Začnime unpacking skúsenosťou. Nintendo Switch nemá obrovskú škatuľu ako iné domáce konzoly. Bez problémov ju zoberiete do jednej ruky a prenesiete inam. Už pri otváraní dostanete tip, ako ju zapojiť do elektrickej siete a nabiť. Vnútri čaká jadro konzoly, ktorým je elegantný tablet.
Na vrchnom poschodí balenia sa nachádza ešte Joy-Con ovládač zložený z dvoch častí. V spodnej časti škatule zasa HDMI kábel, zdroj do elektrickej siete, stojan do obývačky a plechová kostra ovládača. Žiadna pribalená hra, ani nič navyše. Akurát si ešte všimnete dva podozrivé podlhovasté pliešky.
Na začiatku stojíte pred dilemou, v akej forme vlastne Switch testovať. Vložiť ho do kolísky a skúšať ako obývačkovú konzolu? Alebo rovno staviť na prenosný mód? Zvolili sme druhú možnosť.
Kolíska je elegantná a jednoduchá. Odklopíte si zadné vrátka a nájdete konektory pre HDMI kábel, USB a sieťový adaptér. Aby káble zbytočne nezavadzali a nekrútili sa, je tu vytvorený otvor pre ich uloženie. Kolíska je pripravená a pripomenie vám jednu podstatnú vec: Ak sa budete chcieť hrať na Switchi, treba mať zapnutý sieťový adaptér. Zabudnite na to, že vložíte konzolu, pripojíte HDMI kábel a okamžite sa vám rozžiari. Takto to nefunguje, konzola v kolíske si vyžaduje dostatočnú šťavu, aby mohla zvládať väčšie rozlíšenie na TV obrazovke či monitore.
Kolíska váži 327 gramov a nie je príliš veľká (17x10x5 cm niekam v obývačke uložíte). Jej výhoda je v lepšom rozlíšení hier pre Switch – vytiahne FullHD (1920x1080) i 60 fps. Práve v tomto móde príde vhod aj zapojenie ovládačov do plechovej kostry. Grip úchop si žiada zapojenie oboch častí Joy-Con a potom ich držíte ako gamepad. Ak máte kartu vo Switchi, môžete začať hrať.
Nintendo Switch Package Zdroj: Nintendo
Switch v pohybe
Zábava s hybridnou konzolou sa začína, keď ju vytiahnete z docku a chcete zobrať preč. Môžete to spraviť, aj keď je zapnutá. Naďalej funguje a pripomína veľký tablet. Dáte si ho na kolená a hráte s ovládačom v gripe. Alebo zvolíte inú šikovnú alternatívu – ovládače nasadíte na ľavú a pravú stranu konzoly, čím sa tablet značne rozšíri. V tomto móde je riadne široký, ale aj tak sa dobre ovláda. Je to prirodzená a pre mnohých hráčov jasná voľba, ako sa na Switchi hrať.
Jadrom tabletu je procesor poháňajúci všetko – celú konzolu máte zrazu v rukách. Na spodnej strane je konektor pre USB-C kábel (radšej nabíjajte s dodávaným adaptérom kvôli dostatočnému príkonu) a pár reproduktorov, na vrchnej tlačidlo na zapnutie, ovládanie hlasitosti, 3,5 mm jack na slúchadlá a slot na hernú kartu.
Chvíľku hľadáte slot na microSD kartu, čaká na zadnej strane pri stojane. Prednú stranu tvorí dotykový displej a nepokrýva celú plochu, má uhlopriečku 6,2“ a rozlíšenie 1280x720 pixlov. Rozhodne to stačí, je to skok od Wii U Gamepadu i displeja PS Vita. Hoci našinec podotkne, že 6,2“ displej s lepším rozlíšením nájde na Samsung GALAXY S8+ (no aj trojnásobnú cenovku).
Switch má jednoduché a celkom zrozumiteľné menu. Ak ste si prešli evolúciou Nintenda či predchádzajúcimi konzolami, bude vám zrejme vyhovovať. Inak sa budete chvíľu prelúskavať, ale domácu obrazovku pochopíte a do nastavení príliš často nechodíte. Ovládať ho môžete priamo dotykmi alebo cez Joy-Con ovládač, páčky sú stále výborná voľba, aj funkčné tlačidla ABXY.
Operačný systém je rýchly a Nintendo sa učí od konkurencie rýchlo, preč sú ťažkopádne časy a zdĺhavé načítavanie obrazoviek. Rovnako aj štart konzoly je bleskový (pár sekúnd), nábeh hry alebo prepínanie naspäť do domáceho prostredia. Jediná vec, ktorá vás zatiaľ zarazí z útrob konzoly je pamäť: 32 GB je v porovnaní s konkurenciou málo.
