Európsky parlament pred mesiacom schválil takzvaný telekomunikačný balíček. Okrem de facto zákazu účtovania nadštandardných poplatkov v roamingu (ktorý musia ešte schváliť štáty EÚ) chce dohliadnuť aj na sieťovú neutralitu. Pre telekomunikačný biznis ide o tému, ktorá môže byť z dlhodobého hľadiska oveľa zásadnejšia.
Sieťová neutralita znamená, že internet nesmie byť zo strany poskytovateľov pripojenia nijako obmedzovaný. Nesmú byť napríklad blokované niektoré služby len preto, že v sieti generujú veľké množstvo prenášaných dát alebo to poskytovateľovi z konkurenčných dôvodov nevyhovuje.
Bez princípu sieťovej neutrality by si poskytovateľ internetu mohol napríklad povedať, že vo svojej sieti nechce prevádzkovať YouTube, pretože „žerie“ príliš veľkú časť kapacity. A preto by sa mu hodilo ho radšej umelo spomaliť. Ešte extrémnejší príklad môže byť preferovanie vlastných služieb na úkor iných.
V praxi sieťovú neutralitu zabezpečuje konkurencia operátorov – ak by jeden provider začal obmedzovať internet, stále sa môže nájsť ďalší, ktorý sa k tomu neodhodlá.
Obmedzovať sa už snažili
Telekomunikačný biznis sa však uplynulých rokoch viackrát pokúsil nalomiť princípy sieťovej neutrality. Brusel k činom vyprovokoval napríklad Deutsche Telekom, ktorý ešte v roku 2009 oznámil, že používateľom iPhonu bude blokovať Skype. Holandský KPN požadoval za použitie hlasových služieb (VoIP) zvýšenú sadzbu. V oboch prípadoch totiž bezplatné internetové telefonovanie liezlo „do krámu“ predaja hlasových služieb.
Vodafone zas blokoval využitie služby Viber a WhatsApp, ktorý operátorom kazí biznis z posielania SMS správ, napísal expert na bezpečnostné technológie Václav Novák.
Operátori často obmedzujú napríklad sťahovanie torrentov – cez klientov sa len zriedka dajú sťahovať (zväčša ilegálne) súbory plnou rýchlosťou. Kedysi bývalo u niektorých providerov zvykom, že tieto peer-to-peer siete sprístupnili len v nočných hodinách.
Pri torrentoch provideri, samozrejme, nemajú oficiálneho partnera, s ktorým by mohli rokovať o vysokej záťaži siete. Aktuálnou témou posledných mesiacov boli rokovania operátorov s poskytovateľmi dátovo náročných multimediálnych služieb, ktorí sú závislí na tom, aby sa videá či hudba streamovali plynulo, bez akéhokoľvek sekania.
Americký Netflix preto od tohto roka platí za rýchlejšiu dátovú linku pre svoj stream operátorovi Comcast, ktorý je najväčším poskytovateľom internetových služieb a káblovej televízie v USA. Spolupráca existuje aj medzi Apple a Time Warner Cable či medzi Google a AT&T.
Ako prebieha tok dát medzi poskytovateľmi služieb a operátorom Zdroj: Netflix
Dôvody – rastúce náklady
Podľa IT novinára Jana Sedláka z portálu Živě.cz hlavná argumentácia na strane providerov je, že musia znášať náklady do rastúcich objemov prenášaných dát, s čím sú spojené rastúce investície do posilňovania sietí.
Operátori tiež tvrdia, že firmy ako Spotify, Netflix, Facebook alebo Google zarábajú na tom, že práve provideri zadarmo prenášajú dáta do ich aplikácií. Preto od nich žiadajú peniaze. Pochopiteľne, provideri už zarábajú na poskytovaní pripojenia, klientmi sú predsa koncoví zákazníci. No ceny pripojenia v uplynulých rokoch výrazne klesli a konkurencia sa zvýšila. Provideri sú preto pod tlakom hľadať nový zdroj tržieb.
Niektoré firmy, ako spomínaný Netflix, nakoniec pristali na to platiť za “rýchlejší internet”, garantujúci kvalitu služieb, keďže tým získavajú konkurenčnú výhodu. Ten, kto si zaplatí, funguje stopercentne. Kto nie, riskuje nespokojných zákazníkov. To však vytvára priestor na vydieranie zo strany operátorov. Bruselu sa nepáči skutočnosť, že ignorovaním sieťovej neutrality si na trhu môžu upevniť pozíciu silní a zakorenení hráči a mladšie inovatívne firmy potom majú sťaženú pozíciu – pretože ak tieto chcú, aby ich online služby fungovali bezchybne, hrozí, že provideri si začnú štandardne pýtať nový druh poplatkov.
USA zbrojí aj lobbingom
Telco operátori preto vo veľkom sústreďujú svoje lobistické aktivity na to, aby ich nová regulácia v tomto neobmedzila.
