Je tu. 17 mesiacov od dychberúceho videa na výstave E3 v Los Angeles začiatkom júna 2009, keď sa ešte technológia bezovládačového hrania volala Project Natal. Päť mesiacov od tohtoročnej E3, keď sa začala volať pravým menom. V ten istý deň, keď sa na Times Square zastavila doprava, polmiliardová
investícia Microsoftu vstúpila do finále. Bol to deň, keď do skromnej slovenskej domácnosti dorazil toľko očakávaný Kinect. Môžete ho oslovovať menom. Surfovať v menu ako Tom Cruise v Minority Report. A dať si po celom dni v kancelárii takú rozcvičku, že za 20 minút ste zrelí na uterák.
X360, 149 eur a 2,5 metra v obývačke
To sú v podstate tri požiadavky Kinectu. Microsoft štartuje predaj s pomerne vysokou cenovkou – 149 eur je vo svete konzol cena celého handheldu (DS či PSP), viac ako hociktorá periféria Nintenda Wii a takmer cena celého Wii. Tých 149 eur stojí samotný Kinect – konzolu X360 už musíte mať. Inak je pre vás určený priamo bundle konzoly a Kinectu. Za 299 € kúpite model so 4 GB diskom, za 349 € vyšší model (250 GB HDD). Nie je to lacná záležitosť na klasické pomery hier do 60 €. Porovnanie Kinectu s inými doplnkami možno poradí, prečo Microsoft zvolil túto cenu. DJ Hero štartuje niekde na úrovni 90 €, Balance Board pre Wii išla od 109 €, Tony Hawk s doskou sa začal vlani predávať cca za 129 € a celý Rock Band začínal cca na 179 €. Cena 149 eur je teda ešte celkom akceptovateľná, no budem úprimný i mierne kritický – je to dosť aj za futuristickú hračku. Čiastočne ju zmierňuje fakt, že spolu s ňou dostanete prvú hru a do budúcnosti sa ráta s ďalšou funkcionalitou. No pri 149 eurách si Microsoft uplietol na seba malý bič – zákazníci majú pri tejto cene prirodzene vyššie očakávania.
Kiinect sa dodáva v elegantnej škatuli v tvare kvádra. Počas rozbaľovania narazíte na bundlovanú hru Kinect Adventures (tlieskam Microsoftu, že sa nedal zlákať na klasické športy ako Nintendo a Sony ) a starostlivo uloženú kameru. Nie je príliš veľká, ako by sa mohlo zdať z prvých videí – predovšetkým jej hĺbka dosahuje menšie rozmery, takže sa zmestí aj na stojan televízora. Túto voľbu odporúčam – na TV by som Kinect nedával, na to je príliš veľký. Zariadenie obsahuje rôzne snímače, treba ho prepojiť s X360. Ak máte novší Slim model, stačí jediný USB kábel. Pri staršom modeli Xboxu 360 prepájate dva káble – jeden vedie do konzoly, druhý slúži ako sieťový adaptér a zabezpečuje napájanie Kinectu. Tým pádom ste úplne pripravení a Kinect môžete začať používať. Je to záležitosť na 3 minúty, pritom dva a pol vám trvá správne uloženie, aby ste boli dostatočne pyšní s novou súčasťou obývačky.
Kus času zaberie úprava priestoru pre hranie. Kinect vyžaduje cca 1,8 m na hranie jedného hráča a 2,5 m pre hru dvoch. Hráč sa potrebuje od kamery „vzdialiť“, aby korektne fungovala. Napríklad izba so šírkou 3,5 m potrebuje kompromis – obývačkový stôl treba dočasne posunúť, pokiaľ chcete hrať (inak podobný pľac si vyžadovalo aj Nintendo Wii). To platí pre hru jedného hráča – ak majú skákať pred TV viacerí, v tom prípade treba pouvažovať o posunutí Kinectu vzad alebo aj o odprataní gauča inam. Nie nadarmo sa hovorí, že Kinect je určený najmä pre americké rodiny, ktoré majú často veľké domy s obývačkou. Na Slovensku sa v dome určite bez problémov uchytí a v byte si občas žiada kompromis.
Xbox, zhasni!
Aby ste mali správne pripravený Kinect, treba absolvovať malý tutoriál a kalibráciu zariadenia. Je to opäť otázka pár minút a žiadna veda. Najprv si inteligentná kamera pozrie priloženú kalibračnú kartu, potom si rýchlo zistí, čo sa deje v obývačke a premeria si miesto, kde bude pôsobiť. Dokonca sa ozve pár zvukov, ktoré zisťujú akustiku, čo ma prekvapilo. Nasleduje Kinect ID, kde sa rozpoznávajú osoby. Počas neho vás napadne prirodzená otázka – ako sa darí zariadeniu pri rozličnej forme svetla?
Veľmi dobre. Nie je problém hrať pri tlmenom svetle, lampe alebo aj keď je už za oknami šero. Jemný cit Kinectu je v tomto smere dobrou devízou – ešte väčšie prekvapenie prichádza v momente prvého oslovenia. Propagačné videá neklamú – Xbox a množstvo funkcií sa dá odteraz ovládať hlasom. Stačí vždy povedať Xbox a funkciu, ktorú treba vykonať. Osloviť Kinect, dostať sa k inej časti menu či len prejsť k pozeranému filmu. Navyše hlas i video chce Microsoft využiť aj pre inú formu komunikácie, chat medzi dvomi majiteľmi Kinectu, ktorý môže nahradiť vysedávanie pred Skype a nutnosť mať PC. A nezabudnite odkryť svoju tvár – Kinect ju potom vždy spozná a zaradí vás do hrania či systému.
Sleduj moje pohyby
Hoci videochat je fajn a pohyb v menu s novým vizuálom je tiež príťažlivý, v prvom rade tu pôjde o hry a skúšku, ako dokáže Kinect nahradiť ovládač. Počas prvých testovacích dní som sa snažil na ovládač takmer nesiahnuť – iba zapnúť konzolu a potom sa čo najviac venovať ovládaniu cez Kinect. Je to možné, chce to trocha cviku, ale je to zároveň lákavá možnosť a úplne prístupná. Napríklad hry zriedkavo vyžadujú ďalšiu kalibráciu – občas sa v nejakom tutoriálu objaví, ale určite menej ráz ako pri hraní rôznych Wii hier. To je dobrý krok, pretože Kinect stačí raz nastaviť a potom sa môže sama zahrať napríklad aj mama v domácnosti (určite nezmeškajte video Microsoft mamy o Kinecte). Zatiaľ sa realizuje Kinect cez pohyby a hlas – vychytávky typu kreslenie obrazcov na papier a následný scan Kinectom zatiaľ nevyužíva po vzore technologického dema Milo & Kate zatiaľ žiadna hra.
No od prvého testu v auguste sa technológia citeľne vylepšila. Najmä v rýchlosti reakcií v niektorých hrách. Prvých päť hier vydáva priamo Microsoft, na kvalite je cítiť, že autori mali Kinect k dispozícii dostatočne dlhú dobu. Podľa očakávaní sú to hry, ktoré už niektoré iné štúdiá vyskúšali a je jasné, že sú ako stávka na istotu – minihry, športy, zväčša jednoduché párminútovky, pri ktorých sa do akcie má zapojiť viacero hráčov. Ale zároveň je medzi nimi aj jeden úplne novátorský titul.
Dá sa konštatovať, že pre cieľovú skupinu však budú prelomové všetky a pokiaľ nemajú skúsenosti s Wii alebo Move, čaká ich nezabudnuteľná séria zážitkov. Kinect sníma pohyb v priestore – pri jednej osobe ide o výborný prenos, pri dvojici sa už občas namáha a reakcie sú máličko neskoršie, ale stále je všetko hrateľné. A to sa ráta aj s rýchlym naskočením do hry, keď príde pred obraz niekto iný a má chuť hrať. Nehovoriac o tom, že jeden Kinect pokryje všetkých hráčov za jednu (úvodnú) cenu, zatiaľ čo pri Move či Wii bol každému hráčovi dedikovaný jeden ovládačov a hru viacerých hráčov určoval ich počet. Kinect si vystačí sám – a jediná daň pri hre viacerých je potreba väčšieho priestoru. Ruku na srdce, je ľahšie kúpiť ďalší ovládač či posunúť ten mahagónový stolík v obývačke?
Kvintet z Microsoftu
Kinect Adventures je hra pre všetkých. Doslova a do písmena. Tak ako ju Microsoft pribaľuje ku kópii Kinectu, tak má jasný zámer a slušný potenciál. Slúži ako technologické demo a zároveň má niekoľko zaujímavých disciplín pre hráčov. Najobľúbenejšie budú zrejme River Rush, kde sa v bláznivej jazde na rieke snažíte udržať rovnováhu na člne a zbierať predmety vo vzduchu a variácia na Arkanoid, ale s reálnym hráčom, ktorý odráža rôzne veľké lopty. Obe hry využívajú naplno priestor a váš pohyb. Pri odrážaní lôpt si dobre natiahnete končatiny, na člne sa svoju rovnováhu a ešte aj použitie celého tela. Reflex Ridge zase simuluje jazdu vo vozíku, tu si skôr dobre zaskáčete a je to najlepšia hra pre súboj dvoch hráčov. Ostatné disciplíny sú už príliš jednoduché, ale postačujú. Variáciu zabezpečuje väčšie množstvo herných úrovni, takže sa vám hneď nezunujú. Je to vzácna kombinácia dostupnej a zároveň aj klasickej hry – ovládanie funguje po novom, ale herné princípy sú klasické.
Kinect Sports je podľa očakávaní séria športov, ktoré už nechýbajú žiadnemu systému. V tomto smere to má titul ťažké, preto kombinuje hráčom známe a neznáme disciplíny. Futbal je super, pretože núti využívať celé telo – netreba sa síce toľko hýbať ako inde, ale tréning streľby a najmä brankára je dobrá rozcvička. Oceníte aj multiplayer, kde jeden strieľa, druhý chytá – a navyše konečne zapojíte aj nohy. Atletika je našťastie variabilná a je to makačka – najmä šprinty. Volejbal je trošku náročnejší a pohyb v ňom sa náročne prenáša, rovnako aj box. Obe minihry majú dobrý potenciál, no ťažšie ho realizovať, oproti iným nie sú ani takí záživné. Za to bowling je úplne hladký a simulácia hodu je prekvapivo dostatočne autentická a rýchlo sa naučíte strieľať aj strike. Stolný tenis je na jednej strane fajn, pokiaľ ho beriete ako trvanlivú disciplínu – ale tie fintičky ako backhend či falše z Move sa tu nedajú skúšať.
Kinect Joy Ride zaznamenal oproti prvému testu slušné zlepšenie, ale jeho koncept i spracovanie sú stále v konkurencii skôr slabšie. Na jednej strane máte dobrý koncept (preteky i snahu simulovať jazdu cez virtuálny volant) i celkom dobré spracovane, no na druhej vám stále niečo nesedí. Pri Joy Ride je to azda snaha mať stále vystreté ruky, točiť ich do strán – no nie je to až taká chuťovka. Navyše, mám stále dojem, že niekedy hra pohyb zaznamená, no neskoršie ho premietne do akcie.
Kinectimals sú najväčším prekvapením. Mnohí od nich čakali milý simulátor starania sa o zvieratko, v skutočnosti sú kombináciou viacerých hier a deti ju budú milovať (a možno aj vy za jej variabilitu). Hra sa odohráva na ostrove, kde vás uvedie milá víla a čakajú vás rôzne možnosti. Na jednej strane je zvieratko, s ktorým sa hráte, učíte ho rôzne triky a imitovať pohyby. Na druhej strane široká paleta minihier – môžete pretekať, hrať volejbal, hádzať tenisové loptičky do žabích papúľ (prekvapivo veľmi zábavná disciplína), vyskúšate aj trošku futbalu, skrátka ultimátny mix za jednu cenu.
A potom je tu Dance Central, očakávaná hra, ktorá má definovať Kinect. Tanečná hra od tvorcov Rock Band je objektívne kvalitatívne najlepšou hrou pre staršie publikum. Zatiaľ čo štvoricu hier majú hrať skôr deti či celé rodiny, Dance Central je pravá párty hra a navyše vás chce naučiť tancovať. Niekoľko desiatok skladieb zabezpečuje dostatočnú pestrosť a vyžaduje od vás dostatočné množstvo pohybov. Autori sa zamerali primárne na hru jedného alebo dvoch striedajúcich sa hráčov. Každá skladba má tri stupne obtiažnosti – prvý je k dispozícii okamžite, ďalšie dva si musíte zaslúžiť. Samotné tancovanie je pomerne presné a najmä náročné. Štvorminútový videoklip strieda desiatky rozličných pohybov a hoci sa viaceré postupne opakujú, prvé tanečné sóla vašu pozornosť i schopnosti na parkete riadne vyskúšajú. Autori pritom do hry zahrnuli výborný systém učenia sa s hlásateľom, ktorý kontroluje váš pohyb. Čím lepšie kroky, tým bohatšie variácie a lepšiu rýchlosť si možno dopriať. Dance Central je skutočne úplne odlišná tanečná hra a v súčasnosti určite najpresnejšia a najlepšia.
Kinect – verdikt
Má Kinect zmysel a napĺňa očakávania? Do veľkej miery áno. Je to elegantné technologické riešenie, ktoré má svoje požiadavky (cenu, priestor), no prináša skutočne nové zážitky pre nových hráčov, celé rodiny či veteránov. Systém rozpoznávania tváre, hlasov a vašej gestikulácie je veľmi dobrý, občas si Kinect uzurpuje máličko dlhší čas na reakciu, ale zvyknete si na seba veľmi rýchlo. Základná premisa urobiť z vás ovládač funguje naplno – v menu Xboxu, v menu hry i v hrách a poteší každého hráča. Pre príležitostných hráčov a masový trh pôjde o peknú novinku – ak nemali možnosť vyskúšať Move alebo Wii, bude to pre nich úplná herná revolúcia. Pre tých ostatných je to výrazný krok vpred, treba uznať, že niektoré hry sú inovatívne ako Dance Central, kde sa nielen hýbe celé telo, ale aj jednotlivé časti. Kinect síce nerozozná úplne pididetaily ako malý pohyb ukazováku dva metre od kamery, no ten od vás nežiada žiadna hra či časť menu.
Úvodná päťka hier od Microsoftu napĺňa nemalé očakávania – Dance Central je skvelý, Kinectimals prekvapia množstvom obsahu, Kinect Adventures sú milou vstupnou hrou a Kinect Sports sú celkom zábavné, najmä pre tých, čo ešte podobné športy neskúšali. A Kinect Joy Ride bude baviť chlapcov a tých, ktorí už s hrami žijú dlhší čas vďaka svojmu zameraniu na akčné preteky – noví hráči si naň budú musieť dlhšie zvykať.
Na Kinect si budete chvíľku zvykať – zoznámite sa okamžite, ale celkovú zmenu si budete pri X360 i hrách uvedomovať trošku dlhšie. Ale miera intuície je dostatočne vysoká, aby si ho zadovážili úplne noví hráči alebo aj tí existujúci a dostali nové zážitky. Nie je to lacná záležitosť, ale začiatok je sľubný a ak Microsoft i ďalší výrobcovia budú vyvíjať ďalšie hry, bude z neho regulárna periféria na trhu. To, či sa to chlapcom z Redmondu podarí, je otázne. Treba im držať palce a dúfať, že z toho nevznikne iba ďalší doplnok, akých k Wii vyšlo niekoľko a do roka zhasli. Kinect má väčší potenciál, určite ho bude chcieť prepracovať a pri fitnes či tanečných hrách dokáže veľa. I keď stále ostáva otvorená otázka, či pohybové alebo hybridné hranie (v kombinácii s gamepadom) presadí aj do tradičných hier či ostane len pri príležitostnom hraní. Uvidíme – sám som zvedavý, koľko hodín s Kinectom budem tráviť aj o šesť či dvanásť mesiacov.