Sonic bol kedysi exkluzívnou postavičkou pre konzoly SEGA ako Mario ikonou pre Nintendo a Gameboy. Po vydaní poslednej konzoly Dreamcast sa vydal výrobca inou cestou: začal vydávať hry pre iné platformy. Všimnite si, že mnohí nepriatelia Nintenda používajú SEGA ako príklad pre Nintendo, keď sa mu nedarí, t.j. ak už niet šance vydávať hry s najsilnejšou postavičkou na vlastnom hardvéri, treba ísť aj na ďalšie systémy.

SEGA vydáva hry so Sonicom priebežne aj inde a dokonca opustila na chvíľu svet konzol, Sonic sa dostal na iOS a Android. Ale v poslednom období sa Sonic orientuje najmä na platformy Nintenda a nové hry vyšli primárne na 3DS alebo Wii U. Skvelá symbióza: Nintendo popri svojom Mariovi môže využívať aj Sonica, resp. SEGA tak prišla s novou behačkou (Sonic: Lost World) i olympiádou iba na Nintendo. Je to dohodnutá exkluzivita na tri hry, ktorá možno pominie (next-gen Sonic by mohol prísť na PS4/Xbox One), a zatiaľ trvá.

Existujú pritom viaceré žánre, kde sa môže Sonic objaviť: behačky, preteky, športy, minihry, bojovky, takže potenciál na postavičku je silný a SEGA s Nintendom sa len môžu dohodnúť, kedy potrebujú vydať titul a zároveň sa nekrížiť. Napríklad na 3DS tento rok nevyšla žiadna behačka s Mariom, hravo ju zastúpil práve Sonic: Lost World. A v obývačke zase netróni Mario Kart 8 (vyjde až v máji), iba Super Mario 3D World a olympiáda. Základ pre obe japonské firmy je jasný: nezasýtiť trh, značky sú ich najcennejší majetok a hry, ktoré sú správne načasované a kvalitne vytvorené, ich pomáhajú ďalej živiť.

Za posledné tri mesiace vyšli štyri zaujímavé tituly s Mariom a Sonicom, pričom tri z nich recenzujeme. 

Minirecenzia: Mario & Sonic at the Sochi 2014 (Wii U)

Nintendo má na olympiády s Mariom a Sonicom monopol už od čias hier v Pekingu a postupne vydalo titul každé dva roky. Peking 2008 a Vancouver 2010 vyšli na Wii a DS, Londýn 2012 na Wii a 3DS a novinka je exkluzívna pre Wii U, handheldová verzia si dala pauzu.

Hráč si môže vybrať jednu z 20 postavičiek, ktoré sa mihli v hrách s Mariom alebo Sonicom: nielen hlavnú dvojicu, ale aj ich priateľov (Wario, Luigi, princezná Peach) či nepriateľov (Bowser, Vector). Pripravených je 16 disciplín, ktoré sú zoradené do dvoch edícií. Medzi štandardné platí lyžovanie, korčuľovanie, boby, biatlon alebo snowboarding. Ovládanie je relatívne jednoduché a niekedy si vystačí iba s klasickými Wii Remote, ktorý natočíte do jednej zo strán, prípadne ovládate Nunchakom postavičku. Zaujímavejšie je však zakomponovanie Wii U GamePadu do disciplín ako napríklad ľadový hokej či boby, kde príde dotykové ovládanie ku cti. Je to intuitívna periféria a je škoda, že ju nevyužíva každá disciplína, ale iba polovica. 

Športy sú dosť variabilné, zábavné, akurát viaceré z nich majú napríklad iba jednu-dve trate a nemáte sa kam ďalej posunúť, iba prekonávate sami seba. Výborný je ľadový hokej, kde si vytvárate tímy postavičiek, hráte na čas v arénach, kde sa puk odráža alebo sa objavia bonusové predmety – a za ich zásah máte dva body. 

Popri základnej 16 s rozličnými variáciami si užijete 9 Dream eventov. Snové disciplíny sú arkádové verzie tých poctivých, ale s obmenou. Curling je napríklad miešaný s golfom. Preteky na saniach sú prerobené do arkádových ako zo Star Wars Epizódy 1. Pri snowboarde objavíte na tratiach nielen zrýchľujúce pásy, ale aj spomaľovacie. Boby sú premenené takmer na futuristícký Wipeout. Snowball Scrimmage je strieľačka sko snežnými guľami. Snové disciplíny sú mimoriadne zábavne a navyše si ich užijete aj v multiplayeri.

