Ronald Blaško z AmCham: Slováci boli zvyknutí mať prácu na celý život, a to je problém

S príchodom pandémie sa na trhu práce udiali zmeny, ktorým sa museli prispôsobiť firmy aj zamestnanci. Označenia ako home office či hybridná práca sa naplno udomácnili v životoch Slovákov, pričom spolu s nimi ide ruka v ruke aj potreba digitálnych zručností. Medzery v nich sú však medzi populáciou stále veľké.

Problémom nie je len vzdelávací systém či motivácia ľudí. Slovensko sa musí pozerať aj na výrazný odliv mozgov do zahraničia a patrične reagovať. O tom, čo sú digitálne zručnosti, ako sa adaptovať na nový normál, aj tom, čo je to „desatoro digitálnych zručností“, hovorí Ronald Blaško, výkonný riaditeľ Americkej obchodnej komory AmCham na Slovensku.

V rozhovore sa tiež dozviete

• Čo sú to digitálne zručnosti
• Prečo sú čoraz viac potrebné
• Čo je Desatoro digitálnych zručností
• Ako zabrániť odlivu mozgov do zahraničia
• Prečo si musíme zvyknúť na pracovníkov zo zahraničia

Ako by sme mohli v skratke charakterizovať digitálne zručnosti?

Ide o dosť široký pojem. Každý si pod ním môže predstaviť niečo iné. Ja za seba môžem povedať, že je to schopnosť fungovať v modernom svete. Napríklad komunikovať so štátom, byť schopný nájsť si prácu a pozerať sa na to, či práca, ktorú si človek nájde, má budúcnosť, prípadne či sa kvôli nej bude musieť niečo nové naučiť. Ide o zručnosti, ktoré mi umožnia, aby som bol atraktívny a žiadaný na trhu práce aj v horizonte piatich či desiatich rokov.

Nie je to iba o tom, že dokážem používať mobilný telefón a aplikácie. Je to schopnosť fungovať tak, aby som nemal stres z toho, že mám komunikovať cez nejakú platformu, je to o možnosti pracovať z domu plnohodnotne a zároveň o pocite, že moja práca nie je ľahko nahraditeľná strojom.

Ako sú na tom v oblasti digitálnych zručností Slováci v porovnaní s inými európskymi krajinami?

Tu je potrebné rozlišovať, o ktorej vekovej skupine je reč. Sú ľudia, ktorí sa aktuálne nachádzajú v produktívnom veku, doteraz nemali možnosť pracovať s technológiami, nie sú veľmi zruční a majú nízke mzdy. Potom sú ľudia, ktorí sú zdatní a na trhu sú žiadaní, no žiaľ odchádzajú zo Slovenska. Potom máme mladé ročníky.

Deti v školách môžu byť zručné a povedal by som, že mladšie ročníky nie sú na tom horšie ako porovnateľné ročníky v západnej Európe. Máme problém so seniormi, a to potom súvisí s veľkou témou, ktorá sa už konečne začína na Slovensku riešiť. Čo s generáciou seniorov a ako dokáže fungovať plnohodnotne.

Prečo sú v digitálnych zručnostiach také veľké medzery?

Slováci nie sú zvyknutí na neustále vzdelávanie. Vo svete je trend, že dĺžka pracovnej pozície či čas, s ktorým si vystačíte s nadobudnutými zručnosťami, sa neustále skracuje. Životnosť pracovných pozícií je stále kratšia, a to si vyžaduje adaptabilitu a neustále vzdelávanie. Slováci boli zvyknutí, že im stačila maturita.

Neskôr nastal výrazný nárast počtu vysokoškolákov a po skončení vysokej školy si veľa ľudí povedalo, že má titul a s ním si vystačí celý život. Takto to už ale nefunguje. Principiálny problém Slovákov je, že boli zvyknutí mať jednu prácu celý život. V súčasnosti ich musíme viesť k tomu, že sa musia neustále vzdelávať.