Táto koncepcia má aj svoj vlastný názov, volá sa „internet vecí“ a funguje na princípe prenosu dát z fyzických objektov do ďalších pripojených zariadení. Na vidieku vo Walese vedci pracujú na tvorení „internetu oviec“, ktorý by fungoval na podobnom princípe. 

„Väčšina práce na internete vecí sa deje v mestách,“ povedal počítačový vedec profesor Gordon Blair z Univerzity v Lancastri pre CNN. „Ale myslím, že sme úplne unikátni v snažení dostať tento koncept do viac vidieckeho prostredia.“

Nie rozmar, ale ochrana prírody

„Internet oviec je o zachytení pohybu oviec, ktorý nám môže veľa napovedať o prírode a o jej závislostiach, príčinách a dôsledkoch,“ dopĺňa. Ovce s digitálnymi obojkami by tvorili senzorické siete a prenášali by tak signál jedna na druhú. To by umožnilo ľuďom lacno sledovať poľnohospodárske prevádzky, stáda zvierat, rovnako ako znečistenie alebo záplavy.

Pomocou obojkov môžu poľnohospodári pozorovať pohyb oviec a zároveň predikovať dôvody ich správania „Táto technológia je obrovským krokom pre poľnohospodárstvo,“ cituje G. Blaira The Atlantic. „Môže vám dávať veľmi presné informácie o tom, kedy máte aplikovať pesticídy a zároveň vám pomáha sledovať stav rastlín."

Farmárom by technológia umožnila sledovať svoje stáda na diaľku. Ochrancovia životného prostredia by mohli lacno študovať vzduch alebo znečistenie vôd v dlhodobom horizonte.

Pomocou senzorov, nainštalovaných pri riekach, by ovce mohli prenášať dáta o stave rieky, a tak varovať pred povodňami alebo suchom. Rovnako by mohli transferovať dáta aj z iných výskumných staníc.

Projekt sa stále vyvíja

Štúdia, ktorá hľadá spôsoby, ako využiť internet vecí na vidieku, bola už podporená 170-tisícmi libier (232-tisíc eur). Financuje ju vláda, Centrum pre ekológiu a hydrológiu Britskej geologickej služby a Bangorská Univerzita.

„Sme ešte len na ceste, ale prínos, ktorý môže mať projekt v nasledujúcich desiatich až pätnástich rokov k poľnohospodárstvu, je obrovský," konštatuje farmár Gareth Wyn Jones pre CNN.

Koncept narazil na prvú prekážkou, a tou je adekvátne označenie oviec senzormi. Celá jednotka by nemala byť väčšia ako balíček cigariet, no problém je hlavne s jej umiestnením. Spomínané digitálne obojky môžu zvieratá znervózňovať. „Hľadáme niečo, čo ovciam nebude nijako škodiť,“ dopĺňa G. Blair.

I keď štúdia je obmedzená na ovčie stáda, vedci nevidia dôvod, prečo by nemohla byť v budúcnosti rozšírená aj na ďalšie hospodárske zvieratá. Napríklad kravy.

Ovce nie sú dobré hot spoty

Hlavný cieľ tohto konceptu bol podľa CNN najskôr zle pochopený a veľa ľudí si myslelo, že by ovce mali vysielať Wi-Fi signál, aby zlepšili internetové pokrytie vo vidieckych oblastiach. Profesor G. Blair však oponuje, že toto nebol úmysel ich výskumu. V prvom rade by malo ísť o zbieranie dát prostredníctvom stáda.

Vedci pochybujú, že práve zvieratá ako ovce by mohli byť dobrým zdrojom bezdrôtového pripojenia. Aby zvieratá dokázali byť efektívne Wi-Fi uzly, musia byť sociálne, ale zároveň nesmú chodiť v stádach.

Bádatelia v severnom Nórsku sa viac zameriavajú na sobov, ktoré sú údajne viac individualistické a ideálne na roznášanie wi-fi pripojenia v horských oblastiach, informuje CNN.