Obstarávanie je na križovatke. ÚVO aj vláda točia volantom do inej strany.

Cez verejné obstarávanie na Slovensku ročne pretečie štyri až päť miliárd eur. Externých dodávateľov hľadá štát aj samosprávy prakticky na všetko od spotrebných tovarov cez konzultačné služby až po stámiliónové infraštruktúrne stavby. Súčasné nastavenie pravidiel však má značné nedostatky. Celý proces od vyhlásenia súťaže až po podpis zmluvy môže trvať mesiace, ba nezriedka aj viac ako rok. Brzdia ho opakované kontroly a námietky, ale často aj nízka kvalita súťažných podkladov a nedostatok odbornosti na strane obstarávateľov aj dodávateľov.

Na tom, že systém verejného obstarávania urgentne potrebuje reformu, existuje všeobecná zhoda. Názory sa však rozchádzajú v tom, akým spôsobom má reforma prebehnúť a aké zmeny má obsahovať. Výsledkom je situácia, keď štátne inštitúcie vytvorili prakticky nezávisle od seba dve zásadne rozdielne koncepcie.

Kým jedna už približne rok vzniká na základe širokej diskusie zainteresovaných strán na Úrade pre verejné obstarávanie (ÚVO), druhá sa zrodila za zatvorenými dverami Úradu podpredsedu vlády SR pre legislatívu a strategické plánovanie Štefana Holého. Otázne je, či vôbec nominant strany Sme rodina Š. Holý pripustí diskusiu o jednotlivých návrhoch a do akej miery návrhy odborníkov vypočuje. Súčasná vláda ako jeden z prvých krokov odobrala okrem iných ÚVO legislatívne kompetencie a jeho predsedu Miroslava Hliváka prestala pozývať na zasadnutia.

Odborníci však pripomínajú, že ide o veľa. Detaily oboch konceptov prichádzajú v období pred prílevom eurofondov z nového programového obdobia a peňazí z gigantického záchranného koronabalíka. Nové pravidlá budú mať na efektívnosť, ale aj transparentnosť využitia týchto prostriedkov priamy dosah.

Úrad vydaný na milosť

Jednu verziu novely zákona v súčasnosti dokončujú experti z ÚVO. Predseda úradu M. Hlivák jej obsah priblížil v rozhovore pre týždenník TREND. Materiál stojí na štyroch pilieroch – posilnení nezávislosti úradu, zvýšení profesionalizácie ľudí, ktorí sa verejnému obstarávaniu venujú, zefektívnení a zjednodušení celého procesu a prísnejšom postihovaní nekalých praktík. Úrad na príprave materiálu pracuje takmer rok, počas ktorého absolvoval stretnutia a vypočul si pripomienky od zástupcov samospráv, akademickej obce, zástupcov podnikateľského prostredia či mimovládnych organizácií.

Zdroj: Trend.sk

Osud návrhov legislatívnych zmien z dielne ÚVO je však nateraz prinajmenšom nejasný. Možnosti úradu, ako naložiť s pripraveným materiálom, sa totiž v lete dramaticky zmenili. Dôvodom je novela kompetenčného zákona, ktorá bola prijatá v skrátenom legislatívnom konaní a nadobudla účinnosť od 1. júla. ÚVO aj ďalšie ústredné orgány štátnej správy ňou prišli o právomoc legislatívnej iniciatívy. Aktuálne teda nemôžu svoje návrhy zákonov predkladať priamo do medzirezortného pripomienkového konania. Legislatívna iniciatíva je od leta v rukách vicepremiéra pre legislatívu Š. Holého. ÚVO v súčasnosti nemá inú možnosť, než mu svoj návrh predložiť a rokovať o tom, či sa s ním stotožní.

Dnes je však zrejmé, že podpredseda vlády sa s návrhmi úradu nestotožnil a potvrdilo sa to, čo sa v odbornej verejnosti šepkalo už niekoľko mesiacov. Úrad vicepremiéra pripravil vlastný súbor zmien, ktorými chce pravidlá verejného obstarávania zmeniť.

Vláda má vlastnú predstavu

Hlavným prezentovaným zámerom vicepremiéra Š. Holého je výrazne skrátiť proces verejného obstarávania na Slovensku. Podľa vypočítaného priemeru, ktorý prezentoval verejnosti, trvali verejné obstarávania zákaziek s hodnotou nad 20 miliónov eur v ostatných rokoch takmer sedemsto dní. Ambíciou vicepremiéra je znížiť toto číslo na 275 dní.

Zásadná zmena má nastať pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky (PHZ). Tá je kľúčová pri určení toho, či je zamýšľaná zákazka nadlimitná, podlimitná alebo s nízkou hodnotou, a teda aj toho, podľa akých pravidiel sa má nákup realizovať. V súčasnosti sa určuje predovšetkým prieskumom trhu, oslovením viacerých potenciálnych dodávateľov a následným spriemerovaním ponúknutých cien.

Vicepremiér navrhuje tento postup nahradiť systémom referencovania. Napríklad pri stavebných zákazkách obstarávateľovi projektant pripraví výkaz potrebných materiálov a prác. Ten následne vloží na porovnanie do Centrálneho registra zmlúv (CRZ). „V rámci systému sa vygeneruje trhová cena, ktorá je vypočítaná z dostupných údajov zo zákaziek, ktoré už prebehli,“ vysvetlil Š. Holý. Cez rovnaký systém by mal obstarávateľ dostať aj ponuky, z ktorých si vyberie. Tak ako teraz, aj v budúcnosti by mali byť v centrálnom registri zverejnené podpísané zmluvy. Práve CRZ sa má stať nosnou platformou, na ktorej budú zverejňované všetky relevantné podklady k štátnym nákupom.

Zdroj: Jakub Kotian

Zásadne zmeniť a zjednodušiť sa má aj spôsob podávania a vyhodnocovania námietok. Kým v súčasnosti o nich rozhoduje ako nezávislý kontrolný úrad ÚVO, prípadne Rada ÚVO ako druhostupňový odvolací orgán, po novom by posudzovanie a vyhodnocovanie námietok malo prejsť pod správne súdy. „Viem si predstaviť vytvorenie troch nových súdov,“ potvrdila tento zámer aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Kým ÚVO a rada dnes podľa zákonných lehôt majú námietky posúdiť za sedemdesiatpäť dní, súdy by to mali byť podľa vicepremiéra schopné spraviť za dvadsaťjeden dní. Ministerstvo spravodlivosti však naznačuje, že reálnejší odhad je šesťdesiat dní.