Okrem Slovanetu chcú z eurofondov internetizovať aj ďalší provideri

O európske peniaze sa mohli uchádzať obce zo zoznamu bielych miest (bez širokopásmového internetu) z banskobystrického a prešovského kraja. Z podaných žiadostí prišlo 56 z banskobystrického a 37 z prešovského kraja.

Celkovo je na internetizáciu odľahlých dedín vyčlenených 6,7 milióna eur, pričom jedna obec môže získať najviac 151,5 tisíca eur.

Z jednoduchého aritmetického prepočtu vyplýva, že eurá sa neujdú každej obci. Aspoň nie v plnom rozsahu – väčšina obcí žiada maximálnu výšku podpory. Tú môže získať najviac 23 obcí z banskobystrického a 20 obcí z prešovského kraja.

Kto peniaze dostane, by mohlo byť jasné do konca februára budúceho roka. Pomerne dlhé obdobie vyhodnocovania projektov výkonný riaditeľ PPA Ľubomír Partika vysvetľuje náročnosťou procesu (kontrolujú sa aj výberové konania obcí na dodávateľov infraštruktúry) a limitovanými personálnymi kapacitami agentúry.

Slovanet a ďalší

Ako už TREND.sk informoval, spomedzi dodávateľov má k eurofondom najlepšie vykročené Slovanet. Vyhral vo väčšine výberových konaní, ktoré pre 68 obcí organizovala poradenská firma Premier Consulting.

Ani po skompletizovaní tendrov, ktoré zastrešovali ďalšie konzultačky – Ultima Ratio a Gaga –, sa pozícia Slovanetu nezmenila. Celkovo tento provider stojí za projektmi v 65 obciach.

„Pravidelne sledujeme vestník verejného obstarávania a aktivity štátnych organizácií v oblasti internetizácie, zúčastňujeme sa stretnutí na túto tému a príslušných výberových konaní,“ vysvetľuje úspešnosť v tendroch manažér Slovanetu pre stratégiu a akvizície Jozef Nošík. Dodáva, že Slovanet sa dlhodobo zameriava na budovanie prístupových sietí v rurálnych oblastiach.

Ďalších osem obcí získal Enermont, dcérska spoločnosť Západoslovenskej energetiky. Šesť kontraktov uzavrel novozámocký Prospect, ktorý by mal obciam postaviť siete, pričom internet má poskytovať W-Net, s.r.o., Hajnáčka (päť obcí), respektíve Filleck, s.r.o., Fiľakovo (jedna obec).

Potenciálnych dodávateľom pre ďalších päť obcí je Orga-Trade Network Systems, s.r.o., Bratislava. Štyri zmluvy podpísala firma Category, s.r.o., Bratislava a po jednej firmy Remeslo stav, s.r.o., Žiar nad Hronom a Softel, s.r.o., Žilina. Pre úplnosť, v troch obciach sa TRENDU.sk dodávateľov zistiť nepodarilo.

• Pozrite si prehľad kontraktorov obcí uchádzajúcich sa o internetové eurofondy. 

Rádio, optika aj satelit

Projekty jednotlivých dodávateľov sa líšia v niekoľkých bodoch. Okrem malých rozdielov v celkovej cene napríklad spôsobom pripojenia novovybudovanej siete ku kostrovému internetu. Väčšinou sa na to využije rádiový spoj, no v hre je aj optika (Prospect) a satelit (Softel).

Ďalší rozdiel je v poslednej míli, teda spôsobe pripojenia koncového používateľa. Slovanet mieni využiť bezdrôtovú technológiu Wimax TDD, ktorú koncom januára tohto roka spustil v okolí Bratislavy, Trnavy a v Ilavskej kotline.

Na jej prevádzku v pásme 3,5 GHz má licenciu Telekomunikačného úradu SR, ktorú získal v roku 2011 prevzatím spoločnosti Wimax Telecom. Tá podľa J. Nošíka v rurálnych oblastiach tiež podnikala a mala aj skúsenosti v internetizácii obcí s využitím eurofondov. „Riešenie káblovými alternatívami by bolo podľa nás výrazne náročnejšie,“ dodáva.

Teoretickou možnosťou pre poslednú míľu by bola bezdrôtová technológia WiFi, prevádzkovaná vo voľnom pásme, na ktoré poskytovateľ internetu nepotrebuje licenciu. Jej použitie však PPA pri projektoch internetizácie obcí vylúčil.

Možnou komplikáciou pri realizácii internetizačných projektov je daň z pridanej hodnoty z faktúry, ktorú obci v budúcnosti vystaví dodávateľ. DPH podľa podmienok PPA nie je nárokovateľnou položkou.

Inými slovami, obec ju musí zaplatiť z vlastných zdrojov, nevie na to použiť eurofondovú dotáciu. Pri kontrakte za 150-tisíc eur predstavuje DPH 30-tisíc eur, čo môže byť nad sily rozpočtov mnohých malých obcí.

Otázka je, koľko starostov si túto situáciu uvedomuje a má plán, ako problém v prípade schválenia projektu riešiť.