Mario a Sonic v Soči je skôr zábavnou ako realistickou olympiádou, ale súčasne poctou pre fanúšikov.

Minirecenzia: Sonic: Lost World (Wii U, 3DS)

Nový Sonic je behačka, ktorá sa chce presunula do 3D po vzore moderných Mario hier. Hrateľnosť sa tým pádom posúva čiastočne do inej roviny, ale Sonic nechce prísť o svoj základný element: bláznivú rýchlosť.

Princíp Sonica odjakživa spočíva v tom, že ježko sa rozbehne vpred a počas behu zbiera zlaté krúžky, aby prifrčal v časovom limite na koniec levelu. Do toho sa zapojí pár nepriateľov, prekážok a o výzvu pre hráča je postarané. Celé roky boli jeho dobrodružstvá v 2D, ale autori už špekulujú a hry vyzerajú inak.

Sonic: Lost World je dobrodružstvo väčšinou v 3D, Sonic upaľuje od vás smerom vpred a ciele ostali zhodné – krúžky sa povaľujú po svete, zbierate ich, no zároveň autori trošku upustili od elementu rýchlosti a pridali na obštrukciách. Sonic sa dokáže vrátiť aj späť po zabudnuté predmety, skákať opakovane na nebezpečné plošiny alebo sa postaviť nepriateľom. Tempo sa spomalilo, no postupne objavíte možnosť zmeny rýchlosti. Sami si teda zvolíte, kedy byť tradične rýchly a kedy takticky vyzobkávať predmety v leveli. Pohyb však ovplyvnia aj skoky, dvojité skoky či akčné výpady a kopy do nepriateľov.

Niekoľko svetov, desiatky levelov a časové limity sa starajú o dostatočnú variabilitu, ale cennou novinkou je multiplayer. Na Wii U sa môžete v dvojici dopĺňať i súperiť proti sebe, pričom jeden hráč sa pozerá na TV, druhý na GamePad. Na 3DS hrá každý za seba a zaujímavé sú aj špeciálne levely, kde využívate gyroskop a možnosti handheldu. Z dvojice verzií ťažko odporúčať iba jednu: Wii U má lepšiu grafiku a výborne zapojí GamePad i celú rodinu, 3DS je lepšie pre samostatných hráčov a vyznačuje sa skôr klasickou hrateľnosťou. 

Minirecenzia: Mario Party: World Tour (3DS)

Táto séria je primárne určená pre domáce konzoly, kde už Nintendo vydalo deväť častí (tri na N64, štyri na GameCube, dve na Wii) a občas príde jedna časť na handheld. Ale práve teraz sa dostala séria na 3DS, ktoré má silné funkcie pre súperenie hráčov a koncept súťaženia i minihier vie výborne využiť.

Základom hry je hrací plán, po ktorom sa pohybujú štyri postavičky (skutoční hráči alebo nahradení hrou). Hrací plán obsahuje po vzore stolových hier rozličné ikony: niektoré vás posunú vpred, iné vzad, zopár vám venuje pekný bonus a iné vás zaklincujú o polovicu plánu naspäť. Veľká časť ikon vás posunie do minihry, kde si zmeriate sily s ďalšími hráčmi.

Minihier je spolu 81 a sú rôzne ladené: pri niektorých si cvičíte pamäť, inde triafate do terča, pár pripomína Tetris, ďalšie sú vo forme pretekov a pod. Možnosti 3DS sú využívané v minihrách naplno: tlačidlá, stylus, mikrofón, gyroskop a ľahko si ich pamätáte. Popri základnej šestici hracích plánov (a siedmy na získanie po ostatných) čaká sólo hráča aj výzva v podobe Bowser’s Tower: 30 poschodí plánu a silný boss na každom piatom z nich. Je to solídna porcia zábavy, kde sa síce minihry začnú opakovať, ale cieľ je lákavý.

Jadrom hry je však multiplayer, kedy sa zídu dvaja až štyria hráči a súperia v minihrách. Pri 3DS verzii je však dobré vidieť, že Nintendo myslelo aj na hráčov-samotárov, ktorí si s titulom dlho vystačia.