dávno začali rozbiehať biznis minimálne na európskej úrovni,“ myslí si R. Balajka.

Ešte viac ich však mrzí „dobrý nápad so zlým partnerom“ – realitný portál, ktorý pred desiatimi rokmi pripravili s neúspešným realitným časopisom a ktorého krach potopil i portál. Bolo to v období, keď sa byty zháňali v novinových stánkoch listovaním v Avíze.

„Mohli by sme ho živiť naďalej, ale nemali sme kapitál. Zničila sa tak úžasná vec, dnes by mala hodnotu azda desiatok miliónov korún. Veľmi sme na tom makali, išli sme deň a noc, na Vianoce i Silvestra. To sme vnímali ako facku,“ tvrdí J. Simon.

Za vodou

M. Krempaský však priznáva, že ako zabehnutej firme sa im biznis robí trochu inak. Svojich najväčších klientov v úvode získavali prostredníctvom tendrov. V súčasnosti robia biznis predovšetkým cez kontakty. Nie je to ľahšie, ale iné.

„Pred desiatimi rokmi ste s dobrým nápadom nemali ani kam zaklopať na dvere. Každý sa pýtal, čo je to internet. Keď dnes vidíte dieru na trhu a je to zlé, kedykoľvek sa dá prísť s nápadom, urobiť to dobre a nájde si to trh,“ tvrdí R. Balajka.

Prísť však konkurovať na exponovaný trh so zavedenými velikánmi nie je možné prvoplánovo. „Keď chcem vyzvať profesionála na súboj, musím priniesť niečo, z čoho padne na zadok. Kým sa však žiaden konkurent neobjaví, jednotka zostane jednotkou, hoci nebude urobená dobre.“

Nováčikom odporúča dať sa inšpirovať zahraničnými portálmi. Pripomína, že základ je v „pajcovaní“. „Možno to pobúri, keď je to povedané takto otvorene, ale prečo by sme mali na Slovensku vymýšľať niečo, čo vonku funguje a je niekoľko rokov pred nami?“ zveruje sa R. Balajka.

„Chceme byť pre veľké firmy rovnocenným partnerom. Kým nevieme, čo je cieľom stránky, neurobíme ju tak, aby vedela predávať. Ak poznáme produktové portfólio banky, môžeme ovplyvniť web,“ vysvetľuje R. Balajka. Ako dopĺňa M. Krempaský tendre typu požiadavka na dva-tri grafické návrhy, odmietajú. „My môžeme zomierať, ako sme web urobili krásne, ale ak sa v ňom zákazník nevyzná, nesplnili sme účel,“ vysvetľuje R. Balajka.