Joy-Con ovládač
Popri paralelnom ťahaní konzoly z kolísky do samostatného módu fungovania (a naopak) je druhým unikátom ovládač Joy-Con rozložený na dve polovice. Ak si kúpite farebnú verziu konzoly, efektne na modrú a červenú. Ľavá časť má jednu páčku, štyri pohybové tlačidlá a nenápadné tlačidlo Mínus (nie je tam na okrasu) a pravá druhú páčku, ABXY tlačidlá, Home pre návrat a Plus.
Osvedčená klasika, akurát inak rozložená. K nej sa pridávajú ešte dve tlačidlá na vrchnej bočnej strane. Aby toho nebolo málo, ovládače majú aj malé tlačidlá na vnútornej strane (SL a SR), tie používate vtedy, ak sa každej časti ujme iný hráč a skúšate absolvovať nejaký titul v multiplayeri.
Práve vtedy prídu vhod aj spomínané podlhovasté rámiky so šnúrkami (slúžia ako pútko na zápästie), ktoré si môžete nasadiť na Joy-Con ovládače. Racionálne ide o dobrú voľbu, ale exekúcia nie je úplne stopercentná. Rámiky sa dajú nasadiť ľahko, no zliezajú riadne ťažkopádne. Nehovoriac o tom, že ich môžete nasadiť aj naopak a vtedy sa zdolávajú ešte ťažšie.
Je to prakticky jediný ergonomický neduh celej konzoly, lebo všetko ostatne je parádne zladené, funkčné a aj veľkosti sú vyhovujúce. Ovládače sú pre jedného hráča dosť malé, schováte ich do jednej ruky a postupne oceníte funkcie ako gyroskop, akcelerometer, vibrácie a pravý má aj infraport.
Čo ponúkli prvé hry?
Skúšali sme trio titulov. 1-2 Switch je demonštrácia novej konzoly. Škoda, že nie je súčasťou balenia ako kedysi Wii Sports, lebo ako samostatný titul obstojí na pár vyskúšaní, párty a predvádzanie konzoly ostatným. Je to kolekcia 28 minihier, ktoré sa ani neoplatí (a takmer nedá) hrať sólo, potrební sú aspoň dvaja hráči.
1-2 Switch Zdroj: Nintendo
Prosté vyznenie sprevádzajú videotutoriály, kde veselí ľudkovia predvádzajú čo budete robiť. Napríklad máte čo najrýchlejšie zdvihnúť telefón. Alebo dojiť mlieko. Tasiť kolty...
Celkovo sa dajú minihry rozdeliť do troch kategórií: triviálne, bizarné (simulovať catwalk modelky na móle) a zábavné (jesť virtuálny hamburger je totálna groteska, aj udržiavať zenové pozície). Aktivity sú variabilné, môžete ich skúšať samostatne, náhodne alebo súťažiť na hracej ploche a ísť k cieľu.
Super Bomberman R má najprv veľkú výzvu v nastavení. Spočiatku sa nedalo presvedčiť hru, aby rozložila ovládač, aby sme hrali dvaja. Kľúč leží v horizontálnom nastavení, vtedy sa Joy-Con začne správať inak. Bombermana nemôžu hrať dvaja proti sebe, minimálny počet sú štyria, tak sa môžete postaviť dvaja v obývačke proti AI.
K dispozícii je aj príbehová kampaň, no neohúri. Päťdesiatka levelov sa ľahšie zdolá v páre, no dej je prostý a nič nové neprináša. Logická arkáda, kde postavička kladie bomby a sama dáva pozor, aby nevybuchla, však má čosi do seba, ale skôr pre ortodoxných fanúšikov.
The Legend of Zelda: Breath of Wild je absolútna bomba a skutočne kandidát na hru so skóre 100%. Verzia pre Switch má ešte lepšie rozlíšenie a najmä mód, kde zoberiete iba tablet a hráte na cestách, čo je parádna vec. Rozsiahle dobrodružstvo sa na Switchi výborne ovláda a je jednoznačne dôvodom aj pre kúpu novej konzoly. Nečudo, že cca 90% hráčov si berie so Switchom práve tento titul.
- Prečítajte si podrobnú recenziu hry The Legend of Zelda: Breath of Wild.
Legend of Zelda Zdroj: Nintendo
Celkovo je ponuka titulov zatiaľ skromná, no Nintendo sľubuje rozložené portfólio na rok vopred: v apríli príde Mario Kart 8 Deluxe, v lete Splatoon 2 a na Vianoce nový Mario Odyssey.
Odlišný život hráča so Switch
Spočiatku vnímate Switch ako hybrid z obývačky i ciest. No čím viac si zvykáte a hráte, tým viac vám imponuje. My preferujeme prenosnú verziu: Hry na cestách si môžeme užiť inak ako doteraz. A čím viac ich Nintendo vydá a neskôr presvedčí aj third-party vývojárov, tým väčší úspech môže Switch dosiahnuť.
Zatiaľ je to zásah do čierneho a prvotný ošiaľ z predajov zrejme tak skoro neutíchne. Cena 320 eur je istá výzva – nie je to málo pri nízkom počte hier či investícii do ďalších ovládačov, no zatiaľ nevadí a presadí sa.
