Aké trendy budú nasledovať? Porozprávali sme sa o tom s dvoma odborníkmi – Petrom Hečkom, senior IT špecialistom v spoločnosti Slovanet, a Jozefom Pivarníkom, špecialistom inovácií a individuálnych riešení.

Čo všetko zmenilo používanie cloudu počas pandémie?

PH: Cloud sa zmenil predovšetkým vo vnímaní zákazníkov. Viac si uvedomujú, že služby hostované v cloude sú lepšie chránené. Všetko zabezpečujú profesionáli v datacentrách, ktoré spĺňajú najvyššie požiadavky a nie sú negatívne zasiahnuté komplikáciami okolo covidu. Provideri majú dostatočne zabezpečené technológie, ľudské zdroje a profesionálov, takže všetko funguje transparentne a bez zaváhania, čím sa zákazníci môžu viac sústrediť na core biznis.

JP: Do popredia sa dostali služby typu SaaS ako napríklad kancelárske balíčky (Office 365) alebo nástroje na kolaboráciu a komunikáciu (MS Teams, Zoom). Skokové zvýšenie spotreby cloudových služieb spôsobilo hlavne na začiatku pandémie výkonnostné problémy nejednému poskytovateľovi. Čitatelia si možno spomenú na nemožnosť pripojenia do teamsových roomov alebo zníženú kvalitu hovorov. Veľkí cloudoví hráči na túto skutočnosť promptne zareagovali a zvýšili svoje kapacity podľa požiadaviek trhu. Presun zamestnancov z kancelárii do domácností však ukázal iný problém pri konzumácii cloudových služieb – a to nedostatočné kapacity pripojenia domácností k internetu. Do „domácej kancelárie“ sa totiž nepresunuli len obaja rodičia, ale aj ich deti, ktoré majú takisto požiadavky na pripojenie do cloudu kvôli výučbe na diaľku. Používatelia si začínajú uvedomovať, že internetové prípojky, ktoré im za bežných okolností stačili, počas pandémie už jednoducho nestíhajú, a tak sa (tam, kde to je možné) v mnohých prípadoch realizujú migrácie na rýchlejšie technológie pripojenia a vyššie programy.

Ak by ste mali pomenovať tri trendy, ktoré sú v oblasti cloudu a práce na diaľku typické pre najbližšie obdobie, ktoré to sú?

JP: 1. Budovanie virtuálnych privátnych sietí a ich pripájanie do cloudu. VPN siete nie sú na trhu operátorov novinkou, no až počas pandémie mnoho hlavne malých a stredných podnikov začína pociťovať ich potrebu.

2. Bezpečnosť pripojenia do cloudu. Presun zamestnancov do domácich kancelárií okrem iného znamená presun citlivých dát zo zabezpečenej vnútrofiremnej siete do neznámeho a nezabezpečeného prostredia domácností. Toto riziko si uvedomujú hlavne firmy, pre ktoré únik citlivých dát môže znamenať legálne a finančné sankcie.

3. Rozširovanie vysokorýchlostného pripojenia do internetu. Dá sa predpokladať, že po skončení pandémie sa značná časť zamestnancov už do svojich kancelárií nevráti. Aj zamestnávatelia si začínajú uvedomovať výhody práce na diaľku. Preto si myslím, že trend načrtnutý v predchádzajúcej otázke bude pokračovať. V poslednom čase sa začína čoraz častejšie skloňovať termín „edge computing“. Myšlienkou je presun výpočtových prostriedkov bližšie k používateľom.

Mení nejako strojové učenie a umelá inteligencia pravidlá hry aj vo vašom odvetví?

PH: Naša cloudová infraštruktúra je monitorovaná systémami využívajúcimi AI spôsob, aby sme reagovali proaktívne, nie postaktívne. Ale jedna vec sa nezmenila. Ani AI neznížila potrebu obnovy dát, a preto netreba podceňovať osvedčené technológie ako zálohovanie, ktoré umožňuje 100-percentnú obnovu.

JP: Strojové učenie a umelá inteligencia sú tu s nami minimálne od 90. rokov, ale stále nie sú na takej úrovni, aby boli schopné zmeniť pravidlá hry. Algoritmy AI/ML sa začínajú rozširovať takmer do všetkých odvetví vrátane cloudu, hoci ich možnosti sú stále veľmi obmedzené. Predstavujú skôr nástroj ako nejaký svätý grál, ktorý vyrieši všetky problémy. Na druhej strane treba povedať, že úlohy, pre ktoré boli AI/ML vyvinuté (rozpoznávanie vzorov, predikcia trendov, plánovanie kapacít...) riešia veľmi dobre. Objavujú sa však aj predikcie, že umelá inteligencia úplne nahradí prácu ľudí, na čo treba jedným dychom odpovedať, že od toho sme ešte skutočne veľmi ďaleko.