Nie, umelá inteligencia nie je ako parný stroj

Vynález parného stroja zmenil ľudskú civilizáciu. Množstvo fyzicky náročných vecí bolo zrazu jednoduchších a v doprave šlo o veľkú revolúciu. Umelá inteligencia má však oveľa viac možností využitia a mnohí odborníci sa zhodujú na tom, že ľudstvo sa aktuálne nachádza iba na začiatku vývoja tejto sľubnej technológie. A to aj napriek tomu, že prvopočiatky vývoja AI možno vidieť už v 50. rokoch minulého storočia.

Krátky výlet do histórie umelej inteligencie

V roku 1955 vznikol softvér s názvom Logic Theorist, ktorý bežal na sálovom počítači IBM 701. Program bol určený na dokazovanie matematických výrokov a snažil sa pritom napodobňovať procesy, ktoré prebiehajú v ľudskom mozgu. Hoci nebol vždy úspešný, dokázal, že ľudské myslenie možno napodobniť pomocou algoritmov. V tom čase šlo hlavne o manipuláciu symbolov a logické operácie.

Až do 70. rokov sa táto oblasť postupne rozvíjala, no v 80. rokoch narazila na problém s relatívne nízkym výkonom vtedajších počítačov. V tom čase sa mohlo zdať, že ide o slepú uličku vývoja a množstvo investícií do projektov, ktoré sa zaoberali umelou inteligenciou sa znížilo až tak, že toto obdobie dostalo prezývku AI winter, čiže čosi ako ľadová doba umelej inteligencie. V 90. rokoch sa však začal opäť objavovať záujem o tento vedný odbor a obdobie po roku 2000 už možno nazývať modernou históriou AI.

Hardvér sa vyvinul a výkon nielen počítačov, ale aj mobilných zariadení sa prudko zvýšil. S rozvojom internetu ľudstvo „naskočilo“ na informačnú superdiaľnicu a začalo sa obklopovať množstvom dát. Kľúčový pre AI bol príchod pokročilých umelých neurónových sietí, pri ktorých ide o softvérové napodobnenie procesov v mozgu. Pri aktuálnom výkone informačných technológií sú ich výsledky neporovnateľne presvedčivejšie a pôsobivejšie ako minulosti.

Výrazné zlepšenia v hardvéri, vrátane grafických procesorov a špecializovaných čipov (napríklad tensorových čipov), umožnili rýchlejšie trénovanie a nasadzovanie modelov AI. To výrazne zvýšilo výkonnosť a škálovateľnosť aplikácií na tento účel. V posledných rokoch sa stali veľmi populárnymi generatívne modely založené hlavne na pokročilých umelých neurónových sieťach. Generatívne siete, ako napríklad GANs (Generative Adversarial Networks), dokážu vytvárať autentické dáta ako obrazy, zvuk alebo text, čo má významné dôsledky v oblastiach ako umelecká tvorba, tvorba obsahu alebo simulácia.