Šesť vecí, ktoré je dobré vedieť o európskej smernici o autorských právach

Vydavatelia (a autori) contentu, najmä hudobného a printového, si od smernice sľubujú lepšiu pozíciu voči digitálnym platformám, ako je Google. Naopak, jej oponenti si myslia, že ohrozí internetovú slobodu a povedie k degradácii online služieb.

Najpálčivejšie návrhy (články 11 a 13 smernice) sa európski zákonodarcovia snažili v ostatných mesiacoch v diskusii s ich kritikmi obrúsiť. Podarilo sa to len do istej miery. Výslednému schvaľovaniu reformy autorského práva predchádzali protesty na uliciach i v online priestore.

Jednotné napokon nebolo ani hlasovanie v Európskom parlamente. Za smernicu hlasovalo 348 poslancov, proti bolo 274 poslancov, pričom ďalších 36 poslancov sa hlasovania zdržalo. Nové pravidlá musí ešte schváliť Rada (ministrov) EÚ, ale tam sa veľké prekvapenie neočakáva. Následne budú mať členské štáty únie dva roky na to, aby smernicu transponovali do svojich vnútroštátnych zákonov.

Samotná smernica nie je na pomery európskej legislatívy veľmi rozsiahla. Okrem dlhšej preambuly (recitálu) sa skladá „len“ z osemnástich článkov (paragrafov). Vybrali sme šesticu najdôležitejších aspektov, ktoré z nich vyplývajú.

1. Zomri po starom (tak určite)

Jedna z tém, ktoré sa pri príprave smernice pretriasali, bola potenciálna hrozba pre kreativitu používateľov internetu, ktorí využívajú aj obsah chránený autorským právom. Memečka a gify na báze fotiek z klasických médií alebo fotoagentúr sú populárne po celom svete a často sú jediným spôsobom, ako upozorniť napríklad na absurdnosť politického diania.

Zákonodarcovia EÚ tvrdia, že o reguláciu memečiek a spol. im nikdy nešlo, ale kvôli právnej istote do smernice pridali ustanovenie, podľa ktorého výkon autorských práv „nesmie brániť legitímnemu súkromnému a nekomerčnému použitiu tlačových publikácií individuálnymi používateľmi“.

Preložené, do ľudskej reči, fanúšikovia a admini Zomri a Cynickej obludy