Miloš Molnár pôsobí vo svete IT a poradenstva viac ako desať rokov. Má skúsenosti s návrhom a analýzami riešení, s riadením vývoja softvéru a iných projektov, aj s poskytovaním konzultačných služieb súvisiacich s implementáciou IT riešení. Pôsobil u nadnárodného dodávateľa IT aj v konzultačnej firme z veľkej štvorky. Hoci po úradníckej funkcii nikdy netúžil, začiatkom roku sa nechal zlákať rezortom financií, aby pohol s informatizáciou a zachránil nevyčerpané eurofondy určené na Operačný program Informatizácia spoločnosti (OPIS).
Čo ste začiatkom roka, keď ste prišli na ministerstvo financií, v sekcii zodpovednej za informatizáciu našli a čo nie?
Nenašiel som základnú excelovskú tabuľku s čerpaním jednotlivých projektov OPIS-u a ich stavom, ale len pozastavené projekty. Na druhej strane, našiel som viaceré megalomanské projekty, ktoré presahovali potreby ich používateľov, alebo také, ktoré mali príliš vysoké ambície, napríklad vyžadovali zmenu rodných čísiel úplne všade, vo všetkých záznamoch. Našiel som tiež veľkolepé štúdie, ktoré navrhovali za milióny eur elektronizovať služby, ktoré využíva niekoľko stoviek ľudí ročne. V štúdiách uskutočniteľnosti navyše boli namiesto rozpočtu len hrubé odhady nákladov, napríklad odhad je sedem miliónov eur, odhad je desať miliónov eur. Ako sa k tým číslam prišlo, je pre mňa záhada. Na štúdie sa už minuli všetky peniaze, ktoré boli určené na technickú asistenciu k OPIS-u a ostali nám prakticky už len na mzdy.
Kam sa teda informatizácia za prvý rok súčasného volebného obdobia pohla?
Rozdelil by som to na dve časti. Na OPIS a na zvyšnú časť. Pri OPIS-e bola aspoň nejaká snaha. Vznikli komisie, malo sa upratať v zmätku, ktorý tu bol. V ostatných úrovniach informatizácie mimo OPIS-u sa nerobilo prakticky nič. Rezort financií svoj štatút ústredného orgánu štátnej správy zodpovedného za informatizáciu nenapĺňalo a nenaplnilo.
Minister Ivan Mikloš tvrdil, že sa robia audity a že dodávatelia pri rokovaniach o projektoch pripravovaných ešte za minulej vlády nemajú problém ísť s cenou dolu aj o desiatky percent. Nie je to aj na úkor rozsahu dodávok a funkcionality?
To si nemyslím. Rozpočty IT projektov, ktoré vznikali, sú nadštandardné. Ale našou snahou ani nebolo silou-mocou priamo znížiť ceny – aj vzhľadom na to, že je to financované z európskych peňazí – ale skôr naplniť projekty takým obsahom, aby boli efektívne a hodnotné. Napríklad eHealth sme riešili od apríla do júna. Pôvodne tam bolo plánované, že systém bude spustený na päť či desať lekární, čo by bolo irelevantné. Dosiahli sme zmenu v tom, že sa systém spustí nie na desať ale na všetkých 1 800 lekární. Pri nezmenenej cene.
Koho je to vina, že sú rozpočty také štedré a dodávatelia majú veľký vankúš hýbať s cenou či s rozsahom dodávky?
Rozumiem dodávateľom, že sa snažia prirodzene znižovať svoje riziká tým, že v ponukách minimalizujú záväzky a nezaväzujú sa k tomu, k čomu nemusia. Čiže ak sú súťažné podklady slabšie, chýba im presná špecifikácia, tak tam nič zbytočné nepridávajú.
Takže chýbajú lepšie zadania.
Áno. Je to akoby ste mali súťažné podklady, že potrebujete rodinný dom so štyrmi spálňami, dvomi kúpeľňami a jednou kuchyňou. Takéto zadanie sa dá naplniť nespočetným množstvom spôsobov, vrátane takých detailov, ako sú zlaté kľučky. Konkurencia by mala tlačiť na znižovanie rizík, no ak je niekto v tendri sám, konkurencia ho veľmi netrápi. S tým treba niečo urobiť.
Je dnes tlak na ceny dodávateľov vyšší?
Ja si myslím, že to nie je ani tak tlak na cenu, ako na stransparentnenie. Tlačím na férovejšie podmienky, lebo ak je v tendri päť, sedem uchádzačov, tak trh vygeneruje najlepšiu cenu. Na druhej strane mám pocit, že aj tie projekty, ktoré mi navrhujú ministerstvá, sú – čo sa týka nákladov - oveľa skromnejšie ako to bývalo v minulosti.
Máte okrem vyššej transparentnosti aj inú predstavu ako IT vo verejnej správe zlacniť?
Všeobecný problém informatizácie je roztrieštenosť. Máme trinásť ministerstiev s trinástimi IT oddeleniami, na každom sú desiatky ľudí. Takáto roztrieštenosť v súkromnom sektore nie je, tam dochádza neustále ku konsolidácii. Nie je dôvod, aby sa v Bratislave nepodarilo obslúžiť trinásť ministerstiev viac ako piatimi väčšími IT oddeleniami. Takže naša úloha je začať konsolidovať roztrieštenosť a priniesť aj jednotné pravidlá. Nemôže sa každý hrať na svojom piesočku, potrebujeme to dostať pod väčšiu manažérsku kontrolu.
Čo ste už pre to urobili?
