Termín selfitída sa objavil už v roku 2014, aby opísal obsesívnu potrebu robiť si selfie, ale vedci ho doložili až teraz.
Výskumníci z britskej Nottingham Trent University (NTU) a z indickej školy manažmentu TSM definovali šesť motivačných faktorov, s pomocou ktorých zostavili „stupnicu správania sa pri selfitíde“. Tá má pomôcť s posúdením, ako ťažko je človek týmto stavom zasiahnutý.
K vytvoreniu stupnice od jednej do 100 vedci využili prieskum, ktorý vykonali v rámci 200-člennej skupiny ľudí v Indii. India bola zvolená, pretože má najvyšší počet používateľov Facebooku a tiež najvyšší počet úmrtí pri snahe zaobstarať si selfie na nebezpečnom mieste v snahe pritiahnuť k sebe pozornosť.
„Pred niekoľkými rokmi sa v médiách objavovali články, ktoré tvrdili, že by Americký psychiatrický zväz mal selfitídu klasifikovať ako psychickú poruchu,“ hovorí doktor Mark Griffiths, profesor behaviorálnych závislostí z NTU.
„Síce sa ukázalo, že tie správy nie sú pravdivé, ale to neznamená, že samotná selfitída neexistuje. My sme teraz potvrdili jej existenciu a vypracovali sme prvú behaviorálnu stupnicu selfitídy, aby sme tento stav dokázali posúdiť,“ dodal.
Tí, ktorí trpia selfitídou, sa podľa zistení vedcov zvyčajne snažia posilniť vlastnú sebadôveru. Usilujú o získanie pozornosti, chcú si zlepšiť náladu, vytvoriť spomienky, potvrdiť svoje miesto v určitej sociálnej skupine a byť spoločensky konkurencieschopní.
