V USA už tretí rok platí pravidlo cloud first. Hovorí, že všetky vládne agentúry musia pri obstarávaní akéhokoľvek IT systému zvážiť prioritne možnosť umiestnenia v cloude. Až keď takáto alternatíva neexistuje, môžu ho zakúpiť a nasadiť tradičným spôsobom.
Do virtualizovaných dátových centier majú smerovať aj existujúce systémy. Plán je, že do dvoch rokov v cloude pobeží štvrtina dôležitých aplikácií americkej verejnej správy. Do piatich rokov to má byť 44 percent. Federálna vláda tým chce ušetriť štvrtinu z 80 miliárd dolárov, ktoré každoročne na IT míňa.
Na Slovensku vlani rezort financií a IT Asociácia Slovenska vytvorili pracovnú skupinu, ktorá má pripraviť pravidlá a štandardy tak, aby v najbližších rokoch väčšina nových verejných IT projektov bola realizovaná v cloude. Zástupca asociácie v komisii Peter Weber vysvetľuje, prečo je government cloud nevyhnutný, ako by mohol vyzerať a aké prekážky mu stoja v ceste.
Ako by mali vyzerať IT systémy verenej správy do konca dekády?
Mali by sa prestať budovať rezortné veže, kedy si každý stavia vlastnú infraštruktúru a všetky vrstvy až po aplikácie. Namiesto toho by mala existovať spoločná infraštruktúra, čiže dátové centrá verejnej správy, ktoré budú platformovo neutrálne a ktoré budú poskytovať infraštruktúrne služby verejným organizáciám.
Nad tým nech si jednotlivé úrady prevádzkujú svoje agendové aplikácie ako službu, alebo nech využívajú spoločné aplikácie. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že sa takýmto spôsobom dajú ušetriť desiatky percent vstupných aj prevádzkových nákladov.
Ako sa dá k takémuto stavu dopracovať?
V prvej fáze sa v pracovnej skupine snažíme dosiahnuť, aby systémy, ktoré sa obstarávajú v rámci súčasného Operačného programu Informatizácia spoločnosti, boli na cloud pripravené. Čiže aby všetko čo sa obstaráva, bolo pripravené na ľahkú „cloudovateľnosť“.
Druhý cieľ je pripraviť do konca tohto roku štandardy, ktoré majú spĺňať IT systémy verejnej správy budované a prevádzkované na báze government cloudu. Cieľ je, aby bolo všetko pripravené pre kľúčové programové obdobie rokov 2014 až 2020, lebo rovnako ako v ostatných rokoch, aj v tomto čase bude väčšina prostriedkov, ktoré pôjdu na informatizáciu, z eurofondov.
Ako sa dajú prinútiť jednotlivé rezorty k tomu, čo sa doteraz nikomu nepodarilo – aby sa sčasti vzdali svojich kompetencií a rozpočtov a aby namiesto vlastnej infraštruktúry používali IT zdroje na diaľku?
Po prvé, tlak bude vyvíjaný aj centrálne z Bruselu, keďže únia formuluje stratégiu pre cloud. A po druhé, dnes sa v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS) investuje, alebo sa mala preinvestovať jedna miliarda eur. Údržba a prevádzka len týchto systémov, keď budem veľmi skromný, bude každoročne stáť minimálne 10 percent z investičných nákladov.
Ak majú byť informačné systémy udržiavané aspoň povinných päť rokov – a ak majú zmysel, mali by fungovať aj dlhšie – potom vznikajú pre štátny rozpočet pomerne veľké záväzky v sume 100 až 200 miliónov eur ročne. Každý rezort bude musieť viac rozmýšľať, ako minie peniaze. Ak ušetríte 30 percent z investičných a prevádzkových nákladov, ako ukazujú príklady zo sveta, bude to motor zmeny.
Bude to stačiť na prekonanie pravdepodobnej nechuti jednotlivých úradov vzdať sa peňazí a zredukovať IT oddelenia?
Každá zmena potrebuje okrem motivácií aj silného sponzora. Za kľúčové považujem, že myšlienku si osvojil štátny tajomník na rezorte financií Peter Pellegrini, ktorý zároveň zastáva na Slovensku funkciu digitálneho lídra, čiže zodpovedá za rozvoj informatizácie a napĺňanie cieľov celoeurópskej digitálnej agendy z Bruselu. Government cloud je jednou z priorít jeho agendy.
S akými námietkami kritikov počítate?
Vo všeobecnosti sa pri téme cloud často objavujú pochybnosti o bezpečnosti, ale tie dnes nie sú pre takzvané privátne cloudy opodstatnené. Okrem toho bude treba prekonať nedôveru šéfov IT v tom, že ak mali doteraz nejaký systém u seba, zodpovedali za jeho dostupnosť a mali vo svojich rukách všetky prostriedky na zabezpečenie prevádzky.
Ak sa budú spoliehať na cloudovú službu, tá musí byť garantovaná a šéf IT musí mať istotu, že ju dostane. No to je samozrejme to isté, akoby pochybovali o tom či im operátor poskytne telekomunikačné služby s dohodnutou dostupnosťou, priepustnosťou a spoľahlivosťou.
Mal by si štát vybudovať vlastné datacentrá, alebo využiť existujúce kapacity?
Má viacero možností. Prvou je mať vlastné dátové centrá. Pri rozširovaní kapacít sa dajú prenajať aj existujúce komerčné priestory, povedzme polovica poschodia datacentra, či je de facto privátny priestor. Tretia možnosť je využiť verejný cloud. Čo bude najvýhodnejšie ukážu prepočty.
Ktorú cestu považujete za najpravdepodobnejšiu?
Myslím, že najbezpečnejšou cestou bude budovanie government cloudu ako privátneho cloudu na báze vybraných datacentier štátu, respektíve samosprávy, ktoré fungujú ako jeden virtuálny ekosystém poskytujúci cloudové služby. Nikto nehovorí o vybudovaní jediného mamutieho dátového centra. Pri cloudových službách, ktoré nie sú kritické, počítame s možnosťou rozšírenia na hybridný cloud.
Ďalším krokom v budúcnosti bude zavedenie takzvaného cloud burstingu. Znamená to, že ak by government cloud vo výnimočných prípadoch narazil na kapacitný strop, dajú sa na určitú dobu využiť kapacity zmluvne zabezpečeného dátového centra. Prinieslo by to úsporu, lebo nebude treba dimenzovať celkovú výkonnostnú a prevádzkovú kapacitu na výkonnostný strop.
Keď americká vláda prišla so stratégiou prechodu do cloudu, prikázala IT šéfom úradov, že musia do poldruha roka presunúť do cloudu tri z existujúcich IT služieb. Odporučili by ste takýto postup aj na Slovensku?
Amerika je bohatšia a nemá žiaden eurofondový rámec 2014 až 2020, ktorý my máme a mali by sme počas neho realizovať medzi inými aj IT projekty. Keďže nové programové obdobie je predo dvermi, nepôjdeme touto cestou. Ak by sme boli od toho obdobia vzdialení tri roky, potom by som po niečom takom volal. Aby sme si to vyskúšali a narušili zakorenené povedomie a zvyky.
Ale tento rok musíme najprv pripraviť stratégiu zavedenia government cloudu a zodpovedajúce štandardy. Ak sa nám to podarí, od budúceho roku by už mala bežať implementácia informačných systémov verejnej správy podľa novej stratégie. To znamená, že ani nemáme časový priestor na žiadne medzikroky.
Foto na titulke a v článku - ITAS