Takéto veci sa, samozrejme, nedajú robiť naraz, za rok ani za dva. Začali sme menšími krokmi. Začiatkom mesiaca vláda schválila uznesenie, ktorým mi dala za úlohu pripraviť isté metodiky a usmernenia pre rezorty. Všetci ministri odhlasovali, že podľa toho budú postupovať, že podporia, aby sa zjednotil spôsob posudzovania a výberu projektov, aj hodnotenie ich efektivity. Ak dosiahneme, že peniaze v rozpočte sa alokujú až vtedy, keď budú splnené všetky podmienky o transparentnosti a efektívnosti, tak sa azda pohneme vpred. Len treba pomaly začať zabúdať na to, že na jednotlivých ministerstvách sú rozpočty na IT vyjadrené jediným riadkom v tabuľke, bez podrobného rozpisu, ktorý dáva hlavu aj pätu.
Niektorí manažéri IT firiem hovoria vo svetle vyšších tlakov na ceny o rizikách dumpingu.
Je to jedna z vecí, ktorú musíme vyriešiť. Má to byť súčasť metodického pokynu, alebo akejsi pomôcky pre obstarávanie, ktorú som dostal za úlohu vytvoriť. Môžete klásť vysoké nároky a vyžadovať zmluvné záväzky, ale sú dodávatelia, ktorí si trúfnu zaviazať sa k nereálnym veciam za nereálne peniaze a toto je vo verejnom obstarávaní problém. Uvažujeme o mechanizmoch, ako proti tomu bojovať a myslím, že na nejaké prídeme.
Máte už aspoň rámcovú predstavu?
Áno. Napríklad softvér sa dá teoreticky zaplatiť, až keď ho otestujem, až keď je dielo naozaj hotové a dobré. Samozrejme, to znamená vysoký tlak na realizátorov projektov, ale možno je toto jedna z ciest, ako dumping eliminovať. Vo verejnej správe takýto spôsob platenia nebýva zvykom, ale v privátnom sektore je bežný.
Nenahráva takýto model silným hráčom na úkor menších?
Chcem to urobiť tak, aby k tomu nedochádzalo. Počas realizácie projektu by sa vyplácala iba istá časť, ktorá stačí na pokrytie platov ľudí. Čiže žiadne zisky, dividendy, manažérske autá, pokiaľ by sa projekt úspešne nedokončil. Nevidím problém povedať uchádzačom, že 70 či 80 percent ceny dostanú až po akceptácii diela a preukázaní prínosov.
Zmerať prínos IT projektov nie je ľahké.
Je to jedna z úloh, ktoré som od vlády dostal. Samozrejme, medzi benefity, ktoré si predstavujem, nepatrí napríklad lepší výber poplatkov od občanov, ale hlavne úspory nákladov alebo lepšie služby. Malo by to fungovať tak, že ak niekto bude sľubovať, že jeho projekt ušetrí tridsať úradníkov, tak na jeho konci musí predložiť menný zoznam.
Minulý mesiac ste medzi odbornú verejnosť vypustili pracovný návrh novej stratégie pre čerpanie OPIS-u. Na čo ste sa zamerali?
Na tri nedostatky, ktoré doteraz vyskakovali najmä v OPIS-e, ale platia aj pre celú informatizáciu. Prvú vec, ktorú potrebujeme, je poriadok v dátach. Druhá je zabezpečiť interoperabilitu systémov. Tretia je orientácia na občana cez životné situácie.
Nekompatibilné systémy a nesúrodé dáta sú vo verejnej správe chronický problém, viditeľný azda viac ako desať rokov.
Súhlasím, ale ja neviem, prečo sa to doteraz neriešilo. Ak si vezmem desaťročné obdobie, tak prvé roky neexistoval nejaký ústredný orgán štátnej správy, ktorý by vôbec zodpovedal za informatizáciu. Bola to éra bez slov a bez činov. V posledných štyroch, piatich rokoch síce ten orgán pomenovaný bol, ale túto funkciu neplnil. Išlo o éru slov a chýbajúcich činov. Tak som si povedal, že to skúsim.
Ktorý z troch základných krokov, čiže konsolidácie dát, interoperability systémov a nastavenia procesov na životné situácie, bude najťažší?
Najťažší bude tretí krok, lebo to už nie je o technológiách, ale o organizačných a procesných zmenách. Ak nejaký úrad prestane obsluhovať občana osobne, ale spoza monitora, ukážu sa aj zbytočné oddelenia. To bude bolieť najviac, bežných úradníkov, aj manažérov a ministrov.
OPIS je dlhodobo operačný program, z ktorého sa peniaze čerpajú najpomalšie. Hoci minúť peniaze za každú cenu nemusí byť ideálne, podarí sa vyčerpať to, čo je alokované pre tento rok?
Keď som vo februári tohto roku na ministerstvo prišiel, vážne hrozilo, že tento rok nedočerpáme stanovenú kvótu a prídeme o peniaze. Ale zaviedli sme opatrenia a pohli sme sa výrazne vpred.
Aké opatrenia?
Skrátili sme doby. Napríklad administratívna kontrola žiadosti o platbu je 21 dní. Ja som povedal, že 5 dní podľa mňa stačí a kto si myslí, že potrebuje viac času, nech mi to príde vysvetliť. Zatiaľ nikto neprišiel. Myslím, že sme dnes z hľadiska dynamiky rastu čerpania najúspešnejší operačný program. Ak všetko pôjde dobre, tak v auguste alebo v septembri budeme mať vyčerpané všetky peniaze na tento rok.
Ako sa darí zazmluvňovať nové projekty?
Museli sme urobiť úpravy, napríklad aktualizovať niektoré štúdie, ktoré mali defekty. V auguste a v septembri začnú chodiť prvé výzvy, tento rok by sme chceli dať výzvy aspoň za 150 miliónov eur a do polovice budúceho roka zakontrahovať celý objem OPIS-u.
Foto na titulke a v článku – Maňo Štrauch