Ako sa vyvíjali náklady na lobbing (červená čiara sú náklady National Cable and Telecommunications Association) Zdroj: Senate Lobbying Database
Americká Federálna komisia pre komunikáciu (FCC) už pripravila nové pravidlá, ktoré síce potvrdzujú princíp sieťovej neutrality, no výsledná podoba operátorom úplne neobmedzí biznis predávania zvýhodňovaného prístupu pre poskytovateľov služieb.
Komisia pôvodne takéto platby zakázala a vyžadovala úplnú sieťovú neutralitu. Rozhodnutie FCC však napadol operátor Verison a súdnu bitku vyhral.
V januárovom rozhodnutí súdu sa píše, že sieťová neutralita (jeden internet pre všetkých) je v rozpore so zákonmi pre slobodné podnikanie firiem (v tomto prípade operátorov). Rozhodnutie tak zjednodušene vyhovelo operátorovi Verizon, ktorý žaloval FCC kvôli nezákonným zásahom do svojho podnikania.
Okrem januárového debaklu s Verizonom musela FCC v roku 2010 akceptovať aj verdikt voči spoločnosti Comcast, ktorú komunikačná komisia pôvodne potrestala za to, že spomalila pripojenie niektorým klientom, ktorí sťahovali z webu súbory a využívali služby na ich zdieľanie.
Šéf FCC Tom Wheeler po zohľadnutí prehratých sporov zmiernil rétoriku, hoci pôvodne sa chcel s Verizonom súdiť. V súčasnosti už tvrdí, že v podstate nevidí problém v tom, že niektorí operátori si od poskytovateľov obsahu nechajú platiť, aby ich služby zvýhodňovali napríklad lepšou kvalitou.
V máji teda FCC vyšla s úplne novým návrhom. Vyplýva z neho, že operátori by mali zabezpečiť „minimálny štandard“ pre rýchlosť a kvalitu každej služby a má sa vytvoriť kvázi ombudsmanský úrad, ktorý bude dozerať a riešiť spotrebiteľské spory.
Dohody medzi operátormi a napríklad Google (YouTube) či Netflix by mohli byť umožnené za istých podmienok, ktoré sú definované v „komerčne racionálnych medziach“.
Konkrétne by mohol existovať takzvaný fast lane, v rámci ktorého by niektoré služby fungovali na základe obchodnej dohody rýchlejšie. Operátori by však mali zakázané, aby cielene spomaľovali ostatné služby.
Diskusia je v USA mimoriadne emocionálne nabitá a ústupok FCC voči operátorom hlavne menšie firmy a startupy kritizujú, pretože ak nebudú platiť poplatky, môžu byť operátorom diskriminovaní.
Šéf Netflixu Reed Hastings dlhodobo kritizuje akékoľvek obmedzovanie kvality alebo rýchlosti internetu. Naposledy v marci na blogu napísal, že slabá regulácia neutrality nebude dostatočne chrániť otvorený a konkurenčný internet a nezabráni vyberaniu „mýtneho“.
„Niektorí operátori obmedzujú výkon, čo sa odráža aj na kvalite výkonu Netflixu. Spotrebitelia tak platia veľa peňazí za vysokorýchlostný internet, ale dostanú pomalé služby so zlou kvalitou videí,“ kritizoval na blogu.
Okrem veľkých technologických systémov sa do diskusie zapájajú aj niektorí investori. „Ak si firma bude musieť priplácať za to, aby dostala rýchlejšiu a spoľahlivejšiu konektivitu, čelia malé startupy zničujúcej konkurenčnej prekážke,“ povedal Brad Burnham z Union Square Ventures.
Craig Aaron, šéf organizácie za ochranu voľného internetu Free Press, s návrhom nesúhlasí, pretože v podstate nič nerieši a FCC podľa neho podľahla lobbingu. „Prezident (T. Wheeler) hovoril veľmi výrečne o tom, prečo na otvorenom internete záleží, ale toto nie sú pravidlá, ktoré by ho dosiahli,“ povedal pre portál Politico.com.
Boj o neutralitu sa ešte len začína a T. Wheeler bude zvažovať „akúkoľvek možnosť, ktorá by dávala zmysel“. Má na definitívne znenie návrhu štyri mesiace, počas ktorých každá strana môže obhajovať svoju pravdu a záujmy.
Konanie T. Wheelera jeho kritici spochybňujú aj pre jeho minulosť, keď loboval za telco spoločnosti a prispel na prezidentskú kampaň Baracka Obamu, ktorý ho nakoniec do funkcie vymenoval.
Na európskom poli zatiaľ pokoj
V Európe zatiaľ k takýmto sporom nedochádza. Európsky parlament schválil sieťovú neutralitu, ktorá rovnako ako v USA ponechala pootvorené dvierka.
Poskytovatelia pripojenia budú môcť ďalej ponúkať prémiové (špecializované) služby napríklad v oblasti videa alebo cloudu, ale len v prípade, že tým neobmedzia „dostupnosť alebo kvalitu služieb prístupu k internetu“ iných firiem.
