Náš mozog totiž technika „masívne preprogramováva“, upozorňuje americký neurológ Michael Merzenich. Ako presne teda technológie menia náš mozog? Odpovede sa pokúsil nájsť spravodajský server The Huffington Post.

1. Technika nám kazí spánok

Štúdie dokázali, že modré svetlo, ktoré vyžarujú inteligentné telefóny, tablety a notebooky, môže v noci potlačiť uvoľňovanie melatonínu v tele. Melatonín je kľúčový hormón, ktorý pomáha regulovať vnútorné hodiny človeka, hovorí telu, kedy je noc a čas ísť spať. Nedostatok kvalitného spánku má na mozog viacero negatívnych vplyvov. Patrí medzi ne napríklad čoraz horšia nálada, znížená sústredenosť v práci a problémy s pamäťou.

2. Ľahko sa rozptýlime

Na to netreba žiadnu veľkú vedu. Technológie nás ľahko rozptýlia, či už ide o prerušenie dôležitého projektu, aby sme skontrolovali smartfón, alebo preklikávanie stránok v prehliadači bez toho, aby sme sa na niektorú naozaj sústredili. Bolo preukázané, že prepínanie medzi rôznymi úlohami vykonávanými zároveň nefunguje – človek nakoniec vykonáva všetky ešte horšie. A to všetko platí vo vyššej miere predovšetkým pre tínedžerov.

3. Veľa si toho nepamätáme

Technológie sťažujú ukladanie nových vecí do pamäte. Existujú dva typy pamäte: krátkodobá „pracovná“ pamäť a pamäť dlhodobá, ktorá je trvalejšia. Ak sa majú informácie uložiť, musia prejsť z pracovnej do dlhodobej pamäte. Akékoľvek prerušenie počas fungovania krátkodobej pamäte – napríklad, keď si človek pri čítaní článku odskočí napísať e-mail alebo textovú správu – môže vymazať práve prečítané informácie z krátkodobej pamäte bez toho, aby sa presunuli do pamäte dlhodobej. Existujú aj hranice toho, čo naraz zvládne krátkodobá pamäť. Keď je informácií priveľa, čo sa on-line stáva veľmi často, tak množstvo informácií z pamäte jednoducho „vytečie“, ako keď sa preleje pohár.

4. Sme zábudlivejší, ako sme bývali

Internetová generácia je náchylnejšia zabúdať napríklad aký je deň alebo kam sme odložili kľúče než ľudia nad 55 rokov. Podľa rodinnej a profesijnej terapeutky Patricie Gutentagovej sú technológie jedným z hlavných vinníkov. „Táto skupina populácie vyrastala na viacúlohovom zvládaní technológií, ktoré bolo často sprevádzané nedostatkom spánku. To všetko vedie k väčšej zábudlivosti,“ povedala.

5. Nesústredíme sa na to, čo čítame

Aj keď sa nenecháme ničím vyrušovať, nedarí sa nám vnímať informácie, ktoré čítame on-line, rovnako kvalitne, ako keby sme ich čítali v knihe. Vinníkom sú hyperlinky. Tieto farebné kúsky viet roztrúsené v texte nútia mozog, aby sa viac namáhal. Zostáva mu tak menej kapacity na spracovávanie toho, čo vlastne číta. Dokonca aj obyčajné čítanie textu narušeného hyperlinkami na notebooku či iPade podľa štúdií dokazuje znížené vnímanie textu.

6. Nenájdeme cestu bez GPS

Ľudia, ktorí sa pri navigácii spoliehajú na GPS, majú menšiu aktivitu v oblasti mozgu nazývanej hippocampus, ktorá je pripojená tak na pamäť, ako aj na navigáciu. Séria štúdií z roku 2010 dokázala, že používanie vlastnej priestorovej pamäte, ktorá zahŕňa vytváranie trás a ich ukladanie do pamäte, namiesto navigácie pomocou GPS, môže pomôcť odvrátiť neskoršie problémy s pamäťou.

7. Máme mozog závislého na drogách

Nie, „internetová závislosť“ nie je len strašiak, ktorým sa oháňajú rodičia, aby zastrašili svojich potomkov tráviacich priveľa času hraním počítačových hier. Priveľa času stráveného na internete skutočne môže vyvolať zmeny v mozgu, ktoré sú podobné zmenám spôsobeným závislosťou na drogách a alkohole. Zistila to štúdia z roku 2012. Internetoví závisláci, predovšetkým chronickí hráči, ktorí sa vyhýbajú škole, jedlu i spánku, len aby mohli hrať, majú v mozgu abnormálnu bielu a sivú hmotu. Tá narušuje a ochromuje časti mozgu zapojené do spracovávania emócií a ovláda pozornosť a rozhodovanie. Alkoholici a ľudia závislí na drogách majú pozoruhodne podobné mozgové abnormality, dodáva štúdia.