Nikon D7000 robí dobré meno strednej triede

Japonská značka Nikon používa na označovanie fotoaparátov premyslený číselný systém. Modely najvyššej, profesionálnej triedy sú jednotkové a stovkové (D3, D700). Desiatkové modely patria do strednej a strednej vyššej triedy, kým tisíckové do spotrebiteľskej kategórie. No v kvalitatívno-výkonnostnej nomenklatúre existujú výnimky. Jednou z nich je zrkadlovka D7000, ktorá zo svojej číselnej kategórie vytŕča.

Husté a ostré

Základom modelu D7000 je šestnásťmegapixlový snímač CMOS s rozmermi 23,6 x 15,7 milimetra. Nikon ho označuje ako DX, ide o 1,5-násobný ekvivalent v prepočte na rozmery kinofilmu. Snímač disponuje šestnástimi miliónmi efektívnych pixlov. Ich hustota je pomerne vysoká (43,7 tisíca pixlov na mm2), čo býva spojené s hrozbou zvýšeného výskytu šumu na fotkách. V praxi bol šum nižší, ako sme predpokladali – hoci sme fotili za šera i v noci.

Nikon do fotoaparátu zakomponoval aj mimoriadne vysoké ISO (25 600), hoci už fotografovanie pri citlivosti 6 400 je dosť extrém. Môžu sa pri nej vyskytnúť farebné zhluky pixlov bez ohľadu na expozičné podmienky s hustotou podobnou šumu. Pre úplnosť, interval citlivosti povrchu snímača sa začína na stovke.

Silnou stránkou D7000 je systém zaostrovania. Fotoaparát má 39 ostriacich bodov na účely automatického zaostrovania, založeného na detekcii kontrastného vzhľadu fotených prvkov (pričom deväť je krížového charakteru). V nastaveniach aparátu si možno zvoliť, či sa majú do procesu zapojiť všetky ostriace body alebo si používateľ vystačí s jedenástimi.

V reáli aj toto nižšie číslo úplne postačuje. Štandardom medzi foťákmi vo všeobecnosti je deväť bodov krížového typu s jedným stredovým, čo je aj prípad porovnateľnej konkurencie, Canonu EOS 50D. Navyše, v praxi pri poloautomatickom zaostrovaní platí, že čím viac ostriacich bodov na výber, tým zložitejšia a najmä zdĺhavejšia voľba ostriaceho bodu – a používateľ môže zmeškať ideálny okamih na spravenie fotky.

Snímač ešte dopĺňa 14-bitové prevedenie farieb a vysokofrekvenčný systém čistenia povrchu od prachových zrniečok a podobných drobných nečistôt. Pokiaľ používateľ nechce snímač čistiť ručne/servisne, môže problematické miesta na snímači odstrániť softvérovo z každej fotky pomocou priloženého softvéru a referenčnej snímky.

Video ako doplnok

Päť režimov zaostrovania v našom teste fungovalo tak, ako malo. Najviac sme využívali automatické zaostrovanie (so všetkými ostriacimi bodmi) a manuál. Pozitívne hodnotíme tiež plynulé zaostrovanie na pohybujúci sa predmet. Celkovo je zaostrovanie používateľsky priateľské a svižné.

Nikon D7000 ovláda osem primárnych fotografických režimov, z ktorých jeden podporuje až osemnásť scénických režimov. Nechýbajú ani funkcie fotenia snímok na účely HDR (High Dynamic Range) či uzamykania expozície.

Vyváženosť bielej bola na veľmi slušnej úrovni, hoci sme najčastejšie fotili pri manuálnom nastavovaní v Kelvinoch. Automatické ISO je tiež použiteľné, i keď väčšina fotografov sa naň zrejme spoliehať nebude.

Fotky sa dajú robiť v troch veľkostných rozlíšeniach. Plné rozlíšenie využíva všetky efektívne pixle snímača, pri strednom rozlíšení je to 57 percent a pri najmenšom iba štvrtina. Snímky sa zaznamenávajú vo formáte JPEG v troch kvalitatívnych nastaveniach alebo v surovom formáte RAW (s komprimáciou alebo bez nej).

Nikon D7000 dokáže tiež nahrávať video – na rozdiel od Canonu EOS 50D. No je zrejmé, že výrobcovi šlo najmä o kvalitu fotografie, kým video je skôr doplnok. Preto sa full HD video nedá nahrávať pri štandardnej filmovej plynulosti (30 snímok za sekundu).

Dvakrát sekvenčne

Systém ovládania D7000 je tradičný nikonovský. Na zadnej strane zariadenia sa nachádza množstvo ovládacích prvkov a trojpalcový TFT LCD displej s výborným rozlíšením (921-tisíc bodov). Displej chráni plastové sklíčko (ktoré napríklad Canonom chýba).

