ITAS rozdelil návrhy pre vládu do troch oblastí. Prvou je vzdelávanie, druhou hospodárska politika a rast konkurencieschopnosti, treťou informačná spoločnosť.

Pokiaľ ide o vzdelávanie, ITAS chce, aby vláda upravila systém financovania vysokých škôl. Konkrétne tak, že zavedie diferencovaný príspevok pre tie fakulty, ktoré pripravujú najviac absolventov pre potreby praxe. Využívať má na to merateľné ukazovatele, ako je podiel absolventov, ktorí si našli prácu v študovanom odbore alebo výška ich priemerných platov.

Nedostatok ľudí pre IT profesie je dlhodobý problém aj veľká výzva do budúcnosti. „Dopyt po zamestnancoch v IKT (informačných a komunikačných technológiách) až štyrikrát prevyšuje ponuku. IKT tak v podstate nepozná pojem nezamestnanosť,“ uviedol vlani v októbri na podujatí IT Summit organizovanom IT Asociáciou Radovan Ďurana zo spoločnosti INESS Consult.

A nejde len o samotných ítečkárov. Podľa prognóz Európskej komisie si v digitálnej ekonomike bude 90 percent nových pracovných pozícií vyžadovať IT znalosti.

Pri skôr či neskôr nevyhnutnej digitálnej transformácii (smart industry) bude množstvo firiem a podnikov potrebovať ľudí s informatickou, robotickou a automatizačnou špecializáciou. Vláda by preto podľa ITAS-u mala vytvoriť „predpoklady na dostatočné zásobenie pracovného trhu kvalifikovanými odborníkmi“.

To sa dá podľa asociácie dosiahnuť nielen ich prípravou na vysokých a stredných školách, ale aj rekvalifikačnými programami organizovanými v kooperácii s profesijnými združeniami a akademickou sférou.

Z balíka návrhov pre rozvoj informačnej spoločnosti zdôrazňuje ITAS reformu verejnej správy. Informačné a komunikačné technológie majú podľa asociácie slúžiť ako podporný nástroj na jej uskutočnenie. Výsledkom majú byť na verejnosť orientované elektronické služby štátu, minimalizácia osobných návštev na úradoch a dôsledné využívanie princípu „jedenkrát a dosť“.

Chabé výsledky za miliardu

Tieto očakávania znejú povedome - hovorilo sa o nich už v cieľoch informatizácie, ktorú v uplynulých rokoch realizovala vláda Roberta Fica (a krátko aj vláda Ivety Radičovej). Hoci sa na ňu minuli nemalé prostriedky (jedna miliarda eur z eurofondového Operačného programu Informatizácia spoločnosti), výsledky sú - diplomaticky povedané - chabé.

Plánované nové e-služby často ešte stále nenabehli alebo fungujú v obmedzenom režime, sú používateľsky neprívetivé a neintuitívne. Pokiaľ ide o princíp jedenkrát a dosť - že úrad nemá od občana alebo firmy vyžadovať údaj, ktorý si môže nájsť v štátnych IT databázach - ľudia stále robia úradníkom poštárov. Časť kritiky padá aj na dodávateľov - IT firmy, ktoré multimiliónové projekty realizovali.

Ako jeden z hlavných problémov informatizácie označil šéf ITAS-u Mário Lelovský v rozhovore pre TREND nedokončenú reformu verejnej správy: „Najprv sa mali optimalizovať procesy medzi občanom a inštitúciou a medzi inštitúciami navzájom. Niečo sa zrealizovalo, ale nie všetko. A tak sa informatizovali nezreformované a neefektívne procesy. Výsledok je, že fungujú rovnako neefektívne, len oveľa rýchlejšie a ešte to aj niečo stálo.“

Ďalšie návrhy ITAS-u pre novú vládu v oblasti informačnej spoločnosti:

  • znižovanie prevádzkových nákladov na IT rozširovaním vládneho cloudu (uplatňovanie princípu cloud-only),
  • väčšie možnosti pre online nákup a predaj tovarov a služieb v EÚ,
  • sprístupňovanie štátom vytváraných informácií formou otvorených a zlinkovaných dát - pomôže vytvoriť data-driven economy,
  • pokrytie bielych miest širokopásmovým internetom, jednoduchšie podmienky pre investovanie do sietí novej generácie aj pre husto osídlené oblasti

Zverejnené programové priority novej vlády sa podľa M. Lelovského v ekonomickej oblasti zameriavajú na výdavkové položky štátneho rozpočtu. Myslí si, že zatiaľ vôbec neriešia ekonomiku ako takú: „Čiže ako sa má zlepšiť podnikateľské prostredie, zabezpečiť hospodársky rast alebo podporovať výskum a vývoj, ktoré nám môžu v spolupráci so zvyšovaním kvalifikácie pracovnej sily garantovať konkurencieschopnosť.“

V oblasti vzdelávania chýba prezidentovi IT Asociácie aspoň principiálne naznačenie, akými zmenami by školstvo malo prejsť. Obdobne v oblasti sociálnych vecí márne hľadá rekvalifikáciu nezamestnaných a prípravu na štvrtú priemyselnú revolúciu.

„Nové trendy v priemyselnej výrobe, ktorá je ťahúňom slovenskej ekonomiky, v prioritách chýbajú, vlastne ako aj celý priemysel a služby. Z oblasti digitálnej ekonomiky alebo informatizácie je tu len jediná zmienka, a to o e-Healthe a jeho aplikácii. To vítame, ale je to veľmi málo,“ uviedol pre TREND.sk.