Jedna partia Slovákov lieta každé tri mesiace do Brazílie. Nie je za tým futbal, karneval ani amazonské pralesy. Chodia tam, lebo je to kľúčový trh pre ich produkt, softvérový balík na riadenie biznis agendy v malých a stredných podnikoch.
„Nevedia, čo je kríza,“ opisuje potenciál Brazílie šéf tímu vývojárov a konzultantov Andrej Danko. Patria do štruktúr nemeckej spoločnosti SAP a hoci tvoria len malú časť jej celkových programátorských kapacít, sú dôkazom, že Slovensko môže byť viac než len jej (z globálneho pohľadu minoritné) odbytište.
Brazília je top
Bratislavské vývojové centrum SAP vzniklo začiatkom roku 2003, pár mesiacov po tom, ako nemecká firma kúpila izraelskú IT spoločnosť TopManage Financial Systems. Jej produkt sa stal základom softvérového balíka pre firmy do sto používateľov.
Ponuka pre dôležitý segment trhu dovtedy SAP chýbala, lebo sa historicky orientoval na informačné systémy pre veľké korporácie. V bratislavskej pobočke SAP v tom čase pôsobil tím, ktorý pracoval na riešení pre menších klientov na Slovensku a v Česku. Aj preto ho nemecká centrála vybrala, aby pomáhal rozbehnúť biznis s novinkou, ktorá dostala meno Business One.
Začínali s desiatimi ľuďmi, zabezpečujúcimi jazykové a legislatívne lokalizácie pre jednotlivé trhy v strednej a juhovýchodnej Európe. Pôvodne dvojročný projekt sa postupne rozširoval. Teraz v tíme pracuje sto ľudí, ktorí majú na starosti lokalizácie pre krajiny na troch kontinentoch, ale aj vývoj nových funkcií softvéru. V Bratislave vyvinuli napríklad aplikáciu na vizualizáciu toku dokumentov a procesov, ako sú faktúry a objednávky, v dodávateľsko-odberateľskom reťazci.
Andrej Danko
Rozmach centra nebol úplne priamočiary. A. Danko, ktorý teraz riadi vývoj a podporu zákazníkov SAP Business One na celosvetovej úrovni, spomína, že v rokoch 2005 a 2006 bol slovenský tím „na hranici odstrelu“. Predaj sa stále nedostával z červených čísiel a firma rozmýšľala, že ho rozpustí.
Kríza napokon pozíciu Slovákov posilnila. Boli to Izraelčania, kto z projektu vypadol. V globálnej štruktúre SAP ostali len dve centrá pre vývoj a podporu softvéru pre malé a stredné podniky. V Bratislave a v Šanghaji. Čínske centrum je o niečo väčšie, robí v ňom 250 ľudí.
Teraz by už mal byť Business One – a s ním aj slovenský tím – za bodom zlomu. Softvérový balík má pomerne rozsiahlu, 32-tisícovú klientelu a dopyt stále rastie. Obe centrá SAP sa primárne orientujú na rozvíjajúce sa trhy, kde spolupracujú s miestnymi implementačnými partnermi aj priamo so zákazníkmi. Top destináciou toho slovenského je, popri Brazílii, Rusko. Práve teraz preň naberá ďalšiu dvadsiatku IT špecialistov.
Ukazuje sa, že to nie je jednoduché. „Zohnať ľudí, ktorí vedia programovať a zároveň poznajú účtovníctvo, je ťažké,“ tvrdí A. Danko. Organický rast, keď v tíme pribudne ročne tucet nováčikov, zatiaľ zvládajú. Pomáha, že SAP Business One sa učia používať študenti na Ekonomickej univerzite v Bratislave. No z rozprávania manažéra SAP cítiť želanie, aby akademická sféra na potreby praxe reagovala pružnejšie.
Agilne a inovatívne
Vývojári v bratislavskom centre fungujú trochu inak, ako je najmä vo veľkých softvérových domoch zvykom. Snažia sa riadiť agilnými metódami programovania, ktoré vychádzajú z princípov štíhlej výroby, známych z automobiliek, ako sú Toyota alebo Ford.
V programátorskej praxi to znamená, že ľudia pracujú v kompaktných tímoch, ktoré zabezpečujú nepretržité zlepšovanie komponentov softvéru na základe reakcií a požiadaviek zákazníkov. Celý vývojový proces sa zrýchľuje – za dva týždne sa nová funkcionalita nadefinuje, naprogramuje aj otestuje.
Udržanie kroku s inováciami – popri súlade s osobitosťami lokálnej legislatívy – v biznise s podnikovým softvérom, kde SAP konkuruje Microsoft i množstvo menších lokálnych hráčov, rozhodujú. Aj preto sú skicáre bratislavských vývojárov stále plné rozpracovaných myšlienok. Najnovšie sa napríklad snažia uchopiť koncept cloud computingu, keď aplikácia beží a firemné dáta sa uchovávajú na vzdialenom serveri.
Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU č. 46.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Desať dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Foto - Maňo Štrauch
