Vírusy a iné škodlivé počítačové programy už dávno nepíšu len študenti či slávychtiví jednotlivci, ktorí sa chcú zviditeľniť. Najnebezpečnejšie infiltrácie sú dnes výsledkom práce profesionálnych autorov. Na svojich výtvoroch chcú zarobiť.
Odhaduje sa, že počítačová kriminalita má už väčší objem ako obchod s drogami. Používatelia majú o svoje dáta oprávnený strach a chcú ich chrániť. Na pomoc im prichádzajú spoločnosti vytvárajúce bezpečnostný softvér. Ponúkajú čo najjednoduchšie riešenia, ale aj softvér, ktorý priamo s bezpečnosťou nesúvisí.
Šesť z desiatich
Pre používateľov internetu už nie sú najväčšou hrozbou klasické počítačové vírusy napádajúce rôzne programy. Oveľa viac sa musia obávať škodlivého softvéru označovaného ako adware a spyware či rôznych druhov trójskych koní.
Pod pojmom adware sa skrývajú programy na zobrazovanie reklamy dodávané s bezplatným softvérom, napríklad na výmenu súborov či prehrávanie digitálneho videa. Tieto reklamné nástroje môžu získavať z počítača používateľa rôzne údaje ako krajinu pôvodu. Prípadne monitorujú navštívené webstránky.
To, čo je pre adware nástrojom na ponúkanie adresnejšej reklamy, je pre spyware hlavnou činnosťou. Sleduje používateľa, odchytáva heslá a rôzne iné dáta. Tvorcovia spywaru sa potom môžu dostať aj k informáciám, ako sú čísla bankových účtov a prístupové heslá k nim. Používatelia o takýchto programoch, samozrejme, obvykle nevedia.
Podľa minuloročného prieskumu spoločnosti America On Line a organizácie National Cyber Security Alliance si na základe vysvetlenia pojmov adware a spyware 46 percent amerických respondentov myslelo, že na svojom počítači takýto program má. Detailná analýza však ukázala, že v skutočnosti sa spyware a adware nachádza na šiestich z desiatich počítačov.
Na porovnanie, vírusy sa našli len u 12 percent respondentov. Pozitívne bolo, že počet počítačov nakazených špiónskymi programami klesol oproti roku 2004 o dvadsať percentuálnych bodov.
Domácnosti i firmy
V tomto roku spyware opäť nabral obrátky. Podľa spoločnosti Webroot Software, výrobcu programov na odstránenie a detekciu špiónskych programov, bolo v druhom tohtoročnom kvartáli takýmito programami nakazených takmer 90 percent domácich počítačov. Na každom PC bolo pritom priemerne tridsať infiltrácií.
„Pred necelým rokom mnoho expertov na internetovú bezpečnosť tvrdilo, že spyware je na ústupe,“ komentuje výkonný riaditeľ Webrootu David Moll. Podľa neho však špiónske programy vznikajú s finančnou motiváciou: „Kým sa bude dať ukradnúť nejaký dolár, kybernetickí podvodníci urobia všetko možné, aby ho ukradli.“
Webroot Software tvrdí, že proti spywaru nie sú imúnne ani firmy, hoci zhruba sedem z desiatich spoločností používa nejakú ochranu proti špiónskym programom.
Na získanie hesiel či údajov o bankových účtoch niekedy špiónske programy ani netreba. Kybernetickí podvodníci sa snažia získať citlivé informácie aj prostredníctvom falošných e-mailov (phishing), ktoré sa podobajú na elektronickú poštu od bánk alebo iných firiem.
Pomocou špeciálnych programov môžu tiež používateľa presmerovať na falošné stránky (pharming), ktoré sú veľmi podobné tým originálnym. Prieskum National Cyber Security Alliance ukázal, že podvodné e-maily už aspoň raz dostali šiesti z desiatich respondentov prieskumu.
Nedostatočne chránený počítač sa môže stať takisto obeťou trójskych koní, škodlivých kódov skrytých v navonok neškodnom programe. Ich tvorcovia tak môžu riadiť napadnuté počítače na diaľku a spájať ich do sietí. Tie potom využívajú na rozosielanie spamov, zahltenie serverov či šírenie ďalších druhov infiltrácií.
„Ak má niekto k dispozícii cudzí počítač, možnosti sú neobmedzené. Závisí to už len od fantázie tvorcov škodlivých kódov,“ hovorí technický riaditeľ slovenskej antivírusovej firmy Eset Miroslav Trnka.
Dobré vyhliadky
Špiónsky softvér a ďalšie hrozby šíriace sa internetom prinášajú bezpečnostným spoločnostiam nové obchodné príležitosti. Celosvetové tržby za softvér, ktorý zabezpečuje počítať proti napadnutiu, sa podľa septembrovej správy agentúry Gartner v minulom roku medziročne zvýšili o 15 percent a dosiahli 7,4 miliardy dolárov. Predaj antivírusového softvéru sa na celkových tržbách podieľal viac ako polovicou.
