Rozvoj AI znepokojil verejnosť aj politikov. Blíži sa regulácia, no názory na ňu sa v EÚ líšia

Umelá inteligencia (AI) má široké použitie a ovplyvňuje transformáciu mnohých odvetví. Patrí sem napríklad zdravotníctvo, energetika, doprava s logistikou či finančné služby s výrobou a priemyslom. Zabúdať tiež nemožno ani na využitie umelej inteligencie v trestnom súdnictve na prevenciu trestnej činnosti, nakoľko je schopná rýchlo spracovávať obrovské množstvá údajov.

Očakávania vs realita

Pojem umelá inteligencia bol prvýkrát oficiálne použitý v roku 1956 v súvislosti s konferenciou, na ktorej predstavili napríklad prvé programy, ktoré dokázali hrať šach. Súčasný záujem a nadšenie o umelú inteligenciu je tak už jeho treťou vlnou. Aj predchádzajúce dve v 70. a 80. rokoch začali s veľkými očakávaniami a následne veľkým sklamaním.

„Niektoré spoločnosti mali nadhodnotené očakávania schopností AI, čo viedlo k sklamaniu a frustrácii, keďže neboli naplnené. Niektoré spoločnosti napríklad výrazne investovali do četbotov poháňaných umelou inteligenciou, aby zlepšili služby zákazníkom, len aby neskôr zistili, že nie sú schopné zvládnuť zložité otázky alebo poskytnúť úroveň personalizácie, ktorú zákazníci očakávajú,“ hovorí Eva Schin Majdúchová, partnerka spoločnosti Mathison legal.

Tieto príklady podľa nej ilustrujú dôležitosť stanovenia realistických očakávaní, pokiaľ ide o umelú inteligenciu, a uznania, že technológia je stále v počiatočných fázach vývoja. Hoci umelá inteligencia má potenciál transformovať mnohé odvetvia, nie je to zázračné riešenie, ktoré dokáže vyriešiť všetky problémy.

Etické a právne problémy

S implementáciou AI do firemných procesov úzko súvisia pravidlá či regulácie, ktoré by mohli firmám poskytnú jasnejší obraz nielen o samotnej technológií, ale aj o tom, ako ju vôbec správne využiť. Pri stanovovaní jasných pravidiel pre používanie AI v EÚ zákonodarcovia čelia mnohým výzvam. Technológie sa navyše veľmi rýchlo vyvíjajú, čo celý proces len komplikuje.