Poslanci v pozmeňovacom návrhu tiež zmenili definíciu toho, čo sú takzvané špecializované služby. Vďaka zmenám sa zaviedli striktnejšie pravidlá.
Špecializované služby budú môcť byť ponúkané iba vtedy, ak je kapacita siete dostatočná na poskytovanie špecializovaných služieb ako doplnok, aby nenarúšala dostupnosť alebo kvalitu "bežných" služieb na internete.
Operátor by tak v rámci svojej siete mohol zvýhodniť svoju službu televízie, prideliť jej v sieti vyššiu prioritu, a teda lepšiu kvalitu prenosu dát než konkurenčným videoslužbám. Prevádzka prémiových služieb ale nesmie ovplyvniť všeobecný prístup k internetu a tieto služby môžu byť ponúkané iba vtedy, ak je kapacita siete dostatočná k ich poskytovaniu nad rámec služieb prístupu k internetu.
Ani v Európe ešte nie je nič “vyhraté”. Európskym parlamentom schválený balíček, ktorý obsahuje návrh nariadenia a zmenu smerníc, sa dostane na stôl Rada Európskej únie, teda na schvaľovanie členským štátom.
Ak ho schvália, začne platiť koncom budúceho roka. Ak nie, vráti sa v druhom čítaní znovu do Európskeho parlamentu, kde už o ňom budú hlasovať novozvolení europoslanci, ktorí vzišli z nedeľňajších eurovolieb.
Ukážkový prípad porušenie neutrality zo Slovenska
Porušenie sieťovej neutrality v slovenských reáliách predstavuje v istej miere kauza káblového providera UPC a košickej spoločnosti Antik.
Spor začal ešte v marci 2013, keď najväčšia káblovka začala blokovať takzvaný Smart TV Box – inovatívny set-top box od Antiku, ktorému stačí na sledovanie televízie (základný balík bez mesačných poplatkov) bežné internetové pripojenie, od ktoréhokoľvek operátora. UPC začal box blokovať tvrdiac, že Antik v jeho sieti poskytuje služby retransmisie (prenos TV kanálov), čo bez zmluvy nesmie.
Celá kauza sa dostala až na súd, ktorý v októbri minulého roka predbežným opatrením rozhodol o zákaze blokovania Smart TV Boxu a vyzval Antik, aby do 30 dní podal žalobu. UPC nesmie Antiku obmedzovať ani dátový tok.
Antik považoval konanie UPC za nekalú obchodnú praktiku, čo UPC odmietol. Košický operátor tvrdil, že službu poskytuje ako IPTV, teda ako novú digitálnu televíziu v štýle Orange TV.
Do sporu ide aj mimovládka
Vo februári sa do sporu dodatočne pripojila mimovládna organizácia European Information Society Institute (EISi), ktorá sa zaoberá internetovým právom.
„Naším cieľom je brániť záujmy digitálneho spotrebiteľa, ktorého práva boli podľa nášho názoru praktikou UPC porušené. Zároveň sme požiadali Okresný súd Bratislava I. aby podal prejudiciálnu otázku na Súdny dvor Európskej únie. Máme totiž za to, že hoci sieťová neutralita v čase konania UPC nebola garantovaná zákonom, za istých okolností bolo jej narušenie aj porušením existujúcej legislatívy,“ vraví pre TREND.sk právnik EISi Martin Husovec.
Konanie pred súdom sa zatiaľ nepohlo. „Okresný sud zatiaľ len stihol odmietnuť náš návrh na vstup do podania. Odmietnutie však vyplýva zo zjavného nedorozumenia, keď nás označil nie za spotrebiteľskú organizáciu ale karloveského a telekomunikačného operátora,“ hovorí právnik. Voči odmietnutiu v priebehu tohto týždňa podajú odvolanie.
Inštitút tvrdí, že poskytovať službu, kde zákazník získava pripojenie len na vybrané internetové stránky a služby, nie je samo o sebe protiprávne. Protiprávne je klamať zákazníka, že dostáva neobmedzený internet s neblokovaným prístupom, zaviazať si ho na niekoľko mesiacov a následne mu počas plnenia zmluvy nesprístupniť niekoľko služieb, ktoré využíva.
Predbežné opatrenie bratislavského súdu podporujú dva rozsudky z Nemecka, tvrdí Živé.sk. V júli minulého roka súd v Düsseldorfe označili blokovanie peer-to peer služieb telekomunikačným operátorom za klamanie zákazníka, pretože operátor internetové pripojenie predával ako „ideálne k neobmedzenému telefonovaniu a surfovaniu.“
Súd v Kolíne na Rýnom zas v októbri rozhodol, že priemerný spotrebiteľ mohol oprávnene očakávať pripojenie bez technologických obmedzení, keď operátor službu predával pod pojmom flat-rate.