Okrem antivírusov vyhľadávali zákazníci tiež funkcie na blokovanie špiónskych programov, podozrivého správania a rôzne typy firewallov. Priemerne si preto kúpili štyri a viac samostatných produktov, tvrdí hlavná analytička Gartneru Nicole Latimer-Livingstonová.
Z krátkodobého pohľadu bude dopyt po antivírusoch aj naďalej rásť dvojciferným tempom. Trh pre samostatné antivírusové a protišpiónske produkty pre podniky a spotrebiteľov sa však postupne začne zmenšovať. „Rastie totiž obľúbenosť komplexných bezpečnostných produktov,“ mieni analytička.
Všetko v jednom...
Firmy vytvárajúce bezpečnostný softvér si tento trend uvedomujú. Do svojich produktov sa snažia integrovať čo najviac technológií na boj so škodlivými kódmi. Najkomplexnejšie riešenia obvykle vo svojom názve majú označenie internet security.
Spájajú klasický antivírusový program s firewallom a funkciami, ktoré používateľa ochránia pred špiónskymi programami, pred nevyžiadanou poštou, podvodnými e-mailami či obsahujú rodičovskú zámku.
„Bežný používateľ chce mať čo najmenej práce. Chce nainštalovať bezpečnostný softvér a potom jednoducho stlačiť tlačidlo Skontroluj a zbaviť sa všetkých druhov škodlivých kódov,“ vysvetľuje riaditeľ spoločnosti Cígler Software Dušan Peško.
Za pohodlie si treba, samozrejme, priplatiť. Šetrnejším spotrebiteľom ponúkajú firmy aj lacnejšie riešenia. Samostatne sa dá zakúpiť antivírusový program, firewall, ale aj protišpiónsky softvér. Dostupný je aj bezplatný softvér, pri ktorom firmy obvykle neposkytujú technickú podporu.
Česká spoločnosť Grisoft ponúka napríklad zadarmo verziu svojho antivírusoveho programu AVG. No používateľ sa musí uspokojiť s pomalšími aktualizáciami. Niektoré skúšobné verzie sa zase po vypršaní tridsaťdňovej lehoty dajú opätovne nainštalovať.
Dostupné sú aj bezplatné firewally či antispywarové programy, napríklad Ad-Aware SE Personal švédskej spoločnosti Lavasoft. Na rozdiel od platených verzií nepretržite neprehľadáva pamäť počítača, takže okamžite neupozorní na inváziu nového spyware.
Zostavovanie vlastného bezpečnostného balíka času vyžaduje viac času aj opatrnosti. Niektoré programy môžu obsahovať nástroje, pred ktorými majú používateľov chrániť. Jedným z takých bol program SkyBan, ktorý sám rozširoval adware.
Okrem nárastu počtu počítačových hrozieb sa výrobcovia bezpečnostného softvéru musia vyrovnať s rýchlejším rozširovaním škodlivých kódov. Kým v roku 2001 trvalo nebezpečným kódom rozšírenie po svete tri dni, o tri roky neskôr sa čas skrátil na tri minúty.
Firmy na to odpovedajú zlepšovaním metód na detekovanie zatiaľ neznámych hrozieb, nepretržitou technickou podporou a častejšími či automatickými aktualizáciami bezpečnostného softvéru.
… a ešte viac
Výrobcovia bezpečnostného softvéru neostávajú len pri ochrane pred infiltráciami. Do svojich produktov pridávajú softvér na správu počítača. Prvým, kto takýto balík uviedol na trh, bol softvérový gigant Microsoft.
Svoju službu pod názvom Windows Live OneCare začal americkým zákazníkom ponúkať koncom mája tohto roku. „Veríme, že vytvárame novú kategóriu. Už nejde o bezpečnosť, ale o komplexnú starostlivosť o počítač,“ povedal pri príležitosti uvedenia služby na trh jej manažér Dennis Bonsall.
Za päťdesiat dolárov získajú zákazníci ochranu pred vírusmi, špiónskymi programami a firewall pre tri počítače. OneCare tiež zabezpečí pravidelnú defragmentáciu, čistenie pevného disku a zálohovanie dát. Dvanásť mesiacov od spustenia služby by mala byť k dispozícii i zákazníkom mimo USA.
Na krok Microsoftu sa konkurenti pripravili. Spoločnosť McAfee predáva takýto balík vrátane nástrojov na ochranu pri používaní bezdrôtového pripojenia pod názvom Total Protection za 60 libier na rok. Symantec chce konkurenčný softvér s názvom Norton 360 uviesť na trh začiatkom budúceho roku.
Ilustračné foto – Profimedia.cz