Zato zabudovaný blesk je v porovnaní s canonovskou zrkadlovkou EOS 50D pomerne slabý. Jeho intenzitu možno znížiť až o tri celé body, no pridať iba o jeden. Rozsiahly výber má používateľ pri nastaveniach parametrov fotografií (kontrast, ostrosť či sýtosť farieb).

Trochu nám na dé-sedemtisícke chýbali niektoré funkcie z Canonu, napríklad okamžité priclonenie. Naopak, Nikon boduje funkčnými voliteľnými tlačidlami. Pod otočným ovládačom režimov fotenia umiestnil výrobca ešte jeden – na voľbu spôsobov fotenia. Umožňuje výber sekvenčného snímania, fotenia s detekciou tváre, fotenia na diaľku či po niekoľkých sekundách.

Plusom nikonovskej zrkadlovky sú dva režimy sekvenčného snímania. Rýchly zvláda šesť snímok za sekundu a pri pomalom sa dá navoliť od jedného po päť. Na D7000 oceňujeme aj 20-sekundový čas pred klapnutím uzávierky pri režime samofotenia, aj pravidelné snímanie v určitom čase vhodné na fotografovanie oblohy.

Príliš kompaktný

Zaujímavo D7000 rieši uchovávanie fotografií. Aparát má dva sloty pre pamäťové karty typu SD, SDHC či SDXC. Pri takom duálnom móde možno napríklad na jednu kartu ukladať snímky vo formáte RAW a na druhú vo formáte JPEG. Alebo, v režime zrkadlenia, sa každá snímka ukladá na obe karty. Pre úplnosť, prostredníctvom pamäťovky sa dá aktualizovať firmvér zariadenia.

Prepojenie s počítačom zabezpečuje dvojkové USB, s televízorom zasa HDMI a A/V rozhranie. Lítiová batéria sa zdá dostatočne výkonná. Počas testu nám na dvesto snímok, aj s bleskom, stačila tretina jej kapacity.

Slabšou stránkou D7000 sú rozmery. Niežeby boli veľké, naopak, sú malé – zbytočne malé. Aparát s toľkými tlačidlami by zniesol robustnejšie telo, aby lepšie padol do ruky a nedochádzalo k nechceným stlačeniam tlačidiel, špeciálne tých na prednej strane pri bajonete. Hmotnosť Nikonu s batériou je 780 gramov a rozmery aparátu sú 13,2 x 10,5 x 7,7 centimetra.

V porovnaní s Canonom EOS 50D má D7000 podstatne kompaktnejšie telo, no horšie sa drží, keďže žliabok medzi objektívom a pravou stranou zariadenia je hranatý. Umiestnenie funkčných tlačidiel je dosť tesné a volič medzi automatickým a manuálnym zaostrovaním priamo na tele sa zdá možno aj zbytočný (keďže objektívy ho zvyknú mávať priamo na sebe). Ale tento volič sám osebe patrí do tradičného nikonovského štýlu.

D7000 sme testovali s objektívom Nikkor 18-200 mm F3,5-5,6 so stabilizáciou. Ide o štandardný teleobjektív s pomerne vysokým rozsahom ohniskových vzdialeností a nízkou svetelnosťou. Hodí sa na univerzálne použitie, hoci pri portrétoch by sa zišiel objektív s menším zoomom a pevnou clonou, za čo si však obvykle treba riadne priplatiť.

Záverečné hodnotenie

Fotoaparát sme posudzovali v rámci strednej až strednej vyššej triedy jednookých digitálnych zrkadloviek. Pracovalo sa nám s ním dobre, hoci trvalo dlhšie, kým sme si naň zvykli (na rozdiel od konkurenčného Canonu EOS 50D).

Treba podotknúť, že fotovýrobcovia zvyknú svoje produkty mierne predražovať. V minulosti boli ceny nových aparátov a optiky vysoké, ale hodné zdokonalení oproti predchodcom. Teraz producenti zväčšia povrch snímača, premenujú zopár prvkov a premiestnia tlačidlá o pár milimetrov. Príkladom je Canon EOS 60D.

Nikon D7000 rozhodne stojí za investíciu (tisíc eur za telo, 1 150 € so základným kitovým objektívom). Samozrejme, netreba zabúdať na kvalitnú optiku. Originálni výrobcovia si za ňu neraz nechajú riadne zaplatiť, ale dobrou voľbou môžu byť i objektívy nezávislých značiek, ako sú Sigma či Tamron, ktoré sú kvalitatívne porovnateľné, no s podstatne nižšou cenou.

Zariadenie zapožičal Nikon Slovakia.

Prečítajte si aj naše ďalšie recenzie: