V automobilovom priemysle rezonujú v poslednom čase dva fenomény, ktoré sa už takmer bezpochyby stanú štandardnom. Najskôr sa máme dočkať masového rozšírenia elektromobilov. Súčasne s nimi, ale pravdepodobne s hromadným nasadením v dlhšom časovom horizonte, príde ozajstná revolúcia - samojazdiace autá. Primárne sa na ne každý pozerá ako na futuristický spôsob presunu z bodu A do bodu B. Táto technológia ale ovplyvní aj infraštruktúru a ostatné oblasti života.
Zdroj: MIT
Už od prvých pokusov so samojazdiacimi autami pred pár rokmi sa vedci začali zaoberať aj systémom ich hromadného riadenia alebo navigovania. Vedci z MIT tímu Senseable City Lab práve zverejnili štúdiu ich systému, ktorý by sa dal voľne preložiť ako križovatka založená na prideľovaní slotov alebo pozícií. V podstate ide o riadenie samojazdiacich aut na križovatke tak, aby v prvom rade nedošlo ku kolízii. A v druhom, aby ňou autá prešli čo najefektívnejšie a takmer bez zastavenia.
Každá takáto križovatka by bola riadená automatickým administrátorom, ktorý by sledoval dianie na ceste a podľa dát, ktoré by mu posielali autá, by automaticky vypočítaval presne ktoré vozidlo kedy prejde križovatkou. Presnejšie povedané, bude autám prideľovať voľné sloty na prechod z jedného pruhu do druhého, respektíve slot na odbočenie.
„Týmto postupom sa dá vytvoriť omnoho efektívnejší systém, ktorý zabezpečí, že vozidlo sa do križovatky dostane len vtedy, keď mu je pridelený uvoľnený slot,“ povedal pre Computerworld Carlo Ratti, šéf tímu Senseable City Lab. Autá by tak neboli nútené pravidelne zastavovať na „červenej“. Okrem zrýchlenia celkovej premávky by to malo vplyv aj na objem emisií, ktoré sa kumulujú na križovatkách práve u dôvodu státia množstva áut (ak by dovtedy nebola väčšina poháňaná elektrinou alebo vodíkom).
Samozrejme, táto štúdia vychádza z predpokladu, že všetci účastníci premávky na križovatkách by boli riadení počítačom a nie ľuďmi. Čo nebude ešte pár rokov veľmi pravdepodobné. Stále sa nájde milovník šoférovania a chybou by mohol narušiť celý chod automatizovanej križovatky. Štúdia tiež nehovorí o vplyve chodcov na tento systém. Pravdepodobne by museli vzniknúť podchody alebo nadchody.
Prvým krokom k plne automatizovaným križovatkám ale má byť rozšírenie „connected cars“, teda áut pripojených na internet. Podľa agentúry Garnter ich má byť o štyri roky na cestách štvrť miliardy. Takéto autá by síce nešoférovali, ale vedeli by posielať informácie o svojej rýchlosti a smerovaní a systém by im určil kadiaľ a kedy ísť. Zvyšok by musel zvládnuť homo sapiens.
V rôznych krajinách s benevolentnejšími tradíciami vo vedení vozidiel to niekedy celé môže fungovať aj bez samojazdiacich áut:
